Ohlásiť nový festival s účasťou veľkých a pekne drahých svetových hviezd po roku a pol najhoršej pandémie za posledných sto rokov sa na jeseň 2021 zdalo ako čisté šialenstvo. Odvaha organizátorov sa však vyplatila a Bratislava počas uplynulého víkendu zažila niečo, čo nášmu hlavnému mestu celé roky chýbalo.
Ešte pár dní pred začiatkom prvého ročníka Lovestream festivalu by pritom asi len najväčší optimista dal ruku do ohňa za to, že tento príbeh bude úspešný, priebeh festivalu viac-menej bezproblémový a že hneď po skončení najväčšej hudobnej akcie, aká sa na Slovensku konala od leta 2019, sa začne hovoriť o ďalšom ročníku.
tl;dr verzia: Bolo to dobré a mohlo to byť ešte lepšie.
Festival, o ktorom by mali vedieť všetci - ale nevedeli
Priznám sa, že ešte pred týždňom som bol ohľadne Lovestreamu dosť skeptický. Predpredaj vstupeniek nespĺňal prvotné očakávania, k čomu určite v zimných mesiacoch prispela najmä pandemická neistota a obavy z možného zrušenia či presunutia festivalu. Tie sa definitívne rozplynuli až na jar.
Zásluhu na pomalom predaji mala však aj samotná kampaň, ktorá bola vzhľadom na veľkosť podujatia skromnejšia a okrem internetu (tlačové správy a sociálne siete) prebiehala dlhšie a intenzívnejšie ešte v niektorých rádiách. Hodnotiť televíznu a outdoorovú kampaň si netrúfam, nakoľko tieto médiá nesledujem, no o niečom to svedčí, ak sa ešte aj pár dní pred začiatkom festivalu našli v Bratislave ľudia, ktorí o ňom vôbec nepočuli. Alebo sa o príchode hlavnej hviezdy Red Hot Chili Peppers dozvedeli až v deň ich koncertu, prípadne po ňom.
Určite sa v tomto smere dalo urobiť viac a vzhľadom na príchod nového medzinárodného festivalu so špičkami hudobnej scény považujem za chybu, že sa počas pol roka jeho príprav nekonala ani jedna tlačová konferencia, kde by organizátori predstavili seba a svoj projekt a zodpovedali najdôležitejšie otázky. Väčšine veľkých médií totiž nestačia tlačové správy, potrebujú vlastný obsah, a to nie len v písanej forme ale v prípade televízií a rádií aj na kameru a mikrofón, aby mohli informácie z prvej ruky odvysielať svojim divákom a poslucháčom. Počas pandémie sa síce tlačové konferencie z pochopiteľných dôvodov neorganizovali, ale najneskôr na jar 2022 to už možné bolo. Okrem samotného zdieľania informácií s médiami sú tlačové konferencie kľúčové aj pre nadviazanie a budovanie vzťahov s novinármi, ktorí sa následne o podujatie sami viac zaujímajú a informujú o ňom.
Zdroj: Martina MlčúchováDenná vs. celková návštevnosť
Napriek tomu to napokon s návštevnosťou nedopadlo zle a festival podľa organizátorov počas troch dní navštívilo takmer 60-tisíc ľudí. Festival Pohoda, na ktorý sa v posledných rokoch pred pandémiou v dennej návštevnosti doťahoval aj dvojdňový Grape, má kapacitu 30-tisíc ľudí (z toho okolo 22-tisíc sú platiaci návštevníci a zvyšok ľudia, ktorí sú na festivale pracovne). Koná sa tri dni, počas ktorých na trenčianskom letisku reálne je 30-tisíc ľudí, kým Lovestream sa k tomuto číslu priblížil iba v nedeľu večer. V prípade Pohody a Grape festivalu však ide každý deň o plus-mínus tých istých návštevníkov, pretože tieto festivaly už roky predávajú iba permanentky, nie jednodňové lístky.
Naproti tomu Lovestream každý deň navštívili úplne iní ľudia, ktorí si kúpili vstupenky iba na daný deň. Reálne je tak z hľadiska celkového počtu návštevníkov už teraz najväčším slovenským festivalom, resp. festivalom s najväčším počtom predaných lístkov v jednom ročníku. A jeho potenciál je ešte väčší, teoreticky by sa mohlo na Tehelnom poli za tri dni otočiť až 90-tisíc ľudí.
Potreboval by na to určite silnejšiu kampaň, tá sa však už bude robiť o to ľahšie, že sa tento rok Lovestream zapísal pozitívne. A nikto sa už nebude pýtať, či budú koncerty naživo. Časy, kedy bol synonymum koncertu "live stream", snáď už máme definitívne za sebou. Okrem toho by festival na vypredanie všetkých troch dní potreboval tri silné mená z kategórie RHCP, ideálne každé v inom žánri - alebo naozaj dobrý mix niekoľkých "menších", no dostatočne známych kapiel v danom dni.
Zdroj: Martina MlčúchováPermanentka? A koľko by stál lístok?
Niektorí, ktorým sa Lovestream veľmi zapáčil, už volajú aj po viacdňových permanentkách, pri ktorých by sa jednotlivé dni nemuseli až tak žánrovo profilovať. Ťažko si však predstaviť, že by bola permanentka cenovo dostupná širokej verejnosti, keď už i ten najlacnejší jednodňový lístok na sobotu a nedeľu sa takmer rovnal cene viacdňových vstupeniek na iné slovenské festivaly.
Prvý ročník Lovestreamu boli v podstate tri rôzne festivaly pre rôzne cieľovky - v piatok prevládali ľudia od 30 rokov vyššie a rodiny s deťmi, v sobotu tvorili najväčšiu časť publika dvadsiatnici a tínedžeri, a v nedeľu to bolo síce vekovo podobné ako v piatok, akurát s iným oblečením a s minimom detí. Pri takomto prístupe si každý deň festivalu vyžaduje inú kampaň a mediálny mix, takže propagácia je tvrdým orieškom. Ale osobne si myslím, že v tomto modeli by festival mal pokračovať. Len je na zváženie, či v budúcnosti znova v úvodný deň staviť iba na domáce kapely.
Slovensko-český piatok s najväčšími kapelami Kryštof, Lucie a IMT Smile bol návštevnosťou jednoznačne najslabší, aj keď koncerty stáli za to. Zrejme si však fanúšikovia povedali, že väčšinu účinkujúcich môžu počas leta vidieť aj inde - a za omnoho nižšiu cenu. Alebo si radšej kúpili lístok na nedeľu, kde bolo tiež dosť slovenských kapiel a spolu s nimi aj zahraničné hviezdy. Ak je festival poňatý ako tri festivaly pre tri rôzne cieľovky, mali by si jeho dni navzájom čo najmenej konkurovať.
K popovo-tanečnému a rockovo-alternatívnemu dňu (aj keď tentoraz bola nedeľa skôr rockovo-popová a nebola to úplne ideálna dramaturgia) by tak mohol v budúcnosti pribudnúť napríklad deň zameraný na hip-hop a príbuzné žánre. Slovenská a česká scéna sú v tomto smere dostatočne silné, čo sa týka poslucháčskej základne aj potenciálnych účinkujúcich, a vo svetovej je tiež z čoho vyberať. Hviezdy ako Kendrick Lamar alebo Eminem sú pre Hip Hop Žije priveľkým sústom, ale Lovestream by ich na Slovensko dotiahnuť mohol.
