Elbow - Giants of All Sizes

Britská kapela Elbow svoj pôsobivý tvorivý proces a vývoj nezastavila prakticky od svojho založenia, keď mali jej členovia 17 rokov. Do sveta odvtedy vypúšťajú s odstupom dvoch či troch rokov jeden nápaditý album za druhým a ani ten najnovší za svojimi predchodcami vôbec nezaostáva. Ôsma štúdiová nahrávka štvorice z Manchestru sa nazýva Giants of All Sizes.

Po textovej stránke ide o jednu z najdepresívnejších nahrávok Elbow vôbec. Spevák Guy Garvey, ktorý je zároveň autorom textov, v deviatich nových piesňach pracuje s tematikou zúfalstva nad prostou pravdou, že niektoré deje a procesy jednoducho nemožno ovplyvniť. Temnota a hnev zachvacuje jeho lyriku najmä v dôsledku straty troch blízkych ľudí - jeho otca Dona a dvoch dobrých priateľov celej kapely, Scotta a Jana, majiteľov niekoľkých kultových klubov v Manchestri.

Odkazy na Bibliu aj Brexit

Hneď prvá skladba Dexter & Sinister nás nekompromisne vťahuje do atmosféry silnými slovami "And I don't know Jesus anymore" (už nepoznám Ježiša), pričom teatrálna biblická referencia po vzore Nicka Cavea či Toma Waitsa umocňuje hĺbku žiaľu, s ktorou sa Garvey púšťal do písania. Symbolická rovina skladby pokračuje narážkou na manchesterský heraldický vzorec rytierskeho štítu, kde napravo zvykol stávať lev a na ľavej strane antilopa, pre Garveyho reprezentácie jeho dvoch zosnulých priateľov.


Zvuk a kompozície s textovou temnotou kontrastujú. Výrazný overdrive á la Grounds For Divorce (singel z albumu The Seldom Seen Kid z roku 2008, za ktorý Elbow získali Mercury Prize), neočakávané pauzy vyplnené výrazným synthovým zvukom, klavírne party a skoro tri minúty trvajúce outro spútané s upokojujúcim ženským vokálom, akoby celá kapela vypúšťala zlosť s krajnou nevôľou. Za východiskovým zdrojom skladateľskej inšpirácie netreba chodiť ďaleko, Garvey otvorene inklinuje k experimentátorovi Petrovi Gabrielovi či k britským Talk Talk, ktorí svojimi progresívnymi art-popovými aranžmánmi z prelomu 80-tych a 90-tych rokov inšpirovali takých umelcov, akými sú St. Vincent, the 1975 či Radiohead.

Zvonivé nuancie v druhom singli Empires vyznievajú varovne, až dokým ich v polovici nepretne výraznou basovou linkou prekvapivý refrén. "Empires crumble all the time" (ríše sa vždy rozpadnú) - Garveyho predtucha, že jedným z nemilých dôsledkov Brexitu môže byť rozpad EÚ, nie je úplne nepravdepodobný. Ale ako bolo povedané, niektoré veci nám jednoducho nie je súdené ovplyvniť, nech chceme akokoľvek.


Zvláštnosti a krivdy sveta v hudbe jednej kapely

Nostalgickú atmosféru ďalej rozvíjajú skladby My Trouble či On Deronda Road. Experimentálny rozmer možno rozpoznať vo vokálnych vrstvách prekrývajúcich sa s programovanou rytmikou a kombináciou otvoreného zvuku akustických gitarových strún a elektrického delayu. My Trouble v texte odkazuje na podobnosti medzi Garveym, jeho zosnulým otcom a novonarodeným synom Jackom, ktorý mu pomohol preniesť sa najťažším obdobím. On Deronda Road zase rieši, čo by sa s kapelou dialo, keby sa nikdy nestala známou a slávnou. 

Mimo Garveyho kontrolu spadá aj možnosť pomôcť chudobným a v živote menej šťastným, ako je on sám. Kalamitný kapitalizmus par excellence sa rozoberá v piesni White Noise, White Heat, ktorá je vyjadrením jeho nespokojnosti s vládnou (ne)kompenzáciou bývania ľudí, ktorým zhorelo prakticky všetko, čo mali počas požiaru londýnskeho vežiaka Grenfell Tower v roku 2017. Veľmi podobná je Doldrum - opisuje jeho zážitok z kanadského Vancouvru, kde bol svedkom situácie, v ktorej majetní ľudia ignorantsky odklonili hlavu od tých v núdzi.


Kamoši na prvom mieste

Aj keď sa kapelová dynamika po odchode bubeníka Richarda Juppa mierne otriasla (na predchádzajúcom albume Little Fictions z roku 2017 nahrávali rytmické nástroje striedavo všetci členovia kapely), najnovšie nahrávky svedčia opäť o tom, že Elbow je napevno etablovaná a spoľahlivo zabehnutá továreň kvalitnej hudby. Do kompozičného procesu sa v nej zapájajú všetci členovia a, ako sami tvrdia, pri tvorbe fungujú ako živý organizmus s kolektívnym vedomím.

Momentom, na ktorý Garvey spomína pravdepodobne najradšej, je ich prvý koncert v malom kostole v Manchestri, keď ešte ledva vedeli hrať na nástroje, no vďaka akémusi zdieľanému inštinktu dokázali vycítiť správny moment a skončiť všetci naraz (čo vôbec nie je triviálna záležitosť, opýtajte sa hudobníkov) - niekoľko sekúnd potom bolo počuť len odchádzajúce echo nástrojov. Vzťahy a väzby v kapele sú pre Elbow dôležitejšie, prirodzene sa premietajú do tvorby a aj to je dôvodom ich produktivity a nesmiernej popularity, ktorú doma na Britských ostrovoch dokazujú pravidelným vypredávaním tých najväčších koncertných priestorov.

Elbow sú v súčasnosti na koncertnom turné, v okolí Slovenska žiaľ zatiaľ nemajú potvrdené žiadne vystúpenia, čo však môže zmeniť letná festivalová sezóna. Na Pohode síce už hrali, no prečo si to s odstupom ôsmich rokoch a štyroch vydaných albumov nezopakovať?

Elbow - Giants of All Sizes
(2019, Polydor)

1. Dexter & Sinister 
2. Seven Veils 
3. Empires
4. The Delayed 
5. White Noise White Heat
6. Doldrums
7. My Trouble
8. On Deronda Road
9. Weightless

Vypočujte si celý album na Deezeri:



Autor: Matej Kráľ
Foto: Facebook.com/Elbow

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu