Úvod letnej edície 10. ročníka One Day Jazz Festivalu sa po dôkladnom zvážení organizátorov presunul z priestorov Bratislavského hradu do Národného tenisového centra. Zapríčinili to zlovestné predpovede Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktoré pre apokalyptické udalosti spred týždňa zjavne nikto nechcel podceniť.

Spiatočne sa toto rozhodnutie ukázalo ako správne, i keď táto rýchla zmena určite prirobila organizátorom vrásky na čele. Historická scenéria tak bola vymenená za menej atraktívne priestory športovej haly, toto však organizátorom, ktorí chceli zaistiť plnohodnotný hudobný zážitok, zjavne nikto nevyčítal.

Bolo pomerne zábavné predierať sa labyrintom tohto športového zariadenia. Nájsť dotyčnú sálu mi trvalo približne desať minút a následne toalety, do ktorých ma navádzali hojne rozmiestnené návestné tabuľky boli iba v suteréne. Trochu som sa cítil ako pacman, ale onedlho sa moje strasti mali premeniť v slasť vo forme umeleckého zážitku so špičkovými umelcami na čele s hlavnou hviezdou večera Lizz Wright. Kašľať teda na takýto diskomfort. (Pri ďalšej príležitosti som partizánsky využil toalety vo V.I.P. sektore, čo mi značne ušetrilo čas i svalovú aktivitu. Neviem, či ma tam pustili zo samaritánstva alebo nevedomosti, ale spiatočne by som sa touto cestou chcel poďakovať a ospravedlniť.)

Dan Bárta a Illustratosphere

Konečne sme sa cez nižšie ľudské potreby prepracovali k tým vyšším – umeleckým. Na pódiu sedí Dan BártaIllustratosphere a niekoľkodesať členné orchestrálne teleso Slovenskej filharmónie pod taktovkou Oskara Rózsu. Koncert uvádza multifunkčný organizátor Martin Valihora, ktorý väčšinu večera presedel za bicími a inak tomu nebolo ani počas úvodného koncertu. Už od začiatku mu nezávidím, že to celé odohrá v obleku.

Martin Valihora, One Day Jazz Festival 2018 Zdroj: Tibor Kuna

Koncert českej stálice začal skladbou Na i v ní z prvého albumu a hneď v úvode sa predviedol staronový gitarista Illustratosphere Míra Chyška. O svoje hĺbavo-éterické gitarové témy sa spravodlivo podelil s filharmóniou, ktorá ich rozširovala o vzácny priestor. Následne sa blysol Robert Balzar, ktorý je v kapele zodpovedný za basové linky. V skladbe Kontrabásnik, ktorá začína kontrabasovým sólom ukázal, že okrem Bártu predstavuje práve jeho hra esenciálny základ tejto kapely. V prvých dvoch skladbách mi ozvučenie pripadalo mierne nerovnovážne. Illustratosphere zanikali pod ťarchou filharmónie a to nielen po zvukárskej stránke, ale miestami aj po aranžérskej.

V ďalšej skladbe, z posledného albumu Maratonika, sa však pomery celkovo utriasli. Skladbu Opýšemé inaší predstavil Dan Bárta, zjavný milovník slovných hračiek, v tom pravom svetle. Názov by teda mal vyzerať nasledovne: O pýše mé i naší. To sú detaily, pre ktoré má Bárta miesto v mojom každodennom hudobnom setliste. Okrem jeho krkolomných metafor a zvukomalebných hračiek je to v neposlednom rade aj vynikajúci spevák, o čom svedčí aj množstvo ocenení speváka roka na jeho konte, dokonca cena speváka štvrťstoročia. A mimo toho všetkého je to charizmatická osobnosť, stvorená pre život na pódiu, ktoré ovládne v momente, keď naň vstúpi.

Filip Jelínek a Dan Bárta, One Day Jazz Festival Zdroj: Tibor Kuna 

Nie je tam však jediný a to dobre vie. Nemôžem preto zabudnúť na Filipa Jelínka pri klávesoch, ktorý má značný podiel v aranžmánoch jednotlivých skladieb. A konečne spomeniem aj nášho Martina Valihoru, ktorý si v tejto česko-slovenskej koprodukcii počínal veľmi dobre a začínam mať pochybnosti, či vôbec existuje zostava, v ktorej by sklamal. Tu musím spomenúť, že vystupoval napríklad aj ako dvorný bubeník šialene dobrej japonskej klaviristky Hiromi.

S Illustratosphere bol kompatibilný asi aj vďaka tomu, že hral veľa - a práve túto vlastnosť u nich mám rád. Vyjadril by som to nejak tak,  že veľa znie u nich ako málo. Je to hodnotná vlastnosť a dúfam, že v tomto duchu budú pokračovať aj pri tvorbe pripravovanej piatej štúdiovky. Ochutnávka z nej zaznela aj na koncerte a musím uznať, že to vyzerá sľubne. Svoj repertoár uzavreli v latinských rytmoch rezkou pesničkou B'artagnan taktiež z Maratoniky, z ktorej na koncerte odznelo najviac skladieb.

Lizz Wright a slovensko-americké kvarteto

Po úspešnom otváracom koncerte prišiel čas na spomínanú headlinerku večera Lizz Wright. Tá mala taktiež vystúpiť v zmiešanej zostave, tentokrát zloženej z amerických a slovenských hudobníkov. "Ponúkol som možnosť zložiť jej kapelu, čo je najintímnejší priestor speváka. Na moje prekvapenie, keď som jej poslal Youtube linky, súhlasila. Takže dnes nevystupuje so svojím kvartetom," vysvetlil na úvod koncertu Martin Valihora, ktorý sa znova sám posadil za bicie. Ďalším slovenským článkom bol gitarista Andrej Šeban a na basovej gitare klávesoch hrali Američania Reggie WashingtonKenny Banks. Výnimočnú atmosféru aj tentoraz podčiarkol orchester pod vedením Oskara Rózsu.

Samotná speváčka v úvode koncertu prezradila, že sa tešila na vystúpenie v historickom prostredí Bratislvského hradu. Rýchlo sa však v NTC aklimatizovala a koncert sa niesol vo veľmi pozitívnej atmosfére. Kapela znela príjemne, tu už bol jej pomer s filharmóniou vyvážený a Rózsove aranžmány veľmi vkusné. Jadro, t.j. kvarteto, hralo zdržanlivo a minimalisticky. Síce som miestami videl na Šebanovi, že jeho mozgové závity a motorika prstov sú poddimenzované, ale každý sa držal dohodnutého scenára a žiadne ego výstrelky sa nekonali. Po hudobnej stránke to bol viac-menej soul okorenený gospelovými a jazzovými prvkami. Lizz má skvelý hlas, a zaslúžene je jednou z najvyhľadávanejších speváčok vo svojom žánri. Početná muzikantská zostava sa opierala o silu jej prejavu a osobnosti.

Lizz Wright, One Day Jazz Festival 2018 Zdroj: Tibor Kuna

Zaznela najmä jej autorská tvorba, ale miestami sa vyskytli aj zaujímavosti ako Old Man od Neila Younga. Hudobná a textová nadčasovosť tejto skladby ju povzniesla nad generačné i genderové rozdiely a myslím si, že bola jednou z najsilnejších momentov večera. Bolo zaujímavé sledovať skladbu, ktorú si pamätám, ako ju spieval dvadsaťpäťročný Kanaďan v štúdiu BBC s jednou gitarou, v podaní takéhoto majestátneho hudobného telesa. Bola to produkcia na svetovej úrovni, ktorá by nesklamala ani v takom Kennedy Center. Čerešničkou na torte bol duet Dana Bártu s pôvabnou americkou speváčkou, ktorý mal symbolizovať spolupatričnosť, a to nielen hudobnú. Umelci si zahrali skladbu Fragile od Stinga, ktorá bola dôstojným dokončením tohto podujatia.

