Autorka projektu Jana a Ja prišla v januári s novým albumom. V pomerne krátkom časovom úseku vydala debutový album Lesokruhy (2020), EP Hora (2021) a druhý štúdiový album Nikdy (2022). Častá frekvencia ale nevrhla tieň na svojrázny umelecký naturel nahrávok. Naopak, speváčka, skladateľka a poetka Jana Krčmárová zapustila korene, ktoré sa neskrotne krútia viacerými smermi.
Opak je pravdou a Jana Krčmárová stojaca za projektom Jana a Ja prichádza s druhým štúdiovým albumom, na ktorom odviedla ešte väčší kus práce, než na predchodcovi. V nedávnej minulosti sa totiž obklopila množstvo kvalitných muzikantov, ktorí svojou prítomnosťou pomohli výslednému zvuku debutových Lesokruhov, ktoré vznikali v úzkej spolupráci s klaviristom Ľubošom Šrámkom. Pri albumovej dvojke sa Jana Krčmárová osamostatnila, producentsky sa spolieha prevažne na seba a okruh spolupracovníkov sa výrazne zúžil.
Emócie spoza klávesov
To však neznamená, že album Nikdy znie chudobnejšie. Nie. Tvárnosť aranžmánov aj tentokrát pretína celú nahrávku, len v intímnejšom charaktere. Emócie vysiela Jana Krčmárová spoza klávesov, ktoré tvoria gro albumu, na ktorom sa Krčmárová ako skladateľka posunula od jazzového zvuku smerom k popu v kombinácii s elektronikou. Album ako celok je usadenejší, pokojnejší a o čosi temnejší. Nesnaží sa na ňom priniesť fúzie. Prizvala si iba dvoch hostí – Rolanda Kánika, ktorý aranžoval a produkoval dve piesne a postaral sa o mix albumu a Petra Kunzu, ktorý nahrával klávesy v skladbe Na vlnách.
Hlavné slovo na albume si zobrala láska. K iným aj k sebe samému, a to v rôznych podobách – stvárnená cez symbol rieky , nachádzajúca sa v ubolenej duši, prihovárajúca sa cez zahojené rany, blízka aj vzdialená, katarzná, éterická aj oslobodzujúca vyjadrená osobitým slovníkom Jany Krčmárovej, ktorý je nežný aj surový. Kým na niektorých miestach poetika upokojuje, inde zachytáva disharmóniu pocitov.
Harmonicky naoko nepôsobí ani pohľad dovnútra bookletu. Jednotlivé texty piesní nestoja vo strofách, sú písané formou prózy a rýmy si musí poslucháč nájsť sluchom, nedostane sa k nim jednoducho vizuálnym vnemom. To posilňuje dojem, že každá skladba je samostatným príbehom. V niektorých prípadoch natrafíme na voľné verše, ktorým dominuje obsah pred striktnou formou, čo sťažuje poslucháčovi ich zapamätateľnosť. Tie si však nešliapu cestu do veľkých rotácií v celoplošných rádiách, ale k užšiemu okruhu poslucháčov, ktorí budú vedieť takýto druh poetiky oceniť.
Hudobný prerod
Jednotlivé skladby predstavovala Jana Krčmárová postupne v priebehu minulého roka cez sociálne siete a aj vizuálne na svojom Youtube. Taký Astronaut však bol napísaný už v roku 2017, kedy Jana a Roland Kánik spolu spravili dve skladby – Astronauta a Zviera, ktoré vyšlo už na debute. Baví ma ten šum v úvode Astronauta, hra s elektronikou aj chladný zvuk skladby v kombinácii so surovým textom. "Vláčiš sa vesmírom s démonmi v pätách a nevnímaš preťaženie," spieva v ňom jeho autorka.
Ešte skôr však jej poslucháči spoznali trojicu skladieb Sekvoja, Hora a Tvoje meno je láska, ktoré vyšli na minuloročnom EP Hora, ktoré bolo prechodom medzi debutom a druhým albumom. Trojica piesní razantne ukázala, že pesničkárstvo spoza klávesov môže mať moderné ošatenie v podobe masívneho použitia elektronických prvkov a zároveň ukázala aj to, že projekt Jana a Ja prechádza nemalým hudobným prerodom, počas ktorého sa odklonil od veľkých jazzových kompozícií. Pri albumovej dvojke sa bavíme o pop, indie a v prípade piesne Hora natrafíme na letmý dotyk folklóru, ktorému patrí úvod skladby. Ten však nenájdete ani v lyric videu, ani v texte bookletu.
Spočiatku sa zdá, že spev je iba sprievodca výrazových prostriedkov a inštrumentálne pestrých plôch. Prostriedok na ich zhmotnenie. Sústredeným počúvaním sa ale ukáže, že to bola klamlivá domnienka. Hlboko posadený hlas, ktorý sa netlačí do výšok, iba kde-tu vo vokáloch okúsi vyššie tóny, nie je lineárny. V pesničke Na vlnách zaznie vo forme hovoreného slova, v ktorom sa Jana Krčmárová vyrovnáva so zranenou dušou, ktorej ublížila láska. "Nikdy ti neodpustím, že si ma potopil, keď som ešte nevedela plávať," zaznie bolestná pointa piesne, ktorá zároveň odkazuje na titulnú skladbu Nikdy veršom – "Nevzdávam nikdy nič, ale toto som vzdala."
V Uspávanke, ktorá hovorí o hľadaní krásy, jeho upokojujúci zamat kontrastne naráža v piatej minúte na inštrumentálnu stupňujúcu sa dramatizáciu, ktorá vyvoláva očakávania, kam sa až skladba posunie a kedy sa to upokojí. V záverečnej Aj v noci máme tiene zase práca s hlasom vytvára intimitu preskupujúcu sa do hmatateľných emócií. Bolestná túžba po láske je umocnená aranžmánmi klavíra, ktoré sú vo svojej podstate minimalistické a zároveň temné a dokonalo kopírujúce emočnú linku skladby. Sebavedomo a odhodlane znie jej spev zase v skladbe Včera, ktorej sekunduje neustále sa opakujúci rázny rytmus striktne ohraničujúci úderný text. Z pozície monológu silnej ženy sa prihovára v piesni Už si na to prišiel?, v ktorej sa strieda s krehkými vokálmi vychyľujúcimi sa z hlbších polôh.
Debutový album bol unikátny a na prvý album veľmi dobrý. Aktuálna nahrávka ho ale zatienila. Nespochybnila jeho jedinečnosť, ale svojou intímnou povahou a prerodom z jazzovej tvorby k indie popovej elektronike, s ktorým zároveň prišlo stíšenie a hlbší ponor dovnútra, je album Nikdy sólovou šou (prevažne) jednej ženy a takto to Jane Krčmárovej pristane ešte o niečo viac. Album Nikdy je zbierkou temnejších piesní, ktoré vznikali v čase nútenej spoločenskej izolácie a prevrátenia bežného života naruby. Nasiaknutý touto atmosférou je ukážkou toho, akou dôležitou barličkou je tvorba a všeobecne hudba pri zdolávaní akýchkoľvek prekážok.
Jana a Ja – Nikdy
(Jana a Ja, o.z., 2022)
1. Sekvoja
2. Astronaut
3. Včera
4. Dáždnik
5. Nikdy
6. Hory
7. Tvoje druhé meno je Láska
8. Na vlnách
9. Uspávanka
10. Už si na to prišiel?
11. Aj v noci máme tiene
Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: Jana Fašungová