Hudobné reportáže a fotoreporty z Lovestreamu 2022:
Red Hot Chili Peppers dali Bratislave sto minút čistej funk-rockovej radosti
Dua Lipa ohromila Bratislavu svojím šarmom, energiou a speváckou kvalitou
Lovestream festival má za sebou prvý deň. Napriek nižšej účasti začal pozitívne
Zdroj: Matúš Zeťák / LovestreamFestival zorganizovaný ako koncert
Oliver Rehák z Denníka N sa v recenzii Lovestreamu pýta, prečo bol v Bratislave nový trojdňový festival a nie iba koncert Red Hot Chili Peppers. Aj ja som si pred jeho konaním dlho kládol tú istú otázku. Nakoniec však po návšteve všetkých troch dní prevážili pozitívne dojmy a jediná otázka, ktorá vo mne zostala až do skončenia festivalu, je:
Prečo bol celý festival zorganizovaný ako koncert Red Hot Chili Peppers?
Mám na mysli rozdelenie lístkov a publika do množstva sektorov, vďaka čomu bol pohyb fanúšikov po celý čas pobytu na festivale limitovaný len na vymedzený priestor štadióna. Medzi sektormi sa mohli voľne pohybovať iba návštevníci s novinárskou páskou. Väčšinu času som ju mal na ruke a táto otázka by mi zrejme nenapadla, ak by som v sobotu niekoľko hodín pred jej vyzdvihnutím nestrávil na Tehelnom poli iba s najlacnejším lístkom na státie. S ním som na vstup do svojho sektora mohol použiť iba jeden z dvoch tunelov a o posedení na niektorej z tribún alebo využití niektorého z barov a čistých toaliet v útrobách štadióna, kde väčšinu času neboli žiadne rady, som mohol iba snívať.
S lístkom na státie za 80 eur ste mohli sedieť iba na futbalovom trávniku alebo na schodoch pred štadiónom a osobné potreby vybaviť v toitoikách, na ktoré ste si v najvyťaženejších časoch museli vystáť rad. Skrátka, mohli ste sa pohybovať len vo svojom sektore alebo vo food zóne pred štadiónom, ktorá bola jediným miestom, kde sa mohli stretnúť všetci návštevníci festivalu. Ak ste tam náhodou narazili na kamoša, ktorý mal lístok do úplne iného sektoru, mohli ste na seba počas koncertov už iba mávať rukami alebo si dopisovať cez mobil. Počas koncertov boli totiž návštevníci striktne rozdelení vo svojich sektoroch. Na státie boli v sobotu a nedeľu tri sektory, na sedenie bol ich počet dvojciferný.
Keď je srdce festivalu plné bariér
Predávanie lístkov do oddelených a prísne kontrolovaných sektorov dáva zmysel na štadiónovom koncerte, kde prídete na pár hodín, posedíte alebo postojíte a idete domov. Ale hudobné festivaly sú (aspoň pre mňa) synonymom slobody a Lovestream by pre návštevníkov mohol byť ešte lepším zážitkom, ak by vo svojom srdci nemal toľko bariér a umožnil fanúšikom využívať omnoho viac možností štadióna, než tomu bolo pri sektorovom systéme.
Zažili by ste festival, kde sa môžete kedykoľvek vybrať priamo do kotla pred pódiom na obľúbenú kapelu. Alebo počúvať koncert z diaľky "od zvukára", prípadne robiť mlynské kolá vo vyľudnenom priestore za zvukárom bez výhľadu na pódium. Nájsť si bar alebo toaletu, na ktorú sa nečaká, alebo si sadnúť s večerou na najvyššie miesto na tribúne a vychutnať si pohľad na dav ľudí pred pódiom spolu so západom slnka nad Kamzíkom.
Zdroj: Patrik MarflákTribúny mali aj tak do vypredania ďaleko a zrejme to inak nebude ani v budúcnosti. Nie je totiž veľa ľudí, ktorí chcú celý festival presedieť. Minimálne spodné tribúny by mohli zostať voľne prepojené s plochou na státie, kde by sa ľudia mohli kedykoľvek rozhodnúť, či si na koncerte zaskáču pod pódiom alebo posedia s dobrým výhľadom. Kompromisom by mohlo byť zachovanie niektorých "VIP sektorov" za vyššiu cenu - Golden Circle pod pódiom a zopár najlepších balkónových častí tribún pre smotánku - zvyšok štadióna by zostal otvorený za jednotnú cenu so slobodou pohybu pre všetkých. Vrátane možnosti využitia kamenných toaliet a barov, čo by zároveň pomohlo odľahčiť priestor food zóny.
Lovestream by tak bol pre všetkých úplne iným zážitkom a príslušníci SBS by namiesto stráženia početných "hradieb" medzi sektormi mali viac času na dohliadanie na bezpečnosť návštevníkov, či stráženie jediných zmysluplných zábran medzi publikom a účinkujúcimi, aby na pódium neskákali votrelci. Inak, čo sa týka správania SBS, skúsenosť väčšiny návštevníkov vrátane mňa je bezproblémová. Objavili sa však aj sťažnosti, na ktoré organizátori v utorok reagovali férovým vyhlásením a ospravedlnením. Aj reakcie fanúšikov pod týmto statusom k citlivej téme svedčia o tom, že väčšina ľudí festival hodnotí pozitívne.
Pohľad zhora
Zrušenie väčšiny zábran na štadióne by malo blahodárny vplyv aj na atmosféru denných koncertov. Rozdelenie fanúšikov do sektorov totiž najviac uškodilo práve domácim kapelám, ktoré kvôli nemu nemohli mať pod pódiom poriadny kotol. Na skvelú atmosféru koncertu pri dobrej výmene energií medzi umelcami a publikom stačí aj pár tisíc ľudí - ale nie, keď sú "rozklietkovaní" v obrovskom priestore, kým v sektoroch, ktoré sú najbližšie k pódiu, je ľudoprázdno.
Najdrahšie lístky si totiž ľudia kupujú kvôli hlavnej hviezde, nie kvôli kapelám hrajúcim o tretej poobede, takže väčšina z nich tam v tom čase ani nebola. A tí, čo boli, tam stáli počas No Name "ako za trest", lebo koncert na megaveľkom štadióne bez poriadneho davu okolo vás pôsobí čudne. Ak by sa však aspoň za ohrádkou Golden Circle, čo je len okolo 10-15 metrov od pódia, mohli zísť všetci, ktorí na štadióne v tom čase boli, aj tie denné koncerty by vyzerali úplne inak a fanúšikovia aj kapely by si ich užili oveľa viac.
Zdroj: Patrik MarflákPekne to bolo vidieť napríklad pri vystúpení Horkýže Slíže, z ktorého je táto fotografia (väčšie rozlíšenie). Najviac fanúšikov mala kapela v treťom sektore na státie za dvoma FOS vežami, desiatky metrov od pódia. A mohli si tam vybrať z dvoch možností - či sa budú tlačiť povedľa veží, aby videli na pódium, alebo si iba posedia bez výhľadu za vežou. Cynik by povedal, že nemali šetriť a mohli si koncert užívať vpredu. Ale je smutné, ak to na festivale vyzerá takto. Jedno z vyjadrení hlavnej organizátorky Silvie Nemčovičovej pred festivalom bolo, že Lovestream chce byť festivalom pre všetkých. Narážala tým síce na jeho žánrovú rozmanitosť, no mal by k tomu aj pocitovo bližšie, ak by ich už na samotnom festivale čo najmenej rozdeľoval podľa ceny lístkov.
Zaujímavým paradoxom však je, že práve v "slepých" pásoch za FOS vežami to počas koncertu Dua Lipy najviac žilo. Skupinky ľudí tam tancovali ako o život, na rozdiel od spoluobyvateľov svojho sektoru natlačených okolo veží na zábranách. Žiadny výhľad = žiadne mobily v ruke, len čistá radosť z hudby. Zvuk bol na ktoromkoľvek mieste štadióna počas celého festivalu výborný a na hudobný zážitok viac netreba. V tomto smere bola produkcia festivalu na špičkovej úrovni hodnej svetových hviezd.
