Mikulášska jazzová šestnástka: Hudba nezostala v karanténe

Mikulášsky jazzový festival 2020 sa uskutočnil na prelome júla a augusta a napriek zložitej epidemiologickej situácii opäť priniesol zaujímavý a pestrý medzinárodný program pre rôzne generácie milovníkov jazzovej hudby. Bol to už 16. ročník tohto podujatia. Prečítajte si reportáž, ktorú pre Hudba.sk napísala Ružena Šípková.

Program festivalu odštartoval v piatok 31. júla v mikulášskom Dome kultúry. V jeho pekne zaplnenej veľkej sále vládla aj pri dodržiavaní všetkých protiepidemických opatrení príjemná a podnetná atmosféra. O občerstvenie sa staral jazzový bar pod taktovkou remeselného pivovaru a reštaurácie Liptovar, jedného z partnerov festivalu. Nechýbali ani neodmysliteľné zlosovateľné festivalové dotazníky, vďaka ktorým mohli návštevníci festivalu vyhrať hodnotné ceny.

Martin Budaj, jeden z hlavných organizátorov Mikulášskeho jazzového festivalu a moderátor večera, na úvod vyslovil veľké poďakovanie všetkým partnerom festivalu, predovšetkým Fondu na podporu umenia, ktorý toto podujatie podporil z verejných zdrojov, ale tiež napríklad mestu Liptovský Mikuláš, Domu kultúry Liptovský Mikuláš a Poľskému inštitútu.

Ako prvá na festivale vystúpila mladá slovenská kapela Velvet Case. Hrá moderný jazz, no inšpiráciu nachádza aj v neo soule či hip-hope. Jej zostavu tvoria Júlia Kozáková (spev), Laura Jašková (basová gitara), Juraj Dávid Raši (bicie), Peter Kunzo (klavír), Michal Cálik (trúbka) a Lenka Molčányiová (alt saxofón). Energický prejav kapely hnali dopredu rázne bicie Juraja Dávida Rašiho a oduševnená hra basgitaristky. Klavír znel povznášajúco, rovnako ako zvuk dychovej sekcie, ktorá skladby patrične "dochutila". Hudba tiekla prúdom a v jej vlnách plával mocný hlas usmievavej Júlie Kozákovej. Okrem jazzových štandardov (zahraných vo sviežich aranžmánoch Petra Kunza) zazneli aj vlastné autorské skladby. Koncert, v ktorom mali svoje miesto aj parádne sóla, bol účinným prostriedkom na osvieženie a na naladenie sa na jazzovú vlnu, za čo publikum mladých hudobníkov odmenilo veľkým potleskom.

Mar Vilaseca, Mikulášsky jazzový festival 2020Mar Vilaseca (foto: Pavol Staník)

Aj v ďalšej hudobnej formácii hral dôležitú úlohu spev. Líderkou medzinárodnej zostavy kapely Mar Vilaseca Quartet je speváčka a klaviristka z Barcelony Mar Vilaseca. Jej spoluhráčmi sú českí hudobníci Jiří Kotača (trúbka a krídlovka) a Marek Urbánek (bicie) a slovenský kontrabasista Peter Korman. Éterická hudobníčka si obecenstvo podmanila svojou hrou i spevom plným nežnosti, no ukázala tiež, že je aj majsterkou scatu. Celkovo bola hudba jej kvarteta ako čerstvý vietor z hôr, takže neukolísala, ale povzbudila. Spoluhráči hrali tak, ako si to nálada piesní vyžadovala: jemne i nástojčivo. Kapela predstavila skladby z debutového albumu Mar Vilaseca s názvom Find The Way. Po vystúpení znel sálou silný potlesk a pochvalný krik a obecenstvo si vychutnalo aj hudobný prídavok.

Následne prišiel na pódium jazzový publicista Gabriel Bianchi, ktorý uviedol poľskú kapelu hrajúcu starý ortodoxný jazz - Orchestra Dedicated. Jej líder Wojciech Groborz je klavirista, aranžér, skladateľ, pedagóg a v neposlednom rade tútor mladých hudobníkov. Súhra a komunikácia sedemčlenného telesa na pódiu je úžasná. Jeho mohutný zvuk, podmanivý rytmus a krásne melódie publikum prijalo s veľkou radosťou. Okrem vlastných skladieb Wojciecha Groborza zazneli i prevzaté skladby od velikánov ako Bob Haggart, Thelonious Monk či Dizzy Gillespie. Publikum si za búrlivú nadšenú odozvu vyslúžilo prídavok v podobe bluesovej skladby od Huddieho "Lead Belly" Ledbettera Silver City Bound.

