Letný hudobný festival Hevhetia sa v Košiciach stáva ustáleným umeleckým podujatím. Šiesty ročník prináša vystúpenia hudobníkov, ktorých rovnomenné vydavateľstvo aktuálne zastrešuje. V polovici júla sa v Kasárňach/Kulturparku udial jeden z jeho highlightov, v rámci ktorého sa na pódiu stretli jazzové hviezdy Krzysztof Kobylinski a Erik Truffaz.
Poľské klavírne etudy
Spoločným menovateľom je aj otvorená myseľ voči rôznym cudzorodým vplyvom, s ktorými si jazz až tak často netyká. Prejavilo sa to už v úvodnej 20-minútovke, kedy pódium okupoval iba Krzysztof Kobylinski. Jeho klavírne kompozície sa držia viacerých rovín, najčastejšie jazzovo abstraktnej, v ktorej nie je až taký priestor na symetricky namaľované melódie. Tóny pôsobia rozbitým a mierne chaotickým dojmom, čo je typické i pre modernú vážnu hudbu či experimenty s elektronikou. Poliak však dokáže viesť skladby aj epickejším smerom, kde je hneď jasný sled motívov a poslucháč sa ich môže pohodlne pridržiavať.
Väčšie napätie môže divák cítiť v lyrickejších polohách, ktoré sú niekde uprostred medzi oboma vyššie spomenutými. Pôsobia relaxačne a melodicky, na druhej strane majú nevyspytateľný priebeh a pod ich povrchom je možné nájsť mnoho významov. V tomto smere Kobylinski tak trochu nadväzuje na staršiu školu poľskej vážnej hudby, preslávenú najmä Chopinom, ale i oddychový pop, ktorý robí veľmi dobre. Potvrdzuje to aj pár hitov, ktoré napísal pre iné zoskupenia. Nedá sa mu uprieť ani interpretačné majstrovstvo, v rámci ktorého vie ťažké námety odľahčiť záživnejším štýlom.
Zdroj: Tibor CzitóS arómou francúzskych uličiek
Erik Truffaz sa na pódium dostal neskôr, ale zameškané dohnal veľmi rýchlo. Behom prvých spoločných piesní si dvojica vytvorila zvláštny komunikačný kanál, ktorý si experimentálne dovolila opustiť len výnimočne a radšej sa držala konvenčnejších štruktúr, príťažlivých po harmonickej stránke. Žánrovo sa išlo po linke, nastolenej klavírnym úvodom – jazz s etno prvkami, sem-tam omamný šansón, náznaky ľubozvučného popu, ale i vážnej hudby. Je ťažké uhranúť publikum pomocou dvoch nástrojov, s autentickým, obnaženým zvukom bez rytmiky, duu sa to však podarilo bez problémov. Hudba plynula šarmantne a uvoľnene, ctiac tradície trubkárovho rodiska.
Efektívne zapôsobilo hranie, ktoré sa z meditačných plôch zavčasu menilo v strhujúce motívy a nedalo ľuďom šancu zaspať. Napomohlo i tlieskanie do rytmu, aké sa na jazzových matiné často nevyskytuje či slovné vsuvky s humorným podtónom. K podnetným momentom patrili krátke únikové improvizácie, kedy si na svoje prišli hľadači nových výrazových prostriedkov. Výborná je najmä pasáž, v ktorej sa trúbka odmlčala, Krzysztof do nej nasekal pár silných grooveov a Erik do diania nastúpil až neskôr. Zvukový modulátor na trúbke, zodpovedný za tenšie tóny, sa osvedčil tiež a hoci v prídavkoch spôsobil rozdelenie nástroja na viacero častí, publikum i muzikanti to vzali s humorom a išlo sa ďalej.
Jednou z podstatných úloh festivalov je spájať a to sa Hevhetia festivalu darí dobre. Koncert Krzysztofa Kobylinskeho a Erika Truffaza to potvrdil krásnou symbiózou odlišných prístupov k hraniu, interpretačnou profesionalitou a žánrovými presahmi. Vystúpenie stálic vždy poteší puncom niečoho tradičného, pritom skladby oboch umelcov sa dočkali decentných zmien aranžmánov a ponúkli priestor na improvizáciu. Hudobníci navyše pristupovali k látke bezprostredne a s nadhľadom, čím si publikum naklonili na svoju stranu bezo zvyšku.
Zdroj: Tibor CzitóLetný hudobný festival Hevhetia pokračuje ďalšími koncertmi, jedným z veľkých ťahákov je spoločné vystúpenie gitaristu Davida Kollara a trubkára Arve Henriksena 24. augusta v Košiciach a 25. augusta v Piešťanoch.
24. 8. - David Kollar & Arve Henriksen - Košice, Kasárne/Kulturpark - vstupenky
5. 9. - Quasars Ensemble - Košice, Múzeum Vojtecha Löflera - vstupenky
Autor: Marek Danko
Foto: Tibor Czitó