No aj tak je kruté, ak si za 80 eur kúpite lístok, s ktorým máte na výber buď tlačenicu alebo miesto bez výhľadu. Najmä ak sú väčšinu dňa pred vami ďalšie dva sektory, ktoré sú poloprázdne. Úplne inak to na koncertoch domácich kapiel pôsobilo v piatok, kedy boli na státie iba dva sektory - drahší Golden Circle a štandardný zvyšok plochy. Škoda, že to tak nezostalo aj počas ďalších dní festivalu, ale verím, že budúci rok organizátori v tomto smere zvážia zmenu.
Zdroj: Martina MlčúchováV čom je Lovestream iný a v čom je jeho výzva
K vyššie uvedenému porovnaniu s klasickými letnými festivalmi ako Pohoda a Grape som sa dostal cez čísla návštevnosti, no ináč ide o úplne iný typ festivalu a zážitku, a aj úplne iný biznis model. Nejde len o to, že mestský festival na štadióne, zameraný na jednodňových návštevníkov, je úplne iným produktom. Zabehnuté festivaly fungujú na silnej značke, Lovestream zase stavia na headlineroch, ktorí by u klasických letných festivalov "zožrali" polovicu rozpočtu na celý ročník. Pohoda radšej stavia na pestrom a bohatom programe na viacerých pódiách, ktoré sú plné koncertov zaujímavých, hoci masám neznámych kapiel. Takto si "vychovala" svoje publikum, a tak je to dobre.
Naproti tomu na Tehelnom poli by na viac než jedno veľké pódium ani nebol priestor. Už prvý ročník však ukázal, že ak dokáže priniesť hviezdy typu Red Hot Chili Peppers a Dua Lipa, tak viac pódií ani nepotrebuje. Potešilo by však, ak by sa napriek tomu organizátori v budúcnosti s priestorom štadióna v rámci možností viac pohrali a vytvorili rôzne príjemné zákutia a chillout zóny, kde by ľudia mohli tráviť dlhé prestoje medzi jednotlivými koncertmi. Niečo ako bol tento rok "DJ Tager stage", kľudne by takých mohlo byť aj viac.
Zdroj: Martina MlčúchováAk sa štadión pre návštevníkov viac otvorí a každý bude môcť chodiť po jeho chodbách a terasách za tribúnami, pokojne môžu malé festivalové "oázy" vzniknúť aj tam. Tento rok tieto priestory zívali prázdnotou, v budúcnosti by tam mohli byť minimálne desiatky pohodlných Tuli vakov. Vo food zóne totiž na vytvorenie takýchto zákutí nebolo dosť miesta.
Aj preto sa jedným zo symbolov Lovestreamu tento rok stali schody z terasy štadióna nad Kalinčiakovou ulicou, kde si od piatka do nedele otlačili zadky tisíce festivalových návštevníkov. Vyzerá to dobre na fotkách, ale je škoda, že so zakúpeným jedlom a pitím si nebolo možné sadnúť aj inde než na betón. Alebo ste to mohli dať "na stojáka", či vrátiť sa na futbalový trávnik alebo svoju časť tribúny.
Samotný štadión Tehelné pole ma však milo prekvapil, Bratislava má konečne kvalitné miesto pre koncerty svetových parametrov. V prípade Lovestreamu v ňom stačí už len domyslieť niektoré detaily, urobiť túto modernú arénu "festivalovejšou", teda otvorenejšou pre všetkých návštevníkov, pohrať sa aj s jej vnútornými priestormi a môže v nej skvele fungovať aj najväčší slovenský festival. Potenciál na to rozhodne má, no spríjemniť návštevníkom pobyt na festivale je do budúcnosti rovnako dôležitá výzva ako prinášať na Slovensko tie najväčšie hudobné hviezdy.
Autor: Patrik Marflák
