Jack White, 2021
Zdroj: Facebook.com/jackwhite

Jack White - Fear Of The Dawn

Jack White, jeden z významných súčasných symbolov ustupujúcej gitarovej hudby, tento mesiac vydal novú kolekciu svojej tvorby plnú overdubov a elektronických komponentov, ktorú si nahral takmer výlučne sám. Intenzívny atak vydarených gitarových momentov však uzemňujú viaceré prepchaté kompozície a rozpačité experimenty. Čo teda excentrický kráľ oktávero-fuzzových riffov prináša na svojej štvrtej sólovej nahrávke?


Už prvý zverejnený singel Taking Me Back potvrdil, že Jack White zostáva verný svojim vyhroteným gitarovým linkám, ktoré sú esenciálnym prvkom nielen jeho sólovej dráhy. Napokon, ikonickými riffmi sa preslávil už v legendárnych The White Stripes. Aj pár jednoduchých, no brilantne zahratých tónov dokáže vďaka skresleniam a s niekoľkými overdubmi vyhnať do maximalistickej sonickej intenzity.

Tento nenapodobiteľný inštinkt na novom albume 
Fear of the Dawn privádza v niekoľkých skladbách k dokonalosti a dopĺňa ich mnohými bizarnými prvkami, echami a synťákmi - zrejme prvýkrát je v predkladaných kompozíciách milovníka vintage produkčných prístupov možné zachytiť aj sample a Pro Toolsovské pluginy. V rozhovore so Zaneom Loweom sa k tomu dozvedáme, že na albume túžil zachytiť postupný progres jeho hry na rôzne iné hračky ako len na gitaru, basu a bicie.


Motívom albumu je Jackovo prevtelenie sa do role tajomného komiksového charakteru, ako je možné vidieť na obálke albumu či sledovať v názvoch skladieb, no badať to aj na zmene jeho už beztak ikonického rockového imidžu. John Anthony Gillis, ako sa vlastným menom volá, v svojich imagináciách stráca limity pozemského, čo nemôže mať na tvorivý proces iný ako pozitívny dopad. Významnú rolu z hľadiska tvorivého priestoru tiež zohralo jeho vlastné opulentné retro štúdio a vydavateľstvo Third Man Records v Nashville, autonómny svet nadizajnovaný podľa jeho vlastných predstáv.

Real Slim Whitey

Explicitnú zmienku si zaslúži skladba Into the Twilight, ktorá je výstavným artiklom Jackovho produkčného progresu. Ozvenu rytmického bubna a nenápadných pár klavírnych tónov tu agresívne napádajú overdriveové kilá pripomínajúce skladbu Robot Rock od Daft Punku. I keď okrem málovravného "Here in the night, everything's right" toho v skladbe, čo sa spevu týka, veľa nezaznie, repetitívny futuristický ženský popevok "Here in the Twilight" má spolu s obligátnym riffom neskutočne intenzívny timing a povahou by krásne sadol do akéhokoľvek akčného blockbustru. Veršom na nahrávke Jack vo všeobecnosti veľa priestoru nedáva, v celkovej mozaike fungujú skôr ako dekoračný prvok.


Potom tu máme grotesknú Hi-De-Ho. Cinematický úvod ako z mafiánskej scény v Peaky Blinders, zakrádajúca sa basa, rovný beat a do toho dotieravo chytľavá vyhrávka, ktorá ma preniesla v čase do raných nultých rokov, keď z vtedy populárneho MTV pravidelne vyskakoval Eminem s hitom Real Slim Shady. Bizarnú referenciu skladby ihneď potvrdzuje flow rapera Q-Tipa z legendárnych A Tribe Called Quest, ktorý je jediným hosťom 12-pesničkovej kolekcie.


Fuzz, fuzz, fuzz, neodmysliteľný fuzz. V titulnej Fear Of The Dawn znie takmer až nu-metalovo a ťažkopádne bicie sa skladbou valia bez akéhokoľvek súcitu ku crashovým činelom. K sviežim momentom patrí ešte The White Raven. Opäť vehementný gitarový sound s príchuťou detroitskej garáže, wah pedál pred polovicou tracku tu má až Morellovskú príchuť.


Menej je niekedy viac u Jacka neplatí

Eosophobia (z gréckeho: strach z denného svetla) aj What's The Trick znejú trochu ako jamy, ktoré keby neboli nahraté, nikomu by to neublížilo. Žiadna zmysluplná lyrika ani nápad, ktorý by zo skladieb urobil niečo viac ako len výplň albumu. Rovnaký rytmus bicích sa opakuje dookola, overduby, i keď zakaždým s iným zvukovým charakterom a s iným filtrom, nemajú ťažiskový prvok, o ktorý by sa mohli oprieť.

Skladba Morning, Noon and Night v tom pokračuje, v jej druhej polovici nachvíľu zaznie gitara zvukovo pripomínajúca Motörhead, no vzápätí sa aj tá prepadá do šedého priemeru. Krajne mätúca je aj chaotická skladba piesní, ktorá sa v snahe experimentovať vymyká síce aj konvenčnej, ale aj poslucháčsky prirodzenej pocitovej konzistencii. Záverečná pomalšia Shedding My Velvet neurazí ani nenadchne, blysne sa najmä príjemnou basovou linkou.

 
Fear Of The Dawn pokračuje v trajektórii nastolenej predchádzajúcim albumom Boarding House Reach. Zachováva Jackovú vášeň pre intenzívne garážové riffy, tiež chuť skúšať nové prístupy a púšťať sa do experimentov, z ktorých niektoré znejú, akoby zastali na polceste. Každý album zachytáva interpreta v inom životnom momente a je to prirodzené, albumy Blunderbuss a Lazaretto skladajúce poctu Led Zeppelin, The Stooges, Captainovi Beefheartovi či Bobovi Dylanovi však naďalej zostávajú na zozname Jackovej sólovej tvorby na neohrozených prvých priečkach.

Komu viac sedí hudobníkova folková poloha s autentickou príchuťou Nashvillu, nech si počká na nadchádzajúci album Entering Heaven Alive, ktorého vydanie je ohlásené na júl tohto roka. Nahrávka má obsahovať najmä folkové akustické kompozície podobné druhej verzii singla Taking Me Back. Bude to nežné.
 
Jack White vystúpi v rámci svojho nadchádzajúceho The Supply Chain Issues Tour v pražskom Fóre Karlín už 5. júla 2022


Jack White - Fear Of The Dawn
(2022, Third Man Records)

1. Taking Me Back
2. Fear of the Dawn
3. The White Raven 
4. Hi-De-Ho (feat. Q-Tip)
5. Eosophobia 
6. Into the Twilight 
7. Dusk 
8. What's the Trick? 
9. That Was Then, This Is Now 
10. Eosophobia (Reprise)
11. Morning, Noon and Night 
12. Shedding My Velvet 

Vypočujte si album na Deezeri:



Autor: Matej Kráľ

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu