Nocadeň Žilinu nešetrili. Dokonale ukojili niekoľkomesačný hlad publika

Živé koncerty sú konečne v plnom prúde a toto leto si je naozaj z čoho vyberať. Domáca hudobná scéna sa môže opäť nadýchnuť a zažiť interakciu s publikom. Že dlhodobo odriekané najviac chutí, sa potvrdilo aj na žilinskom koncerte košickej kapely Nocadeň, ktorá po niekoľkých presunoch konečne odštartovala sériu koncertov k albumu Auróra (2019).

V období, kedy mala štvorica z kapely Nocadeň predstaviť čerstvý album Auróra na koncertoch, dostal kultúrny život ráznu stopku. V médiách a na sociálnych sieťach sa vtedy riešila "atómová zbraň" proti vírusu Covid-19. Sobotný koncert v žilinskom klube Smer 77 bol tou správnou odpoveďou. Ako opar sa nad návštevníkmi vznášala atmosféra, ktorá dovolila nechať všetky ťaživé témy pred bránami klubu. Pre mnohých, rovnako ako pre mňa, išlo o prvý klubový koncert (hoci vo vonkajších priestoroch klubu pod holým nebom) po veľmi dlhom čase.

Hlad fanúšikov bol citeľný už pred jeho začiatkom. Po skupinkách, a s dostatočným predstihom, sa začali schádzať v priestore letnej terasy. Ich snaha uchmatnúť si miesto čo najbližšie k pódiu a povzbudivé výkriky smerujúce do šatne pár minút po dvadsiatej hodine sľubovali silný začiatok koncertu. Sobotný večer otvorila štvorica odetá v čiernych farbách piesňami z oceňovaného albumu Auróra. Jednotka v koncertom setliste patrila inštrumentálnej verzii piesne Tváre, ktorá plynule prešla do titulnej skladby Auróra.


Práve Auróra je jednou z tých piesní, ktorá doposiaľ zažila už niekoľko premiér. Akustickú verziu predstavili Rasťo a Robo Kopinovci publiku na krste albumu v Bratislave ešte v roku 2019. V čase prvého lockdownu zaznela v koncertnej verzii na prvom online koncerte, kde však chýbal priamy kontakt s divákmi. Až teraz si ju fanúšikovia, a očividne aj kapela, vychutnali spolu v jej plnej sile. Ďalšou novinkou v poradí bola pesnička Labyrint, ktorá má naživo až strhujúci náboj.

Silným momentom večera bola koncertná verzia hitu Architekti šťastia, ktorá sa líši od tej albumovej. Gitarista Robo Kopina vymenil akustickú gitaru za elektrickú a pridal gitarový part, za ktorý si zaslúži poklonu. Publiku zachutila aj výrazne gitarovejšia a razantnejšia verzia hitu Svitanie, ktorý zažil v tejto podobe svoju koncertnú premiéru, a to aj napriek tomu, že sa singlom stal už v roku 2019. Líder kapely Rasťo Kopina uviedol, že publikum žilinského koncertu je pri historickom momente a dodal, že táto pieseň má v sebe také množstvo lásky, že mu z toho ide odstreliť hlavu.


Slzy, krik, tanec a vášeň

Tok emócií mal však spevák počas celého večera plne vo svojej moci. Nielen výberom pesničiek, ale aj spôsobom, akým sa prihováral publiku. Hneď v úvode sa netajil tým, že im fanúšikovia veľmi chýbali, čím si vypýtal výkriky "aj vy nám" a hlučný aplauz. Keď chcel ticho, ľudia počúvali. Tak ako v prípade uvedenia piesne Buď hviezda (čo svieti mi nad hlavou), ktorú rozochveným hlasom a so slzami v očiach venoval zosnulému Julovi Viršíkovi, ktorý, ako spevák uviedol, im práve túto pieseň pomohol spropagovať.

Keď chcel počuť on ich, publikum mu vrelo vyšlo v ústrety a viaceré pasáže piesní odspievalo za spokojne sa usmievajúceho lídra kapely. Bolo tomu tak aj v prípade kultovej dvojice po sebe nasledujúcich piesní Slová už nevravia nič a Steny. Kombinácia, ktorá už roky funguje a fungovala aj tentokrát. A dialo sa to nenútene aj počas piesní Domino, Havran, Tvoj mono hlas, Voľným pádom a mohla by som ešte pokračovať.

A keď ich chcel roztancovať? V úvode piesne Možno ponúkol hodiny tanca a sám to dal na parketového leva. Vybičované emócie prišli spolu so skladbou Papierové kone z albumu Pozemskí astronauti. Má totiž pasáž, v ktorej Rasťo Kopina nespieva, ale doslova kričí a následne, kľačiac v tichosti na kolenách, zavládne ticho a môžete priam hmatateľne vnímať každý jeho nádych.

Vtesnať takmer 25-ročnú kariéru do necelých dvoch hodín určite nebolo jednoduché. Do aktuálneho setlistu sa napriek tomu museli dostať aj piesne V nás či Skúsme z albumu Pozemskí astronauti, ale aj staršie hity ako Nestrieľajte do labutí a Čítaš mi z pier. Precízne namiešaný mix noviniek a rokmi overených hitov udržiaval publikum po celý čas v skvelej nálade. Bolo cítiť, že priaznivci košickej kapely mali dostatok času zžiť sa s novými skladbami. Na koncerte tak neboli hluché miesta, ako sa pri koncertných premiérach môže stať. Mám vo zvyku si vždy niektorý moment či skladbu označiť za vrchol koncertu. Teraz ho, úprimne, označiť neviem. Tá krivka vyletela hore hneď na začiatku koncertu a sínusoida sa nekonala.


Potlesk, ktorý tak dlho chýbal

Ešte raz sa pristavím pri komunikácii speváka Rasťa Kopinu smerom k rozšafnému publiku. Bola osviežujúco vtipná, uvoľnená, ale aj kritická voči prežitému obdobiu a otvorene sa vyjadril aj k "bande, ktorá nám vládne". Keďže sú Nocadeň na hudobnej scéne už poriadne dlho, majú vernú fanúšikovskú základňu, ktorá, hoci v obmedzenom počte stanovenom pre daný okres, dala o sebe hlučne vedieť a z koncertu odchádzali ľudia vytancovaní a niektorí určite aj bez hlasu. Presne tak to má na koncerte, obzvlášť po takom dlhom odriekaní, vyzerať a Nocadeň môžu byť spokojní.

Predstavili naživo nové piesne, vychutnali si interakciu s publikom, dočkali sa potlesku za svoju prácu a neskrývane si ho užívali a v ich tvárach sa dala čítať radosť a dojatie. Toto si, najmä v tejto dobe, zaslúžia všetci hudobníci. Síce boli v začiatkoch celej tejto pandemickej situácie sociálne siete plné nevkusných odkazov smerom k ľuďom z kultúrnej obce, teraz, keď sú umožnené hromadné podujatia, sa ukazuje, že ľudia (našťastie!) kultúru chcú a potrebujú. Držme jej palce, aby neprehrala svoj boj s ďalšími vlnami.

Ak budete mať možnosť, určite príďte zažiť jeden z koncertov zostavených špeciálne na prezentáciu Andělom oceneného albumu Auróra. Najbližšie sa Nocadeň zastavia 31. júla v košickom Kulturparku a 4. septembra v amfiteátri v Banskej ŠtiavniciVstupenky sú v predaji v sieti Predpredaj.sk.


Prečítajte si tiež: Nocadeň: Žiaden displej nedokáže nasimulovať priamu vibráciu z hudby

Setlist koncertu v Žiline:

1. Tváre
2. Aurõra
3. Labyrint
4. Možno
5. V nás
6. Nestrieľajte do labutí
7. Buď hviezda
8. Papierové kone
9. Domino
10. Architekti šťastia
11. Svitanie
12. Voľným pádom

13. Havran
14. Tvoj mono hlas
15. Slová už nevravia nič
16. Steny
17. Čítaš mi z pier

18. Skúsme

Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: Martina Mlčúchová

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu