Práve dnes oslavuje 85. narodeniny prvá dáma československého šansónu Hana Hegerová. Bratislavská rodáčka (*20.10.1931), rodným menom Carmen Farkašová, vyštudovala gymnázium v Komárne, súkromne sa učila hru na klavíri, vystupovala v ochotníckom divadle.

Hoci Hana Hegerová chodila do baletnej prípravky Slovenského národného divadla a súkromne sa učila spev u Roberta Rosnera, rok pracovala ako úradníčka v Komárne a učila na učňovskej škole. Potom sa však vrátila k divadlu a absolvovala trojročný dramatický odbor na bratislavskom konzervatóriu. Prvé angažmán získala v divadle Petra Jilemnického v Žiline, kde odohrala päť sezón. Tam ju aj objavil hudobný skladateľ Juraj Berczeler. Pozval ju do bratislavskej Tatra revue, kde účinkovala počas divadelných prázdnin. Odtiaľ jej cesta viedla do Prahy, kde ju v roku 1958 prijali do práve založeného divadla Rokoko.
      
V roku 1961 nastúpila do divadla Semafor, kde pôsobila do roku 1966. Hrala vo všetkých hudobných inscenáciách, medzi nimi Zuzana, ktorá nie je pre nikoho doma či Šesť žien Henricha VIII. Úspešný na doskách Semaforu bol jej spoločný recitál s Miroslavom Horníčkom pod názvom H & H '65, ktorý režíroval Ján Roháč.

Neskôr začala vystupovať sólovo a so skupinou Mirka Dvořáka absolvovala desiatky koncertov doma a hlavne v zahraničí. Jedným z jej hitov z tohto obdobia bola pieseň Milord s českým textom Pavla Koptu. Spievať túto pieseň ju pri návšteve Prahy počul aj riaditeľ parížskej Olympie, ktorý potom neskoršie zorganizoval jej pobyt a vystúpenia v Paríži. Dva roky účinkovala v parížskej Olympii, stály angažmán získala aj v Nemecku a potom v Švajčiarsku. Nemecké aj francúzske denníky ju nazvali "českou Edith Piaf".


Herecké skúsenosti Hegerovej využili aj filmoví režiséri, v 60. rokoch hrala hlavnú úlohu vo filme Frona a spolu s Rudolfom Hrušínskym vo filme Naděje. Účinkovala aj v hudobných filmoch Kdyby tisíc klarinetů a Ta naše písnička česká.
      
V roku 1966 vyšla jej prvá LP platňa Hana Hegerová, ktorá na jar tohto roka pri príležitosti 50. výročia jej prvého uvedenia na trh vyšla v reedícii s originálnym, cenzúrou zakázaným obalom. V 70. rokoch vydala úspešné LP platne Recitál (1971), Recitál 2 (1974) a Lásko prokletá (1977). Na začiatku ďalšej dekády strávila šesť mesiacov vo väzení, patrila medzi kritikov komunistického režimu.

V roku 1983 sa vrátila na koncertné pódiá a o štyri roky neskôr vydala album Potměšilý host. Z roku 2006 je výber najväčších hitov na dvojkompilácii Všechno nejlepší a v apríli 2009 vyšlo dvoj-CD s výberom piesní pod názvom Paběrky a pamlsky. Po 23 rokoch vydala v októbri 2010 nový a zároveň aj posledný štúdiový album s názvom Mlýnské kolo v srdci mém.


Pre zdravotné problémy ukončila v auguste 2011 koncertnú činnosť. Za úspešnú spevácku dráhu dostala Diamantovú platňu Supraphonu za jeden a pol milióna predaných platní. V septembri 2013 vydal Supraphon trojkompiláciu Hana Hegerová Zlatá kolekce 1957-2010. V októbri tohto roku vydal Supraphon k jubileu výpravný 10 CD Box, ktorý na ôsmich CD približuje jej českú albumovú tvorbu od roku 1966, doplnenú o dva premiérové disky, ktoré obsahujú nemeckú koncertnú nahrávku s verziami piesní doteraz nezverejnenými, a výber singlov a EP platní zo 60. rokov. Titul vychádza pod príznačným názvom Cesta s podtitulom Písně z let 1966 až 2016.

Prečítajte si viac: Legendárna Hana Hegerová oslávi 85 rokov, jej piesne vychádzajú na 10 CD

V apríli 2013 bola povýšená na komandéra francúzskeho Rádu za zásluhy. Z rúk francúzskeho veľvyslanca Pierra Lévyho rád prevzal v zastúpení jej vnuk. Podľa veľvyslancovho vyjadrenia bol speváčke udelený za významný prínos k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry. V októbri 2014 jej prezident Českej republiky udelil Rád Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy. Slovenský prezident Andrej Kiska jej v januári 2016 na Bratislavskom hrade udelil Rád Ľudovíta Štúra II. triedy.


Zdroj: TASR
Foto: Jakub Ludvík