Minulotýždňová smrť Mariána Vargu zastihla verejnosť nepripravenú. Vedelo sa o rôznych chorobách, no tie ho sužovali už dlhší čas a fanúšikovia verili, že hudobník tohtoročné zdravotné problémy, tak ako po minulé roky, ustojí. Osud to však zariadil ináč a naša posledná časť seriálu má jemný nádych nekrológu, aj keď s dôrazom na posledných 20 rokov jeho života.
Bilancie na konci storočia (i neskôr)
Dve rockovo popové výnimky - Prúdy a Collegium Musicum - sa predsa len našli. Ak sme minule spomínali, že Labutie piesne znamenali rozlúčku so "stredným prúdom", nebola to celkom pravda. Po 30 rokoch od Zvoňte, zvonky si Mariána na nahrávanie platne Prúdy 1999 pozval Pavol Hammel. Nešlo len o spomienku na augustovú okupáciu, výsledok pôsobí aktuálne a sviežo. Väčšinu songov napísal Hammel, ďalšími tromi prispel Fero Griglák a trojicu pridal i Varga (Odídem od teba, V diabolskom mužstve a P.S.). Išlo o slušný výkon, pravdou však zostáva, že čerstvý päťdesiatnik bol v tom čase mysľou (ako vždy) už niekde inde.
Vplyv na to mohol mať návrat jeho niekdajšej kmeňovej kapely na pódiá, zvečnený živou nahrávkou Collegium Musicum 97. V ére comebackov nešlo o nič prekvapivé, ľudia mali koncom storočia tendenciu bilancovať možné i nemožné. Klasická zostava - Frešo, Hájek, Varga - obohatená o gitaru Andreja Šebana už nemala tú povestnú iskru ako kedysi, bol to však milý príspevok do diskografie a príležitosť pre tých, ktorí nemali česť zažiť formáciu v 70. rokoch. Päť titulov je z klasickej éry, Naozaj budem musieť odísť je poslovenčenou verziou krásneho inštrumentálneho kusu Amata Nobis Quantum Amabitur Nulla z roku 1979.
K druhému koncertnému oživeniu Collegia Musica došlo v roku 2009. Namiesto Šebana figuroval v zostave Fero Griglák, pamätník jednej veľkej éry, no na druhej strane sa vystúpení nezúčastnil Dušan Hájek, vystriedaný Martinom Valihorom. Ďalšia generácia (vrátane autora článku) tak dostala možnosť zažiť klasikov takmer ako za starých čias. Šesťdesiatnik Varga odviedol dôstojný výkon a hoci jeho tvár prezrádzala pravý opak, obrovskou satisfakciou musela byť Suita po 1000 a jednej noci v úplnej verzii, búrlivo prijatá obecenstvom. Z turné vzniklo o rok neskôr vydarené CD a DVD Speak, Memory.
Nenápadný svit reflektorov
Ľudia na Vargu nezabudli a žiadali si ho vidieť v akejkoľvek forme. Preto sa často objavoval na rôznych festivaloch (tradične na Pohode), spomienkových akciách (zameraných na legendy bigbítu) či výnimočných koncertoch, ku ktorým je možné zaradiť i úplné odohratie albumu Zelená pošta z roku 2012. Rád však hral najmä svoje najnovšie kompozície či skôr fragmenty z nich.
V tomto smere si najväčšiu pozornosť vydobyl fenomenálny album Solo in Concert z roku 2003. Na ňom si excelentný virtuóz konečne doprial ukázať to, čo miloval najviac - melódie a disonantné témy, zahrané iba klávesmi, ovplyvnené ľubovoľnými žánrami. Mohlo by sa zdať, že takáto zmes úlomkov je nesúrodá. Napriek tomu ide o brilantnú mozaiku, kde má všetko svoje presne určené miesto. Majster improvizuje, nečakane prebieha z motívu na motív, obracia známe melódie naruby a necháva sa unášať tam, kam si jeho myseľ v tej sekunde zmyslí. Čerpá i z predošlej tvorby, no doteraz neznáme skladby sú čímsi novátorské a majú ambíciu udať iný smer stagnujúcemu slovenskému mikrokozmu. Folklór ožíva mnohorakými farbami a vážna hudba ukazuje svoju príťažlivú tvár - stačí len, aby jej Varga vdýchol nespútanú dušu.
Ukázalo sa, že zachytiť takýto kaleidoskop momentálnych podnetov a vplyvov je možné len raz. Nasledujúce dva albumy Marián Varga & Moyzesovo kvarteto (2006) a Marián Varga + Noneto (2011) už tak trochu na škodu pôsobia uhladenejšie a konzervatívnejšie, čo je pre vážnu hudbu síce typické, ale pre poslucháča hľadajúceho vzrušenie je to menej zaujímavá poloha kedysi nekonvenčného umelca a inovátora. Skladbám chýba živelnosť predošlej sólovej platne a okrem dvoch výnimiek ide o staršiu tvorbu, aranžovanú do sláčikovej a dychovej podoby. Oba nosiče potvrdili, že Marián sa na sklonku svojej umeleckej dráhy pevne usídlil vo sfére, s ktorou začínal už v detstve. Jeho poslednými nahrávkami sa tak pomyselný kruh uzavrel.
Až na veky vekov
Varga sa vo svojom poslednom rozhovore, ktorý vo februári tohto roka zverejnil Denník N, vyjadril, že o ľudí sa treba zaujímať, kým žijú. O jeho dielo i súkromie záujem bol, on si však paradoxne ľudí k telu príliš nepúšťal. Podarilo sa to však šikovným novinárom, Petrovi Uličnému (O cestách, ktoré nevedú do Ríma, 2004) či Marianovi Jaslovskému (Collegium Musicum, 2007), takže ochudobnení o jeho jasnozrivé myšlienky sme neboli. Vladimír Godár povedal, že azda aj vďaka Mariánovi ľudia nepovažovali hudbu za uzavretý systém, ale za niečo otvorené a práve jeho iniciatíva je niečo, čo nám dnes chýba, pretože v tomto smere žiadnych významných nástupcov nemal.
Akákoľvek nová iniciatíva je o to ťažšia, že Marián Varga už nie je medzi nami. Znie to zvláštne. Ešte čudnejšie to znie vo svetle faktu, že zomrel človek, ktorý vychoval pár generácií a formoval náš hudobný vkus. Vedel, kde sa ukrýva kvalita. Vo svete za posledných pár rokov zomrelo veľa ikonických osobností. Teraz však odišiel niekto, kto nám bol naozaj blízky. Videli sme ho na pódiách, rozprávali s ním, bol súčasťou nášho umeleckého odkazu. Dokázal, že v akomkoľvek žánri nie je možné dlhodobo zotrvať bez prijímania nových podnetov a je nutné otvárať sa experimentom, progresu, slobodnému mysleniu.
Nikdy sa nám nepodarí komplexne pochopiť to, čo nám Marián Varga zanechal. Vytvoril si svoju dimenziu, v ktorej spájal ťažko zlúčiteľné žánre, vykopával dvere do zakázaných komnát, objavoval nové územia. Z nej k ľuďom občas zišiel prostredníctvom štúdiových nahrávok a koncertov a potom sa vracal späť, aby tam mohol nerušene pracovať ďalej. Je dosť možné, že aj jeho smrť je len trvalým premiestnením sa do sveta, kde výlučne kraľuje iba on. V ňom odteraz môže naveky a bez pozemských starostí pokojne oddychovať.
Predchádzajúce diely seriálu o tvorbe Mariána Vargu:
Sloboda, plodnosť, novátorstvo: Raná tvorba Mariána Vargu fascinuje dodnes
Všestranný Marián Varga vytvoril nesmrteľné perly najmä počas normalizácie
Vargove roky 1981 - 1993: Experimenty, pochmúrnosť a rozlúčka s piesňami
Autor: Marek Danko
Foto: TASR - Michal Svítok
Súvisiaci interpreti: Marián Varga
