Algiers, Shame, Soviet Soviet, Toy, Fontaines D.C., Squid, Black Country New Road, Black Midi či bieloruská senzácia Molchat Doma. Tí všetci sú dôkazom, že post-punk je aj po desaťročiach stále aktuálny. Stúpencov široko rozkročeného hudobného smeru, ktorého prapôvodné základy položil absolútny kult okolo Joy Division či The Cure, pribúda raketovou rýchlosťou a nezaostáva ani tunajšia scéna. Skvelým príkladom je kapela sinks z Brna.

Chýr je najlepší marketing. A presne ten sa začal napalmovou rýchlosťou šíriť po prvých koncertoch sinks v zložení Antonín Mika (gitara), Vendula Pukyšová (basa) a Peter Štímel (bicie). Sugestívna kombinácia nahnevaného Mikovho vokálu v sprievode ostrých skreslených gitár, náhlych expanzií basových liniek a rytmických rozkladov si rýchlo našla svojich stúpencov. Fantastickej zvesti o trojici rozpútavajúcej intenzívnu punkovú zlobu v brnianskych kluboch nemalo čo stáť v ceste. Počas zatiaľ poslednej letnej mikro-sezóny bol v Česku skutočne problém nájsť plagát festivalu, na ktorom by sa neobjavovalo ich meno.


Na ich čestvo vydanom eponymnom albume treba hneď zo začiatku vyzdvihnúť vokál disponujúci autentickou angličtinou. V tunajších končinách to nie je samozrejmosť a pravdepodobne aj to bol spolučiniteľ faktu, že sinks v rámci vydania prvoalbmu oslovil rezonujúci nemecký label Crazysane. Zmiešaná česko-slovenská trojica však nakoniec s albumovým debutom vyplávala na ostravskej lodi s názvom Korobushka Records. 

Pri počúvaní atmosférických songov sa človek doslova premiestni do scén kultového Trainspottingu. Práve tento typ do detailov rozobratého ideologického, a treba dodať, že aj idealistického súdu konzumerizmu a spoločenskej závislosti od komfortu z albumu doslova kričí. Toto nie je dobre známa kvázi umelecká exhibícia zahojených protežovaných detí prostredníctvom "cool" kapely, ale filtrácia všadeprítomného ľudského hnusu a dopadov divnej doby na "tabletkovú" after-millennials generáciu Z. Zúfalstvo nafúknuté bezradnosťou obyčajných ľudí, ktorí na sklonku pandémie už naozaj netušia čo so sebou, úzkosti z toho, čo bude ďalej, a ako sa veci vyvinú, podkuté neúnavným Štímelovým búšením do kotlu a ostro, až industriálne pôsobiacimi skreslenými kmitaniami.


Asi najviac som sa namotal na track White Whales. Pochmúrna basa, zlovestné zaskučania kovovej gitary, rovný beat a expanzívne otvorené kilá v chytľavom refréne. Pár uvoľnených nareverbovaných gitarových brnknutí pripomenie s neopomenuteľnou nostalgiou zlaté časy nu metalu. Málokto by bol povedal, že s finalizáciou práve tohto tracku mala kapela najväčší problém. Hold treba vzdať producentovi Nichimu Mlebomovi - album vďaka jeho práci odsýpa bez toho, aby sa poslucháč zasekol nad jednotvárnosťou medzi akýmikoľvek dvoma skladbami, či už je to agresívna Life Is Forever, alebo hymnická melódia v skladbe Passing It By, nasiaknutá atmosfériou indie rocku z doby najväčšej slávy The Vaccines či Mando Diao.

DIY videoklip sprevádza odpadlíckou atmosférou nasiaknutý song Serotonin, prvý a jediný singel k albumu. Abstrakt urbanisticky ladených metafor sa tu preplieta s tancom rajdových úderov, pravidelnou basovou linkou a obligátnou gitarovou stenou. "Drink yourself to sleep," kričí Mika a jeho tvrdé slová sotva naplnia poslucháča radosťou. Stotožnia sa však určite mnohí. Jeho vokál najčastejšie nachádzame v dvoch polohách. Buď rezignujúci (Noir 1), alebo bez okolkov nasratý (Make Cash), poukazujúci na zúfalú kontinuitu absencie akéhokoľvek súcitu v žiare pouličných svetiel, úzkostných preplnených ciest a sebastredných ľudí ponáhľajúcich sa do práce.

Tu nie je o čom, sinks vydali intenzívny album, pri počúvaní ktorého môžu mnohým pokrytcom zazvoniť budíčky. "Zas je to všetkým úplne jedno, zas sa všetci zhodneme, že to, v čom tu žijeme, je nekonečné dno, a nekonečné bahno" - práve tieto slová z piesne Zas je to všetkým jedno od (ne)Živých kvetov sa v mysli vynoria popri usrkávaní atmosféry albumu. S komplikovanejšiou dobou prichádzajú komplikovanejšie metafory, no kým bude punk aj naďalej mediátorom silných viet, všetko je v pohode.

sinks - sinks
(2021, Korobushka Records)

1. Noir 1
2. Noir 2
3. Serotonin
4. Make Cash
5. Sonny
6. White Whales
7. Cosmonauts
8. Passing It By
9. Seeing Things
10. Life Is Forever

Album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe.



Autor: Matej Kráľ
Foto: artwork

Publicistickú činnosť autora z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.