Po zozname top albumov sme ako naše posledné ohliadnutie sa za rokom 2016 pripravili aj výber piesní, ktoré v nás počas posledných 12 mesiacov najviac zarezonovali. Každý zo zúčastnených redaktorov vyberal podľa svojho vkusu, výber teda obsahuje všeličo od Zuzany Smatanovej cez Davida Bowieho až po soundtrack k počítačovej hre.
Článok obsahuje množstvo embedovaných playerov, bude sa vám preto načítavať dlhšie ako zvyčajne.
Prečítajte si tiež: 30+ najlepších albumov roka 2016 podľa redaktorov Hudba.sk
Miroslava Rabčanová
Nocadeň - Papierové kone
Hoci Papierové kone cválajú mojím súkromným playlistom už od roku 2015, kedy vyšli na albume Pozemskí astronauti, oficiálnym singom sa stali až v auguste tohto roku, kedy k nim bol zverejnený aj klip. Medzi moje tohtoročné top songy radí skladbu predovšetkým jej úderný text podčiarknutý silným vokálom a taktiež dynamika piesne. Okrem obvyklých nástrojov pop rocku počuť aj prácu sláčikového kvarteta, ktoré dáva celej kompozícii lahodnú príchuť.
Katarína Knechtová - Prežijú len milenci (nová verzia z albumu Premeny)
Znovuobjavená. Tak by sa dala charakterizovať skladba Prežijú len milenci, ktorá pôvodne vyšla na albume s rovnomenným názvom. Tento rok sa však objavila na novej platni Premeny v novom akustickom šate. V recenzii na tento album som uviedla, že hudobný minimalizmus skladby poodkrýval všetky jej maximá. Tá veta vystihuje to, čím ma nová podoba tejto piesne zasiahla.
Leonard Cohen - If I Didn't Have Your Love
Hudobný svet tento rok opustilo viacero výnimočných umelcov. Jedným z nich je, žiaľ, aj Leonard Cohen, ktorý stihol krátko pred odchodom do hudobného neba vydať album You Want It Darker. Piatu stopu albumu, skladbu If I Didn't Have Your Love, možno označiť za diamant medzi skvostami. Básnická genialita, naliehavá presvedčivosť v hlase a šarmantné tóny spolu vytvárajú dlhotrvajúci hudobný zážitok.
IMT Smile - Príbeh príbehov
Prešovská formácia veľkolepo oslávila svojich 20 rokov na scéne, čoho súčasťou je aj výberový album, na ktorí muzikanti okolo Ivana Táslera zaradili aj štyri nové skladby. Všetky štyri sú spolu zaujímavo prepletené do jednej prostredníctvom krátkeho filmu s názvom Príbeh príbehov, no jedna z nich, práve tá, podľa ktorej je celé video pomenované (čas: 8:55), vo mne zarezonovala najsilnejšie. Dostala ma pri nej najmä jemnosť gitarových tónov, v ktorých sú slová piesne obalené, ale aj uveriteľná neha v Táslerovom hlase, ktorá korešponduje s textom. A k celkovému dojmu celkom určite prispelo aj príjemne spracované video.
Nelly Furtado - Pipe Dreams
Prvotné komerčné úspechy Kanaďanky Nelly Furtado unikli asi len málokomu. Popová hviezda vniesla do rádiového éteru sviežu ľahkosť spojenú s éterickým prejavom. Nasledovalo niekoľko menej úspešných rokov, kedy sa jej návrat na hudobnú scénu príliš nevydaril. Teraz to skúša znova, no o kus originálnejšie a pozoruhodnejšie, čoho dôkazom je aktuálny singel Pipe Dreams. Zasnený osobný text, klávesové sólo vytvárajúce retro atmosféru, speváčkin vokálny prejav aj svieži vizuál prinášajú prísľub niečoho veľkého, čo by pripravovaný album mohol tentokrát priniesť.
