Saténové ruky vydávajú v rozpätí dvoch rokov od debutu už svoj Tretí album, jav v našich končinách málo vídaný. Svedčí to o ich usilovnosti a neutuchajúcej chuti tvoriť, až sa natíska myšlienka, či by kapela nemala porozmýšľať nad zmenou svojho názvu. Pri takejto produktivite by ich príznačnejšie vystihovali skôr Pracovité ruky, možno dokonca Mozoľnaté ruky... Ibaže by to celé bolo trošku inak.
Doťahovačky o tom, ktorý album kapely je najlepší, však patria k základným témam fanúšikovských debát, ich porovnávaniu sa teda Saténové ruky asi úplne nevyhnú. Obzvlášť, keď sú za svoj debut dvojnásobnými držiteľmi Radio_Head Awards. Na ich druhý počin sa tak celkom pochopiteľne čakalo s netrpezlivosťou.
Demonštrácia sily
Pochybnosti, či kapela dokáže svoj úspešný recept zopakovať aj po druhý raz, rozpráši hneď úvodné trio pesničiek. V nich sa postupne predstavia všetci traja speváci kapely vo vrcholnej forme. Ako prvý nastúpi Vlado Janček a vytiahne Pero, hudobne aj textovo prvotriedny romantický pop song. Bez miligramu gýčovosti či lacného pozlátka ním pohladí pri srdci a na tvári vylúdi úsmev. Nasleduje Bebeho podrezaný jazyk a s chuťou odfľusnutá, spoločensko-kritická slina Pasce v žite - svižná rocková skladba s chytľavou gitarovou vyhrávkou a punkovým refrénom.
Tretí priamy zásah uštedrí Kasko, keď vyjaví úctyhodný zoznam zamestnaní zo svojho, nepochybne zľahka vylepšeného, CV. Jeho galopujúcemu rytmu dodáva šťavu hosťujúci Shooty vyšívajúci na banjo. Spoločným menovateľom všetkých troch piesní je ostrovtip, plné priehrštia nadhľadu a hudobne majú až nehanebne hitový potenciál. Isto sa zaradia medzi koncertné tutovky kapely a ak si Saténové ruky svojou predošlou nahrávkou nasadili latku kvality vysoko, tu ju preskakujú s veľkou rezervou.
Hon na pointu
Po počiatočnom razantnom šprinte však akoby ich začalo pichať v boku. Na prvé počutie sa zdá, že jazda pokračuje na plné obrátky, kým sa bližšie nezapočúvame do textov. Je náročné byť vtipný aj duchaplný, a úplne najťažšie je byť oboje zároveň. Saténové ruky však vo svojich pesničkách opakovane dokazovali, že sa to dá. Preto zamrzí, keď odrazu servírujú znôšku rýmov a samoúčelného slovného žonglovania bez zmysluplného obsahu, hlavy a päty. V momente, keď sa pýta trefná pointa alebo bonmot, uvaria z vody "strč prst skrz krk" (Krásne mladé dievčatá) či "jelito kopyto platí to" (Kaviár).
Keď aj svitne na lepšie časy (Zrútil sa mi svet), tak len kým nepríde neodbytná tretia sloha, kde by to chcelo nejaké rozuzlenie. Pokúsia sa pred ním uniknúť skokom do húštiny poetických obrazov, no uhrajú prinajlepšom nepresvedčivú remízu. Chcú povedať aj niečo vážne (Vážne), možno poukázať na nezmyselnosť prázdnych pesničkových textov. Keď tak ale činia prázdnym textom, je to podobne užitočné ako triafať sa do zlého vtipu zlým vtipom. Výsledkom je zasa len zlý vtip. Zo zdanlivo výživnej barovej tematiky sa podarí vydestilovať len "veci čo jebal pes" (Hip-Hop), prípadne vágne impresie načmárané v polospánku kdesi v kaviarenskom kúte v kultovom bratislavskom Café Kút o tretej ráno (V Kúte o tretej ráno). Rozpačito vyznievajú aj vzťahové sondy v podobe za uši ťahajúcej nerýmovačky Grant, či úmorne repetitívnej Nesmej sa mi.
Druhá strana mince
V úplne inom svetle sa kapela javí po hudobnej stránke, kde hýri nápadmi. Pri rock'n'rollovej vypaľovačke Krásne mladé dievčatá bude publikum na koncerte zaručene šalieť, na clivú strunu pre zmenu zabrnká Kaviár a kradmým gitarovým motívom sa zahryzne až kamsi do útrob. Grant sa pýši ležérne si vykračujúcim riffom z rockového antikvariátu, pri ktorom isto zajasal majster zvuku Tomáš Sloboda, euforicky popová Vážne zas poteší uši fanúšikov melodických pesničiek.
Tiahly psychedelický kolos Hip-Hop omráči poslucháča hutným strunobitím a kvíliacim hammondom, kým akustická miniatúra Zrútil sa mi svet je balzamom na podráždené nervy. K hudobným vrcholom nahrávky patrí aj majestátna V Kúte o tretej ráno, navodzujúca pocit hypnotického výletu až kamsi na hranice zmyslového vnímania. Pod hudobným a zvukovým progresom oproti debutu je okrem Slobodu podpísaný aj producent Erik "Losos" Horák.
Tretí album paradoxne kríva práve tam, kde by mal ladne tancovať. V porovnaní so svojím predchodcom, ktorý bol na poli slovenského pesničkového textu závanom sviežeho vzduchu do detailov vycibrenými a často netuctovo vtipnými piesňami, výrazne zaostáva. Možno by sa Saténové ruky mohli inšpirovať módou "Remixed" nahrávok a nahrať preskočený druhý album vo verzii "Retexted", keď budú múzy o čosi povoľnejšie.
Zároveň ich však predstavuje ako plnohodnotnú kapelu, ktorá sa môže smelo oprieť o svoje skladateľské schopnosti a dokáže nahrať platňu plnú sviežich hudobných nápadov. Rozšírili na nej svoju zvukovú paletu o nové polohy a dokázali tak, že nie sú len púťovou atrakciou či zábavným kabaretom majstrov slova. Ich ďalšie (po)kroky sa rozhodne oplatí sledovať.
Saténové ruky - Tretí album
(go2stage, 2017)
1. Pero
2. Pasce v žite
3. CV
4. Krásne mladé dievčatá
5. Kaviár
6. Grant
7. Vážne
8. Hip-hop
9. Zrútil sa mi svet
10. V Kúte o tretej ráno
11. Nesmej sa mi
12. Dala mi niečo do pitia
13. Bozkávame
Celý album si môžete vypočuť a podporiť kúpou na Bandcampe, CD sú predaji na stránke vydavateľstva go2stage. Počúvať môžete aj na Deezeri a ďalších streamingových službách.
Autor: Rastislav Kachnič
Foto: artwork - Erik Binder
