Z rodnej hrudy späť do veľkomesta, späť do víru povinností. Sadám do auta, smer železničná stanica, šoféra robí malá segra. Sladkých osemnásť a vo vrecku čerstvučký vodičák. Ani sa nesnažím zamaskovať, že pozorne pozorujem každý jej krok. Pás, zapaľovanie, svetlá - jasné. Ešte ale nevyrážame. Párujeme bluetooth - cesta trvá síce len pár minút, no každú chvíľu v aute si treba vychutnať naplno.
Čakal som Gleba, dostal som Lanu Del Rey. Pri skoro každom počutí ma jej hudba nanovo prekvapí. Asi preto, že som si ju nikdy nešiel kontinuálne. Jej megalomanský, kulisami prečačkaný zjav na rozpačitom festivale Aerodrome zanechal horko-sladkú pachuť. Na jednej strane nepopierateľná charizma umeleckej duše, na druhej strojené vystupovanie, polhodinové ticho počas preberania darčekov od tínedžerov v prvej fronte a half-playbackové fiasko.
Atmosférická Miss Americana
S albumom Chemtrails Over The Country Club, ktorý vyšiel presne pred mesiacom, sa to už ale definitívne preklápa. Pesničkárka z newyorských klubov, ktorá, ako sama vraví, do svojich 27 rokov vystupovala takmer zadarmo, servíruje jedenásť pesničiek bez okázalých ambicióznych produkcií. Tie poznáme najmä z druhého albumu Born to Die, jej definitívnej vstupenky do medzinárodného povedomia a na veľké pódiá. "Prvé husle" teraz hrajú najmä verše nasiaknuté osobnými zážitkami, nostalgickými výpadmi do minulosti a autentickými opismi jej emočných pochodov.
Charizmou oplýva tiež folkový, či možno až country feeling s atmosférou posedenia pri táboráku pod hviezdnatou oblohou. Lana s producentskou pomocou Jacka Antonoffa (Taylor Swift, Lorde, St. Vincent) a Ricka Nowelsa (Madonna, Adele, Dua Lipa) tu ukazujú tradičnejší prístup k produkcii, i keď pred španielkou, ktorá sa výraznejšie objaví akurát v piesni Yosemite, uprednostňujú klavír. Ten zarezonuje už v prvom songu White Dress. Lana tu viac naliehavým šeptom ako hrdelným spevom spomína na dni, keď bola ešte obyčajnou servírkou, biznisom nepoškvrnenou dušou fičiacou na Kings of Leon a White Stripes a snívajúcou o kariére veľkej speváčky.
Sama vraví, že pieseň vymyslela prakticky na jeden nástrel, skrátka len rozložila niekoľko akordov na klaviatúre a zaspomínala na časy, keď ešte mohla byť sama sebou bez toho, aby to niekto riešil. Okrem podmanivého frázovania a niekoľkých letmých úderov na rajdový činel sa v songu neobjaví žiaden záchytný bod - a napriek tomu je na ňom čosi odzbrojujúce.
Svet ti tvoju nevinnosť nikdy nenechá navždy
Elizabeth Woolridge Grant, ako znie jej civilné meno, okolo seba vždy vytvárala silnú umeleckú auru, stelesňujúc persónu krehkého dievčaťa s pôvabom ukrývajúcim plameň, ktorú výrazne ovplyvnili country legendy Joan Baez či Stevie Nicks. Neodolateľne melancholické, rezignujúco pôsobiace popevky s veršami obsahujúcimi odkazy na históriu, folklór aj kultúrny balast Ameriky, určitá miera kinematografickej melodrámy, vzťah k Bohu aj k buržoáznej osvete, či bohémsky vibe osemdesiatkového Boulevardu de Clichy - to sú komponenty prechádzajúce celou jej tvorbou. Jej eskapické úteky podčiarkuje expresívny hlboký vokál hrajúci všetkými farbami - zraniteľnosť, pochabosť, určitá miera naivity, slobody aj náruživosti. To všetko nájdeme medzi niekoľkými klavírnymi akordami a brnknutiami na basu vo vynikajúcej piesni Tulsa Jesus Freak, asi jedinom tracku s výraznejším beatom.
V poradí siedmemu albumu predchádzalo kontroverzné tvrdenie, spojené s nedávnym útokom na americký Kapitol. Speváčka vyjadrila prekvapivo empatický až naivný názor, že ľuďom žijúcim v tejto antisociálnej dobe skrátka len chýba "miesto na vybláznenie sa" (place to wild out). Inkriminovaný rozhovor pre BBC Radio 1 zneužil bulvár obviňujúci ju z podpory Trumpa a spustil devastujúci shitstorm nahnevaných príspevkov, akoby si nikto nepamätal, že to bola práve ona, čo Trumpa už pred jeho zvolením verejne označovala za narcisa a sociopata, a neskôr, nestotožnená s politickým smerovaním USA počas jeho vlády, chcela stiahnuť americké vlajky zo svojich vystúpení a ďalšej verejnej prezentácie.
Aj takúto cenu má sláva - a opäť sa dostávame k silnému sentimentu celého albumu, k symbolizmu názvu Chemtrails Over The Country Club a k rovnomennej klavírnej skladbe, možno najsilnejšej z celej nahrávky. Ako sa dokážu veci prekrútiť v prospech pragmatických prospechárov, akí sú mnohí náchylní k zneužitiu, aký dopad môžu mať neopatrne zvolené slová. To by ste neverili, v čom všetkom dokážu novinári a závistlivci nájsť rasizmus a ďalšie neduhy, a akú spoločenskú stigmatizáciu predstavuje v súčasnom hudobnom šoubiznise označenie "White woman". Nechajte ma byť takou, aká som. Nechajte ma byť samou sebou. Nechajte mi moju slobodu a dravosť - tým všetkým kričí paralyzujúco autentický track Wild At Heart, najautobiografickejšia pieseň albumu.
Namiesto popu sa našla vo folku
Osviežujúci pozdrav do sveta fantasy speváčka posiela skladbou Not All Who Wander Are Lost (Nie všetci, ktorí sa túlajú, sú stratení). Len pár akordov, nenásilné gitarové sóličko a nádherné frázovanie. V druhej polovici albumu sa prekvapivým muzikantským teátrom blisne skladba Dance Till We Die, atmosféra uvoľnená pacifistickými dychmi tu na chvíľu odhalí neobyčajne nadrajvovaný vokál pripomínajúci Dolly Parton v najlepších rokoch.
V závere albumu sa ešte v skladbe Breaking Up Slowly predstaví greenwillská country speváčka a pesničkárka Nikki Lane, a v poslednej piesni For Free z raných osemdesiatok, pôvodne od kanadskej skladateľky a maliarky Joni Mitchell, svoje zamatové hlasy predvedú tiež krajanky, indie-folková diva Zella Day a psychedelická experimentátorka Weyes Blood.
Mimoriadna obľúbenosť Lany nielen u mladšej generácie, ktorá jej priniesla prvé miesto v britskom a druhé miesto pod Justinom Bieberom v americkom rebríčku (pričom USA možno áno, ale Británia naozaj nie je krajinou country nadšencov), je vlastne výborným znamením. Jej súčasná tvorba rozoberá marginalizované spoločenské stigmy a hlavne - nie je plochá, práve naopak. Kým v minulosti sa zdalo, že sa snaží viac či menej priblížiť popovému mainstreamu (stačí spomenúť soundtrackovú spoluprácu s Miley Cyrus a Arianou Grande z roku 2019), teraz sa definitívne vybrala iným smerom a naplno ukázala, v čom je jej najväčšia sila.
Pitchfork a ďalšie renomované hudobné magazíny nad jej "barokovým folkom" nešetria superlatívmi, a nezriedka sa objaví téza o tom, že po desiatich rokoch na scéne vyzrela v jednu z najlepších textárok a pesničkárok svojej generácie. Ako som to mohol tak dlho prehliadať a prečo som ju začal dôsledne objavovať až po jednej "osudnej" ceste autom, keď moja malá segra o nej básni tak dlho? Paradoxne - asi som na ňu len potreboval dospieť. Počúvať intímnu, inteligentnú, charizmatickú, krehkú, autentickú a poetickú Lanu Del Rey je naozajstným zážitkom.
Lana Del Rey - Chemtrails Over The Country Club
(2021, Interscope)
1. White Dress
2. Chemtrails Over the Country Club
3. Tulsa Jesus Freak
4. Let Me Love You Like a Woman
5. Wild At Heart
6. Dark But Just a Game
7. Not All Who Wander Are Lost
8. Yosemite
9. Breaking Up Slowly (feat. Nikki Lane)
10. Dance Till We Die
11. For Free (feat. Zella Day & Weyes Blood)
Autor: Matej Kráľ
Foto: Facebook.com/lanadelrey
Publicistickú činnosť autora z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