Michaela Kučová
Chelsea Jade - Low Brow
Skvelý popsong v melancholicky tanečnej tradícii hudobníčok ako Robyn alebo Róisín Murphy. Sprievodný klip pre mňa patrí k tomu najzaujímavejšiemu z kategórie "hudba, ktorá potrebuje svoje myšlienky vyjadriť aj šialenými tanečkami".
Angel Olsen - Shut Up Kiss Me
Celý album je výborný, no práve táto skladba podľa mňa najviac vystihuje premenu hudobníčky, ktorá už mala plné zuby imidžu krehkej kvetinky s akustickou gitarou. Táto nová, bezstarostne direktívna Angel je veľmi sympatická, hoci osobne sa mi páčia obe hudobníčkine polohy.
Warpaint - New Song
Občas sa mi zdá, že dievčatá hrajú stále dokola jednu (dobrú) pesničku. Táto má ale skvelú energiu, naozaj vystihujúcu radostný pocit novosti.
David Bowie - Blackstar
Viem, že sa svojou dlhoročnou ignoráciou Bowieho tvorby rúham. Tento rok som to so zimomriavkami napravila a obzvlášť táto skladba sa mi zaryla hlboko pod kožu.
Andrew Bird feat. Fiona Apple - Left Handed Kisses
OK, som najmä posadnutá Fionou a tak sa veľmi teším, že ju multiinštrumentalista Andrew Bird po čase vytiahol na oči verejnosti. Baví ma ich hudobná chémia, priam hmatateľná aj vo videu, ktoré ilustruje vtipný text o písaní jednoduchých love songov.
Beyoncé - Hold Up
Z konceptuálneho albumu/filmu Lemonade si najčastejšie pustím práve Hold Up, ktorá mi vždy dvihne náladu rozhúpaným rytmom aj skvelým videom, čerpajúcim z môjho obľúbeného videoartu.
Katarzia - Mont Blanc
Toto nie je vzťahová drama, ale poézia. Jedna z najnežnejších a najzaujímavješích piesní albumu, na ktorom Katarzia prekračuje samu seba.
Longital - Div divúci
Pesnička z kompilačného albumu Ostrov hudby je jedným z návratov Longitalu k pesničkám oprosteným od elektroniky. Vyniká tu nenásilná krása gitary a mne osobne svojou atmosférou evokuje jesenických Priessnitz.
Mitski - Thursday Girl
Američanka, ktorá nostalgiu gitarových 90-tych rokov sublimuje do súčasného indie. Na albume Puberty 2 bez príkras opisuje životné peripetie obyvklého rázu (láska, strata, etc.), čo pre mňa vrcholí v priamočiarej melanchólii Thursday Girl. (Poznámka: video je neoficiálnym/fanúšikovským vizuálom)
The xx - On Hold
Prvý singel nového albumu veští veľké veci a dobrý hudobný rok 2017!
Roman Kubovics
Sima Martausová a Richard Müller - Svätojánske mušky
Spojiť dievčenskú nevinnosť Simy Martausovej s hlbokým hlasom Richarda Müllera bol zásah do čierneho. Mladá pesničkárka skladbu na svojich koncertoch spievala už v roku 2015, o to viac prekvapilo, keď sa na jeseň dostala na jej najnovší album aj do rádiového éteru ako duet.
Para - Linda
Skupina Para je návštevníkom koncertov a festivalov známa najmä vďaka živelnosti a množstvu prúdiacej energie, no z času na čas ukáže, že ani pokojnejšia romantická poloha jej nie je cudzia. Príkladom je pomalá a melancholická skladba Linda, ktorá by pokojne mohla znieť aj z najpočúvanejších rádií, keby sa nebáli trochu vybočiť zo zabehnutých koľají. Inštrumentálny záver skladby je aj vďaka krásnemu videoklipu podmanivý a neomrzí ani pri opakovanom počúvaní.
Zuzana Smatanová - Horou
Veľkolepou a výpravnou skladbou Horou si Zuzana splnila sen. Prvýkrát sa zhostila aj produkcie a potichu na nej pracovala dlhých osem mesiacov. A hoci skladba mala v slovenskom éteri veľký úspech, odvtedy je okolo nej opäť podozrivo ticho. Znamená to, že sa tento rok dočkáme nového albumu? Bolo by načase, veď ten posledný vydala ešte v roku 2011.
Mária Čírová - Unikát
Väčšina ľudí si zrejme až do tohto roka spájalo meno Márie Čírovej najmä s debutovým singlom Búrka, od ktorého vydania ubehlo už takmer 10 rokov. Medzitým mala niekoľko úspešných singlov, so žiadnym z nich sa jej však nepodarilo prekročiť tieň svojej prvotiny. Až kým neprišla novinka Unikát, ktorá sa stala hitom nielen v rádiách, ale aj na internete. Aktuálne má klip 3,5 milióna pozretí, víťazka šou Tvoja tvár znie povedome sa tak môže pochváliť, že práve Unikát je jedným z najsledovanejších slovenských videí roka 2016 na Youtube.
The Paranoid - Poďme sa báť
The Paranoid patria k najúspešnejším mladým kapelám na našej scéne. V minulom roku prišli s novou nahrávkou Tu a teraz, ktorou si upevňujú svoje miesto medzi rockovými kapelami na Slovensku. Zo zverejnených singlov si pozornosť zaslúži najmä klip k piesni Poďme sa báť, ktorá dokazuje, že chalani sa snažia so svojou tvorbou nezaspať na vavrínoch.
Kali - Púšťam ťa
Kali a jeho dvorný producent Peter Pann prekvapili s asi najemotívnejšou slovenskou skladbou minulého roka Púšťam Ťa. Raper s textom venovaným svojej mame oslovil široké spektrum poslucháčov aj mimo fanúšikov rapu. V období blížiacej sa Spomienky na zosnulých sa dotkol mnohých ľudí, ktorí niekoho stratili, a zároveň pripomenul, že si treba vážiť každý jeden moment s tými, ktorých máme radi.
Jaromír Nohavica a Peter Cmorik - Kříž svůj neseme
Legendárny folkový hudobník Jaromír Nohavica nahral pieseň Kříž svůj neseme k filmu Muzzikanti, vďaka ktorému sa dal dohromady aj s Petrom Cmorikom. Zvuk heligónky v úvode naznačuje typickú "nohavicovskú" atmosféru, s pridaním hlasu slovenského zlatého slávika a ďalších nástrojov však vygraduje vo veľmi silnú rádiovku, ktorá nesie rukopis oboch hudobníkov.
Marek Rakovický - Zjavenie
Keď líder skupiny Lavagance na jar zverejnil mrazivý singel Zjavenie, chvíľu mi trvalo, kým som vstrebal slovenský text v hudbe, ktorá po zvukovej stránke znie tak neslovensky. Tento pocit ešte viac umocnil videoklip natočený na magických miestach Islandu. Ak bude pripravovaný sólový album tohto speváka, skladateľa a producenta rovnako kvalitný, máme sa na čo tešiť.
Michaela Ivaničová
Anohni - Drone Bomb Me
Anohni na Hopelessness, jednom z najvýraznejších albumov roka 2016, odhaľuje temnú stránku zahraničnej politiky USA prostredníctvom avantgardných tanečných rytmov. V hypntickej skladbe Drone Bomb Me sa Anohni stáva mladou Afgánkou, ktorej rodičia zahynuli pri nálete amerických dronov a ona sa zúfalo modlí za rovnaký koniec. Už samotný text vyvoláva zimomriavky a v spojení s efektným videoklipom v hlavnej úlohe s plačúcou Naomi Campbell na symbolickom "elektrickom" kresle je skladba silnou výpoveďou na pomedzí lovesongu a zvukov modernej vojny.
David Bowie - Lazarus
Lazar v podaní Davida Bowieho z mŕtvych nevstane. Legendárny hudobník tu spolu s muzikálovým textom odspieval aj vlastný epitaf s mrazivo prorockým textom "Som v nebi, každý ma pozná", ktorý sa tragicky naplnil len dva dni po vydaní albumu Blackstar. Trúchlivý saxofón a gitara umocňujú napätú atmosféru očakávania a v závere evokujú vyslobodenie z utrpenia, podčiarknuté textom "Budem slobodný ako vták".
Mitski - Your Best American Girl
V roku, v ktorom rasové rozdiely premenili Ameriku na bojové pole, Američanka ázijského pôvodu Mitski stvorila ódu na nedosiahnuteľného bieleho, "ultra-amerického" chlapca. Pomalá, úderná gitara a silný refrén ilustrujú vnútorné napätie a rozpoltenosť – túžba po láske, uvedomenie si rozdielov a snaha o ich prekonanie sú ako chôdza po lane nad priepasťou predsudkov a kultúrnej reality.
Mark Pritchard - Beautiful People (feat. Thom Yorke)
Ambientný zvuk a opakujúca sa melodická slučka, umocnená elektronickou základňou skladby Beautiful People, prináša prekvapenie v podobe vokálu frontmana Radiohead Thoma Yorka. A je to dokonalá kombinácia. Osobný text o strate, beznádeji a chaose je zároveň odkazom o nádeji. Nordicky temný videoklip z dielne poľského filmára Michała Marczaka podčiarkuje pocit nomádskej izolácie v štýle Björk a putovanie za láskou uprostred drsne krásnej prírody.
Unders - Syria
Orientom inšpirovaný deep house holandského dídžeja Undersa (vlastným menom Duncan Meulema) začína číhajúcim gitarovým riffom a éterickým zvukom drevených dychových nástrojov a postupne naberá nákazlivý melodický groove. DJ Unders vlani debutoval na festivale Burning Man a do pozornosti sveta priniesol Afrikou okorenené rytmy.
Patrik Marflák
Vybrať zopár skladieb z celého roka je ešte ťažšie ako výber albumov. Už len preto, že som ich počul omnoho viac. V roku 2016 ma bavili aj niektoré rádiové hity, napríklad Can’t Stop The Feeling Justina Timberlakea, 24K Magic Bruna Marsa, Into You Ariany Grande, Heathens od Twenty One Pilots alebo Dark Necessities od veteránov Red Hot Chili Peppers. Príjemnými prekvapeniami a objavmi svetovej scény sú pre mňa Lukas Graham (7 Years), LP (Lost On You) či Rag'n'Bone Man (Human). Vzhľadom na to, že sme o nich písali a aj v rádiách mali dostatok priestoru, však verím, že ich nikomu predstavovať netreba. Aj tento môj výber bude teda "alternatívnejší" a zameraný jednak na domáce skladby, ktoré stoja za pripomenutie, a tiež na tie, ktoré ma jednoducho zaujali najviac, aj keď nie sú hitmi (alebo aspoň nie komerčnom éteri).
Alicia Keys - In Common
Alicia samozrejme žiadnou alternatívou nie je, jej meno pozná určite každý, kto mal za posledných 20 rokov prístup k televízii či rádiu. In Common je nedoceneným klenotom jej tvorby, ktorý rádiá bohužiaľ odignorovali a ešte aj v rámci svojho vlastného albumu Here ho zaradila len ako bonusovú skladbu na deluxe verzii. Spojenie tanečných rytmov a intímnosti mám rád a Alicia to robí veľmi vkusne. Jemná afrobeatová exotika jej zamatovému hlasu pristane a text o tom, ako sme napriek jedinečnosti každého človeka všetci rovnako "messed up", bol v roku plnom konfliktov a bolestivého stretu kultúr ideálne načasovaným odkazom.
Banks & Steelz - Giant
Dávno som nepočul také skvelé spojenie rapu a rocku ako v prípade dvojice Robert Diggs alias RZA (mozog formácie Wu-Tang Clan) a Paul Banks (frontman indie-rockovej kapely Interpol). Najlepším kúskom ich spoločného albumu je pre mňa hneď úvodná skladba Giant, ktorá doslova srší energiou.
David Bowie - Dollar Days
Umelcov, ktorých nahrávky som vybral v rámci mojich top albumov, som chcel v zozname skladieb vynechať, ale v dvoch prípadoch mi to jednoducho svedomie nedovolilo. Prvým je David Bowie. Je ťažké vybrať len jednu skladbu z albumu Blackstar, no kolegyne mi to uľahčili. Titulná skladba aj Lazarus sú vrcholnými dielami majstra, smutne dokonalou bodkou albumu je I Can’t Give Everything, no opakovaným počúvaním albumu som si zamiloval najmä pesničku Dollar Days. V úvodných slohách mi svojou atmosférou pripomína melancholický comebackový singel z roku 2013 Where Are We Now?, no zimomriavkový saxofón Donnyho McCaslina a gitarový záver (spolu s tak očividným a zároveň skrytým priznaním "zomieram") ju posúvajú na úplne inú úroveň. Jednoducho geniálne.
ElevenHill - Room Of Ghosts
Prešovská "začínajúca skupina" dlhoročných kamarátov a ostrieľaných hudobníkov je pre mňa spolu s Katarínou Málikovou (viď. naše top albumy roka) najväčším domácim objavom roka 2016. Južanský rock nepatrí medzi moje obľúbené žánre, no pri kvalite sa nehrá na vkusové preferencie a ElevenHill ju rozhodne majú. Sami pritom skromne tvrdia, že po rokoch hrania v rôznych kapelách sa rozhodli spolu robiť hudbu, ktorá ich baví, len tak pre seba a bez veľkých ambícií. O to viac ich prekvapili skvelé ohlasy na skladbu Room of Ghosts, ktoré vôbec nečakali (v remixe ju môžete poznať z rádií, videoklip zase zaradila do vysielanie nemecká sieť hudobných televízií). Dobrou správou je, že aj ďalším singlom Ride Your Wave udržali svoju latku vysoko a po zhliadnutí ich koncertu sa naozaj teším na pripravovaný debutový album, pretože celý ich repertoár stojí za to.
Esperanza Spalding - Unconditional Love
Túto skladbu si v skutočnosti pamätám už z roku 2015, kedy táto fenomenálna americká basgitaristka a speváčka v bratislavskej Starej tržnici odohrala nezabudnuteľný koncert plný nevydaných skladieb. Vyšli až v marci 2016 na vynikajúcom albume Emily's D+Evolution, ambicióznom a nadžánrovom konceptuálnom diele kombinujúcom súčasný jazz, funk a rock s predponami art, post-, či math. Zaujímavosťou je, že album spoluprodukoval Tony Visconti, dlhoročný producent Davida Bowieho, ktorý má práve v Esperanze Spalding z hľadiska hudobnej všestrannosti, rúcania žánrových hraníc, ale aj premien imidžu, možnú nasledovníčku. Nahrávka bola vo výročných rebríčkoch žalostne nedocenená - tiež si sypem popol na hlavu, že som ju do svojho výberu nedal. Pieseň Unconditional Love znela v Bratislave ako posledná z noviniek, naživo má s explozívnou inštrumentálnou medzihrou vyše 10 minút a je to veľký zážitok. Aj ako obyčajná tri a polminútová pesnička je však skvelá.
Floex - Samorost 3 Main Theme
Klarinetista, skladateľ a producent Tomáš Dvořák alias Floex patrí medzi najoriginálnejších českých hudobníkov. Potvrdil to aj fantastickým soundtrackom k indie hre Samorost 3 od svetovo uznávaného brnianskeho štúdia Amanita Design (okrem Samorosta má na svedomí aj hry Machinarium či Botanicula). Tretie pokračovanie medzinárodne úspešnej point&click adventúry je nádherným herným zážitkom a práve Dvořákova hudba, ktorá je podmanivým spojením elektroniky a akustických nástrojov, k tomu prispieva veľkým dielom. Takmer osemminútová Main Theme skvelého soundtracku je dobrodružstvom sama osebe.
Katarzia - Z izby do izby
Neskrývane popová poloha ma na Katarziinom albume Agnostika prekvapila najviac a aj na jej krstnom koncerte som sa presvedčil, že jej naozaj sedí. Do tejto kategórie patria najmä skladby Srnka a Z izby do izby, pričom druhá menovaná by pokojne mohla byť hitom veľkých slovenských rádií, ak by ich dramaturgia fungovala rovnako voľne ako v 90-tych rokoch a nelipla na prieskumoch, ktorých cieľom je vyškrtnúť všetko, čo vytŕča nad súčasné trendy. V každom prípade mňa takáto Katarzia mimoriadne baví a spojenie s rytmikou Martin Valihora - Marek Minárik bolo to najlepšie, čo sa jej mohlo prihodiť.
Nick Cave & The Bad Seeds - I Need You
Každá pieseň na albume Skeleton Tree láme srdce, ale táto ma vždy dostane úplne najviac. Nick Cave smúti za synom, no zároveň vyjadruje lásku k svojej žene, bez ktorej si svoj život nevie predstaviť. V hudbe a chvejúcom sa hlase je povedané všetko, nemusíte ani rozumieť slovám.
Róisín Murphy - Ten Miles High
Ešte divnejšia ako predtým a stále rovnako skvelá. Róisín Murphy kašle na konvencie, napriek tomu robí veci, ktoré sú chytľavé natoľko, že ich po prvom počutí neviem dostať z hlavy. Ako napríklad tento song, ktorý najskôr očarí jednoduchosťou, no postupným objavovaním detailov sa stáva čoraz fascinujúcejším.
Prečítajte si: Veľký popový švindeľ: Róisín Murphy a jej cesta od hitov k nepredvídateľnosti
Stroon - Astatine
Vibrafonista a producent Dalibor Kocián alias Stroon má vonku čerstvo vydanú štúdiovku Solar Preludes, ktorá rozhodne stojí za vypočutie, no v roku 2016 najviac zarezonovala jeho skladba Astatine, ktorá sa na albume nenachádza. Ak si pravidelne ladíte Rádio_FM, je veľká šanca, že ste ju už počuli. Aj takto totiž môže znieť slovenský hit v rádiu, pre ktoré hudba nie je len výplňou medzi reklamami. Pre Stroona typická melanchólia sa tu spája s nečakane chytľavým motívom a sviežim tempom bez prílišnej ťažoby. Ak sa vám toto spojenie vibrafónu a elektroniky zapáči, určite si vypočujte aj spomínaný album. Namiesto beatov však čakajte viac temnoty a ambientu a na svoje si prídu dokonca aj iným žánrom otvorení fanúšikovia metalu.
bonus: Jamie xx - Gosh
Gosh som medzi svoje top skladby roka zaradil už vo výbere 2015, keďže práve v tom roku vyšla na Jamieho albume In Colour. Pred pár mesiacmi však k nej vyšiel nový videoklip režiséra Romaina Gavrasa nakrútený v čínskej replike Paríža (Tianducheng) - megalomanskom projekte, z ktorého je dnes takmer vyľudnené "mesto duchov". Ale dobre, že ho súdruhovia postavili, inak by nemohol vzniknúť tento epický vizuál.
Ktoré skladby v roku 2016 najviac zaujali vás?