"Cieľom je, aby sme spájali hudobné svety a aby sme spájali aj národy, kultúry a etniká. Chceme ukázať cez hudbu, že na týchto pár metroch štvorcových dokážeme vytvoriť naozaj krásne momenty. Kebyže sa tento malý 'demosvet' preniesol do spoločnosti, do nášho všedného života, tak si myslím, že by sa nám žilo krajšie. A o to ide, aby sme si pri tej hudbe, ktorú máme radi, uvedomovali aj iné veci.  Jej poslaním je, aby námdávala lásku, ktorá nám patrí," dodal Martin Valihora.

Lizz Wright, One Day Jazz Festival 2018 Zdroj: Tibor Kuna

Festival pokračuje 

Aj keď názov podujatia One Day Jazz Festival môže sugerovať, že ide o jeden večer, už niekoľko rokov to neplatí. Fanúšikovia jazz a ďalších spriaznených žánrov majú v najbližších dňoch a týždňoch šancu zažiť ešte šesť takýchto osláv, a to nielen v Bratislave, ale aj v Banskej Štiavnici, Žiline či na Donovaloch.

"Čaká nás krásny mesiac úžasných koncertov. Trošku sme sa roztiahli až do trinásteho júla, kedy to ukončíme pri Eurovei na námestí, kde sme si dovolili taký darček všetkým, ktorí majú chuť sa prísť pozrieť na česko-slovenský jazz. Pripomenieme si aj sté výročie Československa, ako sa jazz hral v tej dobe, čo jazz vtedy znamenal pre nás, a taktiež si pripomenieme desiate výročie úmrtia úžasného človeka, ktorý ho miloval a už v tom čase sa snažil vytvárať tie mosty so svetom. Bol to Dodo Šošoka," týmito slovami avizoval pokračovanie a záver festivalu Martin Valihora. Ide o zaujímavý projekt s peknou myšlienkou. Určite sa je na čo tešiť.

Zostávajúce koncerty letného One Day Jazz Festivalu:

16. jún - Banská Štiavnica, Amfiteáter 
Lionel Loueke Trio feat. Daniele Camarda & Martin Valihora (USA/IT/SK) 
Ľubomír Gašpar Cimbal Project (SK)

17. jún - Bratislava, Divadlo Aréna 
Lionel Loueke Trio feat. Daniele Camarda &. Martin Valihora (USA/IT/SK) 

23. jún - Donovaly, Hotel Galileo 
Chris "Daddy" Dave & The Drumhedz (USA)
True Crew Project feat. Anita Soul, Eugen Vizváry, Michal Bugala, Richard Csino, David Hodek, Martin Valihora (SK)

24. jún - Bratislava, Ateliér Babylon  
Chris "Daddy" Dave & The Drumhedz (USA)
True Crew Project feat. Anita Soul & Rytmus, Eugen Vizváry, Michal Bugala, Richard Csino, David Hodek, Martin Valihora (SK)

25. jún - Žilina, Mestské divadlo
Chris "Daddy" Dave & The Drumhedz (USA)
Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Eugen Vizváry, Martin Valihora Quartet (SK) 

13. júl -  Bratislava, námestie Eurovea

100 rokov CZ/SK JAZZ
 - koncert českých a slovenských jazzových osobností venovaný 100. výročiu vzniku ČSR a pamiatke Jozefa Šošoku. Koncerty od 18:00 do 22:00, vždy česko-slovenské dvojice a na záver veľká Jam Session všetkých účinkujúcich

Tribute to Jozef "Dodo" Šošoka 
- Emil Viklický & Miroslav Vitouš feat. Martin Valihora + Ondrej Krajňák, Gabriel Jonáš, Tomáš Baroš, Juraj Griglák, Jozef Brisuda, Peter Solárik, Michal Bugala, Martin Valihora, Dávid Hodek

SK Bass Legacy Project - Aaron Hodek, Juraj Griglák feat. Eugen Vizváry, Tomáš Gajlík, Michal Bugala, Dávid Hodek, Martin Valihora 

Autor: Tomáš Garai
Foto: Tibor Kuna

Súvisiaci interpreti: Dan Bárta, Lizz Wright