Kanadská legenda prišla už druhýkrát na Slovensko pripomenúť skutočnosť, že soundtrack z obdobia strednej školy v jej podaní je stále nadčasovou a legitímnou záležitosťou. Okrem samotných Billy Talent si však návštevníci nabitého rockového večera v bratislavskej Refinery Gallery mohli vychutnať aj vystúpenia ďalších troch kvalitných kapiel – Frank Turner & The Sleeping Souls, The Menzingers a Sincere Engineer.
Posledná menovaná z trojice support kapiel pochádza z Chicaga, ktoré na punkrockovom glóbuse pomohli zakrúžkovať skupiny ako Rise Against, Alkaline Trio, The Lawrence Arms alebo kultoví Jawbreaker. Sincere Engineer vedení sympatickou a usmievavou speváčkou Deannou Belos svojou tvorbou nedokážu nepriznať vplyvy, ktoré sú pre punk v spomínanom meste tak typické. Utorňajší večer tým pádom začal práve v tomto duchu.
Sentiment ulíc vyhoblovaných vetrom, kombinovaný s midwestern emom a textami o platonických láskach či prebudení sa na kúpeľňových kachličkách, umocňuje Deannin nekonformný hlasový prejav, ktorý je jednoducho krásny. Sála v Refinery Gallery nebola počas ich vystúpenia bohvieako osídlená, avšak väčšina hláv prítomných sa kývala do rytmu a nejednej stuhnutej duši poskytla citeľný strečing.
Zdroj: Branislav Vartovník
Ďalšou soľou na zamrznuté aorty boli The Menzingers z Pennsylvánie. Sú jedným z najznámejších vývozov americkej punkrockovej scény, ktorá je aj u našich západných susedov varená pečená, na Slovensko sa však doposiaľ nepozreli. To, že je to naozaj veľká škoda, dokazujú ich extatické vystúpenia ale hlavne nádherne znejúca diskografia.
"Títo chalani hrajú presne ten druh punk rocku, na ktorom som vyrastal aj ja a sú to vážne talentovaní skladatelia. Som rád, že môžu byť súčasťou našej rodiny," Nechal sa počuť legendárny Brett Gurrewitz (Bad Religion), keď roku 2011 kapelu oficiálne vítal do svojho slávneho labelu, Epitaph Records.
Rovnako ako pri predchádzajúcich Sincere Engineer, emotívne ladený a lokálnym zvukom ovplyvnený repertoár padol na úrodnú pôdu a obecenstvo začalo prejavovať stále viac života. Postupne sa však aj pokožka tých, ktorí iba stáli opodiaľ, začína značne rosiť a lesknúť, keďže nás všetkých pomaly dobiehal veľmi nedokonalý vzduch v hale. Napriek tomu precvičovanie lýtkových svalov a kde tu aj hlasiviek jednoznačne pomohlo pred nástupom toho, čo sa na nás malo vyrútiť každou ďalšou chvíľou.
Zdroj: Branislav Vartovník
Frank Turner a jeho kombinácia zvukového a pohybového ohňa kmitala prítomnými z pódia neviditeľnými rukami sem a tam ako losovací bubon s loptičkami a srdečný tep okamžite nasadil bežeckú obuv. Takú prudkosť a frenetické pobehovanie kapely po celom priestore pódia, s akou vyrukovali Frank a jeho kapela nemá momentálne veľa aktuálnych kapiel. Svojím prejavom absolútne znegovali názov The Sleeping Souls (Spiace duše).
Už od úvodnej Punches z aktuálnej platne FTHC (2022) bolo totiž jasné, že tento skvelý skladateľ z Hampshire jednoducho nemárni čas rozcvičkou. Zároveň sa Angličania vôbec netrápili tým, že samotnému headlinerovi večera nasadili latku markantne vysoko, čo dal líder najavo aj malým podpichnutím: "Stretol som v backstagi pár milých chalanov z Kanady. Som dobrý týpek a nechám ich nech zahrajú po mne."
Zdroj: Branislav Vartovník
Do prvej trojky sa zmestila takisto intenzívna a jedna z najlepších Turnerových skladieb, Get Better z albumu Positive Songs for Negative People (2015), pri ktorej si kde-tu stekajúce slzy dávali preteky so stále viac rinúcim potom. Rovnako ako pred rokmi počas jeho prvého vystúpenia v Bratislave, aj tentokrát obšťastnil fanúšikov pripravenou vetou, ktorú predniesol síce veľmi strakatou slovenčinou, no sympatie divákov si tým určite získal aj tentokrát. Jeho až nadľudská energia a fantastická práca s publikom za tie roky pokročila o pár schodov vyššie, ľudí napríklad vyzval aj ku klasickému hardcorovému circle pitu.
"V Taliansku ľudia spravili obrovský circle pit, v Slovinsku bol ešte brutálnejší a aj na Slovensku si ho spravíme!" Ani potreba lapať po vzduchu nebránila vzniku tornáda z ľudských tiel, známemu hromadnému výskoku z podrepu či stage divingu samotného Franka zo strany pódia.
Setlist bol podávaný veľmi vyvážene a je jedno, či znie typicky folková Try This At Home, následne preložená úprimnou Haven't Been Doing So Well či z reťazí vytrhnutá Out Of Breath. Energia týchto skladieb mení formu, nikdy však nie samotnú silu. K stále jasnejšie blížiacemu sa záveru setu priestor zaplavilo pole zo strany na stranu kývajúcich sa rúk ako obrovské stohy trávy vo vetre. Partia prepotených odhodlancov v bielych košeliach povedala spokojne už len svoje záverečné dovidenia.
Zdroj: Branislav Vartovník
Zvukový a skladateľský rukopis gitaristu Iana D'su vyliezol na hladinu oceánu hudobného biznisu ako jeden z najoriginálnejších a najvýraznejších. Uprostred neho tak dodnes svieti silno ako maják priťahujúci ľudí bažiacich po skladateľskej inšpirácii. Práve jeho gitara v úvode intenzívneho singla Devil in a Midnight Mass zježila srsť na tele predskokanmi rozohriatemu obecenstvu bratislavského koncertu. Billy Talent konečne vybehli na pódium.
Šesťstrunný uvádzací kunst pokračoval nasledujúcou This Suffering, či krásnou a súcitnou I Beg to Differ z aktuálnej dosky Crisis of Faith (2022). V tretej menovanej skladbe kapela empatickým a výstižným textom zaostrila na tému mentálneho zdravia, outsiderstva či samovraždy. Prvá polovica setu bola okupovaná defacto kľudnejšími, za to ale stále výbornými kusmi ako Afraid of the Heights, Pins and Needles či Rusted From The Rain.
"Ak by niekto z vás nevedel, moderný svet kedysi vymyslel vec, ktorá sa volá klimatizácia. Vďaka nej sa ľuďom vie žiť oveľa lepšie," ponosoval sa sarkasticky spevák Ben Kowalewitz na viackrát spomenuté bojové podmienky koncertu.
Najviac bola v playliste zastúpená nahrávka s jednoznačným názvom II, ktorá kapele zarobila v Kanade dvojnásobnú platinovú dosku, trojnásobné zlato v Nemecku a ďalšiu platinu im pomohli získať rakúski fanúšikovia. Absolútne hity ako Fallen Leaves, Red Flag či už v úvode spomenutý Devil in a Midnight Mass patria dnes už medzi identifikačné skladby kapely a nezaradiť ich do programu by bolo veľkou nedbalosťou.
Naopak, najmenej kusov zaznelo z dosiek Afraid of Heights a z prvého, eponymného albumu Billy Talent, z ktorého si však čestné miesto aj naďalej zachováva fantastická Try Honesty, ktorá bola aj premostením do druhej polovice vystúpenia. Do polovice, a vlastne pomerne zdravo, bola naplnená aj Refinery Gallery. Pokiaľ tak niekto nechcel byť súčasťou alkoholom opojeného mraveniska, mohol si v kľude podupkávať z rozumnej vzdialenosti.
Aj keď sa vystúpenie čiernoodetej štvorice z Ontaria nenieslo v tak šialenom duchu fyzickej prudkosti ako pri Frankovi Turnerovi, na zábavnosti ich programu to neubralo. Billy Talent sú známi v prvom rade svojou inštrumentálnou precíznosťou na koncertoch, takže najviac priestoru pre pohyb členovia vždy prenechávajú spevákovi Benovi. Inak tomu nebolo ani v utorok večer v Bratislave.
Zdroj: Branislav Vartovník
Prehliadka uvedomelej hudobnej temnoty pokračovala výbornými singlami ako Surrender či Devil on My Shoulder. Unikátna zmes skladateľskej sviežosti, silných textov a surového speváckeho citu robia z Billy Talent jednoducho kapelu, ktorej vybudovaný úspech je jasne právoplatný. Slávnu Red Flag skvelo situovali až na samotný záver a osadenstvo si to pomaly začalo mieriť smerom k východu. S modrinami na dušiach natretých krémom proti bolesti a podaktorí s obrazmi v hlave zo stredoškolských čias.
Organizačne bola celá udalosť optikou návštevníka zvládnutá dobre. Čo však podľa môjho názoru mohlo pôsobiť pomerne nevkusne, bol stánok s cigánskou pred samotným vchodom a prednaliatymi panákmi. Občerstvenie na koncertoch je existenčnou samozrejmosťou, vzhľadom na povahu podujatia by bolo v každom prípade fajn držať sa vždy určitého dekóra.
Autor: Branislav Vartovník
Súvisiaci interpreti: Billy Talent, Frank Turner