Po skončení programu trvala dlho do noci jam session v jazzovom bare, na ktorej si najprv zahrali ostrieľaní hudobníci z Orchestra Dedicated. Neskôr sa k nim pridal aj slovenský saxofonista Martin Uherek a bolo zaujímavé vidieť na pódiu naraz štyroch hrajúcich saxofonistov. Po chvíli sa zmenila zostava, okrem Uhereka si zahral napríklad aj Peter Korman, a napokon došlo aj na spev Mar Vilaseca, ktorá na mňa pôsobila uvoľnenejšie než počas svojho koncertu. Zaspievala si s hudobníkmi niekoľko jazzových štandardov, v ktorých nádherne improvizovala. Napokon ešte v duu s klaviristom Petrom Kunzom zanôtila pomalú pesničku Skylark.  Oplatilo sa mi zostať dlhšie hore.

Atmosféra piatkovej jam session:


V sobotu 1. augusta sa program začal v altánku na dvore Liptovaru tvorivým seminárom "Inšpiruj sa" s Nikolom Bankovom. O seminár bol veľký záujem, altánok sa zaplnil pozornými poslucháčmi. Mladý slovenský saxofonista svoje rozprávanie rozdelil na dve časti. V prvej sa predstavil a porozprával o svojom hudobnom vzdelaní (je študentom prestížnej Royal Academy of Music v Dánsku), o svojej profesionálnej dráhe a o úspechoch, ktoré dosiahol (nedávno vydal úspešný album Bright Future). V druhej časti sa venoval otázkam profesionálnej stránky muzikantskej činnosti a zostal čas i na odpovede na zvedavé otázky poslucháčov. 

Večerný program v Dome kultúry začal koncertom kapely Mattia Boyzz vedenej iba šestnásťročným bubeníkom Mattiom Müllerom. V roku 2019 získala formácia ocenenie Jazz Start Up v kategórii Live performance (živé vystúpenie). Zostavu kapely dopĺňajú Juraj Námešný (basová gitara, moog), Karol Toma (gitara - stratocaster), Frederik Košecký (gitara) a Michal Hrabovský (alt saxofón). Hlavne vďaka neúnavnému bubnovaniu Mattiu Müllera to bol poriadny jazz-rock, hudba tejto pätice má však aj príchuť funku. V temperamentných skladbách s efektnými zmenami dynamiky sa striedali rozmanité farby a nálady a aj hudobníci boli ustavične v pohybe. Ako prezradil líder kapely, hrajú vlastné kompozície. Mladá progresívna kapela má pred sebou sľubnú budúcnosť.

Nikola Bankov, Mikulášsky jazzový festival 2020Nikola Bankov (foto: Pavol Staník)

Po prestávke pódium ovládla kapela Nikola Bankov Band, v ktorej mladého slovenského lídra dopĺňajú jeho nemenej talentovaní spolužiaci z Dánska Jonas Gravlund (gitara), August Korsgaard (klávesové nástroje), Christian Trier (basová gitara) a John Riddell (bicie). Nikola Bankov pútal na seba pozornosť nádhernými dlhými sólami. Jeho hra bola oduševnená a veľmi ľahko strhol obecenstvo na svoju stranu. Hudba, ktorá sa valila z pódia, bola spojením súčasného jazzu s rôznymi efektmi a elektronikou. Klavirista si však zahral aj na akustickom krídle. Zneli hlavne autorské skladby zo spomínaného Nikolovho debutu Bright Future, no došlo i na cover jednej z piesní kapely Radiohead. Tá je podľa Nikolu Bankova ich veľkou každodennou inšpiráciou. Odmenou za skvelý výkon bol pre hudobníkov mohutný neutíchajúci potlesk a, samozrejme, bez prídavku sa to nezaobísť nemohlo.

Sobotný večer uzavrel Kálmán Oláh Quartet z Maďarska. Spoluhráčmi medzinárodne uznávaného klaviristu, aranžéra, skladateľa a pedagóga sú jeho syn Kálmán Oláh Jr. (saxofóny), József Barcza Horváth (kontrabas) a Elemér Balázs (bicie). Ich hudba sa dá charakterizovať ako post-bop. Kálmán Oláh má veľmi rád nielen jazz, ale aj klasickú hudbu, ktorá ho značne inšpiruje - okrem iného je autorom suity Images pre jazzový orchester a sólový klavír venovanej Bélovi Bartókovi. Na Mikulášskom jazzovom festivale zazneli skladby Kálmána Oláha, jedna skladba jeho talentovaného potomka a tiež prevzaté skladby. Hudba bola strhujúca, výbušná i lyrická, sóla parádne. Prídavkom bola skladba Kálmána Oláha Always, za ktorú získal v roku 2006 hlavnú cenu súťaže Thelonious Monk Jazz Composers Competition.

Emócie ešte doznievali na nasledujúcej dlhej jam session. Otvoril ju Nikola Bankov s niektorými členmi svojej dánskej kapely. Možnosť zahrať si s nimi využil mladý saxofonista Ondrej Michalisko. Po nejakom čase ich na pódiu vystriedali hudobníci z Kálmán Oláh Quartetu, avšak bez Kálmána Oláha mladšieho. József Barcza Horváth hral na požičanej basovej gitare a všetci traja spolu ponúkli peknú verziu skladby Cantaloupe Island. Štafetu prebrali Mattia Boyzz, bez svojho lídra, zato s Ondrejom Michaliskom. Na bicích si s nimi neskôr zahral Elemér Balázs v skladbe Chameleon. Už bez bubeníka zaznela skladba Isn't She Lovely. Napokon basgitarista z Mattia Boyzz ukázal, ako vie hrať na klávesoch - spolu s bubeníkom a dvoma gitaristami predviedli skladbu Superstition. Zneli moje obľúbené skladby, a preto som vydržala, hoci únava sa neúprosne hlásila o slovo.

Úryvok zo sobotnej jam session:


Nedeľa 2. augusta bola posledným dňom festivalu. Odštartovala v altánku na dvore Liptovaru tvorivým seminárom "Inšpiruj sa" s poľskou jazzovou hviezdou Wojtekom Mazolewskim. Je to svojrázna osobnosť poľskej hudobnej scény, veľký propagátor jazzu, skladateľ a hráč na kontrabase a na basovej gitare. Jeho rozprávanie tlmočil do slovenského jazyka jeho spoluhráč z Wojtek Mazolewski Quintetu, slovenský trubkár Oskar Török. Mazolewski ochotne odpovedal na mnohé otázky publika a poslucháčov semináru bez pochyby zaujal a inšpiroval. 

Večerný program v dome kultúry sa začal práve vystúpením kapely Wojtek Mazolewski Quintet. Zazneli napríklad skladby z ich najnovšieho albumu When Angels Fall (2019), ktorý je poctou legendárnemu poľskému jazzmanovi Krzysztofovi Komedovi (1931-1969). Obsahuje totiž jeho skladby vytvorené pre hollywoodske filmy Romana Polanskeho a Jerzyho Skolimowskeho.

Koncert sa začal pomalou a ťahavou hudbou, no neskôr sa hudobníci blysli i v poriadne energických pasážach s hlasnými, neúprosne pulzujúcimi bicími. Celý kvintet hral výborne. Lídrov kontrabas priam rozprával, saxofón v niektorých pasážach exaltovane kričal alebo predvádzal akýsi nadpozemský vtáčí spev a klaviristka Joanna Duda tiež pútala pozornosť svojím hráčskym majstrovstvom. Oskar Török tomu všetkému dodával šťavu, okrem trúbky aj elektronickú. Publikum bolo očarené, rado si i zatlieskalo do rytmu. Napokon kapela zahrala dva prídavky, pri ktorých poslucháči aplaudovali a nasledovalo zaslúžené standing ovation. A tak došlo na tretí prídavok v neskutočnom tempe a rytme - išlo totiž o skladbu Bombtrack od punk-rapovej kapely Rage Against The Machine.

Wojtek Mazolewski, Mikulášsky jazzový festivalWojtek Mazolewski (foto: Pavol Staník)

Záver Mikulášskeho jazzového festivalu 2020 patril hudobnej hviezde z Českej republiky, famóznemu spevákovi Danovi Bártovi, ktorého sprevádzalo Robert Balzar Trio (Robert Balzar - kontrabas, Vít Křišťan - klavír, Kamil Slezák - bicie). Ako sa dalo predpokladať, veľká sála Domu kultúry Liptovský Mikuláš sa zaplnila poslucháčmi rôznych vekových kategórií.

Len čo sa Dan Bárta zjavil na pódiu, privítal ho obrovský potlesk a nadšený krik. Spevák sa správal bezprostredne a sebaisto, s publikom komunikoval výbornou slovenčinou, žartoval a predvádzal i svoje typické tanečné kreácie. Jeho spev bol povznášajúci a mal iskru. Kapela sprevádzala Dana Bártu virtuózne a citlivo, skladby boli správne vygradované a hudobníci si aj zasólovali. Zneli hlavne skladby v angličtine, ale spevák doprial poslucháčom i "české okienko" v podobe pesničky Dech. Poslednou skladbou vystúpenia bola "sinatrovka" I've Got You Under My Skin. Po nej sa strhol potlesk a krik, odmenou pre kapelu bolo standing ovation. A tak sa vrátila na scénu a nasledoval prídavok Last Chance Lost, po ktorom sa zase ozýval veľký aplauz.

16. ročník Mikulášskeho jazzového festivalu prišiel šťastne a úspešne do cieľa. Kto mal čas a chuť, mohol zájsť ešte na záverečnú jam session do jazzového baru. Zahral si na nej Oskar Török spolu so saxofonistom a bubeníkom z Mazolewskeho kvinteta. Ich hra zaváňala free jazzom, naozaj som si ju užívala. Po nich predviedol svoje hráčske schopnosti aj mladučký bubeník a spolu s ním si zahrala i saxofonistka Michaela Šipeková.

Festival priniesol nielen skvelých umelcov, ale aj nezabudnuteľné stretnutia i silnú hudobnú inšpiráciu. Obetavým a oddaným organizátorom prajem mnoho energie a tvorivosti do budúcich rokov. Už teraz sa teším na Mikulášsky jazzový festival 2021!

Autorka: Ružena Šípková
Foto: Pavol Staník

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu