Medzinárodná oslava hudby všetkých žánrov s názvom Colours of Ostrava sa po troch rokoch nezaobišla bez výdatnejších dažďov, v jej samom závere však napokon oproti zapadajúcemu slnku vyšla dúha. Počas štyroch dní nesklamal žiaden z avizovaných hudobných headlinerov, o nehudobných hosťoch sa to, žiaľ, už povedať nedá.
Jeden z vôbec najväčších českých festivalov, konajúci sa od stredy do soboty, sme za redakciu Hudba.sk kvôli časovým obmedzeniam začínali až vo štvrtok večer veľkolepým záverom koncertu Franz Ferdinand. Neskorší príchod nás mrzel hlavne kvôli premeškaným koncertom Twenty One Pilots a alternatívnej legende Modest Mouse v stredu, obzvlášť keď Twenty One Pilots zanechali vynikajúce ohlasy.
Našou motiváciou pre vhupnutie do naplno rozbehnutého festivalového diania bolo vystúpenie lasvegaskej partie The Killers. Napriek tomu, že ich posledné albumy vrátane toho úplne najnovšieho, Pressure Machine z minulého roka, veľké hity neurodili, prebiehajúce svetové turné kapely predchádza chýr o ich výbornej forme, vitalite a neutíchajúcej chuti vystupovať.
Dalo by sa prosto konštatovať, že tomu tak skutočne je. The Killers podali strhujúci výkon, v ktorého finále zazneli obligátne superhity When You Were Young a Mr. Brightside. Slabšiu svetelnú šou suploval svojím energickým prejavom sympaťák Brandon Flowers, a to napriek výdatnému dažďu, ktorý začal spoločne s koncertom, a taktiež ustal prakticky zarovno s ním. Najskalnejší fanúšikovia The Killers stáli po členky vo vode až do samého záveru, profesionálny Flowers nezaváhal ani na sekundu. Na daždi zmokol počas vystúpenia do nitky podobne ako nešťastne vyzerajúca Phoebe Bridgers, ktorú pozval zaspievať si krásny romantický duet Runaway Horses o milencoch, ktorí k sebe stratili cestu.
Zdroj: Michal Augustini Marina Satti a Wardruna útekom pred béčkovými kapelami
Dramaturgia Colours of Ostrava dlhoročne vychádza z tradície bohatého zastúpenia world music a jej rôznych prienikov. Zo stageov sa tak počas nasledujúcich dní ozývali balkánske dychy, blízkovýchodné melódie aj rituálne africké bubny. Obzvlášť nádherné vystúpenie predviedla speváčka Marina Satti, ktorá spoločne s dvoma vokalistkami a minimalistickým muzikantským sprievodom očarila pestrou fúziou gréckeho folku s elektronickou. Kto nezažil autenticitu jej vokálnych pochodov len ťažko uverí tomu, že kombinácia gréckého folku s trapom môže byť taká vkusná, funkčná a efektná. Pre mňa sa stala najpríjemnejším prekvapením festivalu.
Taktiež folklór, len tentokrát temný a zo severu, predviedol v piatok večer na hlavnom pódiu Einar Selvik so svojím ambientným projektom Wardruna. Obsadiť v prime-time na hlavnom stagei festivalu takýto periférny žáner bolo od organizátorov nepochybne odvážne, súdiac podľa reakcií návštevníkov na sociálnych sieťach však tento ťah vyšiel. Wardruna znie ako hudobný sprievod pochodu mordorských hord na slobodné mestá stredozeme - tradičné nórske hudobné nástroje úspešne rozvibrovali poslucháčom vnútro a hlboký spev vrátil silu dávno zabudnutým škandinávskym duchom.
Festival Colours of Ostrava nedisponuje krytým stanovým pódiom, čo vie byť pri určitých typoch vystúpení vyžadujúcejších intímnejší kontakt s divákom na škodu. Reč je o koncerte nórskej dvojice Kings of Convenience, ktorých minimalistický nerd-indie-folk utopilo obrovské priestranstvo pred pódiom. Erlend Øye spoločne s kolegom Eirikom Glambek Bøe odohrali napriek tomu nádherný, inštrumentálne minimalistický set a obecenstvo si udržiavali roztomilými príhovormi. Sympatický Erlend si po odohraní koncertu vychutnával pôsobivý industriálny areál, prijímal osobné komplimenty od fanúšikov a nechával sa s nimi fotografovať.
Line-up, žiaľ, počas piatka a soboty priniesol aj priemerné a rozpačito ozvučené vystúpenia. Nenadchli indie-folkoví sentiment vykrádajúci Sons of East, plasticky znejúcou zmesou pustených samplov odradil Axel Thesleff, ktorého patetické behanie po nástrojmi naplnenom pódiu pôsobilo strojene a neautenticky. Vystúpenie nevyšlo ani zle nazvučenému sesterskému duu Larkin Poe a širokú verejnú kritiku si vyslúžil aj tradičný playback búrliváčky Princess Nokie.
Alternatívny Fullmoon stage dávajúci priestor najmä českým a slovenským aktom sa blysol výbornou Annet X, ktorú sprevádzal producent Radimo. Chaos držaný na uzde alebo kompozičné nebo predviedli jazzovo ladení slovenskí God and Eve, štandardne výborný výkon odviedol FVLCRVM v piatok večer, ktorý, podobne ako pred týždňom na Pohode, na pódium počas skladby Do It All Again pozval už spomenutú Annet X. O afrofuturistickú inštrumentálnu jazzovú parádu sa postarali Slovinci Etceteral, ktorí nadchli tiež vkusnou metronomickou projekciou.
Zážitok na celý život si z Colours nepochybne privezú Nitrania Luvver. Na glo stagei zafungovala ich inovatívna kombinácia elektroniky a rozhýbala nadšenú masu tisícok a tisícok ľudí, ktorí zapĺňali otvorené priestranstvo pred pódiom.
Zdroj: Zdenko HanoutKeď požičia Martin Garrix ohňomety mladému Bonovi
Dážď v polovici prerušil aj mimoriadne príjemný koncert dublinskej indie-rockovej pätice Inhaler. Syn speváka Bona Voxa, rozkošný frontman Elijah Hewson zavtipkoval, že sa ospravedlňuje za to, že zo sebou kapela omylom priniesla z Írska aj dážď. Po skončení najintenzívnejšieho lejaku sa chalani prerušení produkciou vrátili na stage a koncert dokončili, a to aj s prekvapivými ohňovými efektami, ku ktorým sa ešte pridalo na obzore zapadajúce slnko. Ohňové gejzíry tu už boli pripravené na šou Martina Garrixa, Inhaler sa tak chopili príležitosti a záver svojho koncertu nimi trochu okorenili, za čo neskôr Garrixovi ďakovali na Instagrame.
Martin Garrix odohral vehementnú EDM šou, počas ktorej sa najväčšie otvorené priestranstvo Dolných Vítkovíc za intenzívneho sprievodu ohňostrojov a ďalších efektov premenilo na tommorowlandovskú párty, na ktorej paradoxne mladík vystupoval hneď na ďalší deň. Dá sa povedať, že Garrix patrí popri Wardrune k ďalším dramaturgickým úletom, len tento je určený tomu najmainstreamovejšiemu divákovi. Mňa osobne jeho žáner obchádza na míle, ostravský dav však odchádzal nadšený.
Ak som spomenul, že na Colours chýba krytý stan, spomeniem tiež, že súčasťou festivalových priestorov je nádherná multifunkčná aula - bývalý plynojem Gong, ktorý poskytuje svojím krytým interiérom zázemie pre prednášky a workshopy, ale aj hudobné predstavenia. Pre nás sa takým stalo v sobotu večer vystúpenie uhladených anglických gentlemanov Tindersticks, ktorých chamber-pop tu padol doslova na úrodnú pôdu. Môcť si na festivale večer o jedenástej sadnúť do distingvovanej vyhriatej sály je u Colours elementom, ktorý im môžu ostatné festivaly rozhodne závidieť.
Tragédia sa po holandsky povie Wim Hof
Colours of Ostrava samozrejme nie je len o hudobných vystúpeniach. Vyše 20 programových scén ponúka v podnetnom rozľahlom areáli bývalých hutí prednášky, najrôznejšie workshopy, divadlá, stand-upy a performácie. Obrovským rozmerom Colours je, že nikdy neviete, za ktorými dverami sa práve nachádza ďalší programový stage, môže sa vám stať ako mne, že si myslíte, že idete na wc, a namiesto toho objavíte plnku na práve prebiehajúcom improvizovanom divadle, pubquiz alebo čokoľvek iné.
V Gongu som si zo zvedavosti rezervoval miesto na piatkovú prednášku ľadového muža Wim Hofa. Skutky a sila vôle tohto svojrázneho Holanďana vyvolávajú obdiv po celom svete a málokomu sa do takej miery podarilo spropagovať zdravý životný štýl v podobe dychových cvičení a otužilectva, ako práve jemu. Energický Wim Hof začal po úsmevnej tanečnej rozcvičke naratívnou prednáškou, aby sa bez akejkoľvek štruktúry či pointy dostal z jedného neukončeného spasiteľského príbehu k druhému a tretiemu, medzi čo začal vkladať šamanské kréda z prvej strany príručky o motivačnom rečnení.
Všeobecné tliachy typu "môžete dosiahnuť všetko" a "všetci sme bratia a sestry" sprevádzali dobrovoľnícki exhibicionisti z publika, ktorí sa rozhodli na vlastnej koži vyskúšať kaďu naplnenú ľadom umiestnenú na pódiu. Fraška, vravel som si, ale aspoň pre uzavretý okruh ľudí, ktorí viac-menej vedeli vedeli, do čoho idú - Wim Hofova prednáška bola vypredaná, koncerty v Gongu je totiž potrebné vopred rezervovať.
Organizátori sa bez výrazného predchádzajúceho avíza a na prekvapenie či zdesenie mnohých rozhodli dať Wim Hofovi priestor ešte raz, a to v prime-time na hlavnom stagei pred meškajúcou hudobníčkou LP. Uviedla ho samotná riaditeľka festivalu Zlata Holušová, ocenila ho novozaloženou cenou a nechala rozprávať.
To, čo nasledovalo, už otvorene a oprávnene kritizovali kolegovia z aktualne.cz, musicserver.cz a ďalší. Wim Hof začal pred tisíckami ľudí znevažovať školy a vzdelanie aj štandardné medicínske postupy. Skončilo to povzbudením k sformovaniu "armády lásky", ktorá spasí svet. Rozpačitý večer, ktorému nepomohlo ani slabé vystúpenie inak obľúbenej LP, nezachránila ani dronová šou, ktorá sa ukázala byť ostentatívnou propagáciou jedného z partnerov festivalu. Šarlatánske vystúpenie sa u divákov nedočkalo žiadneho pochopenia, čo sa nedá povedať o organizátoroch. Zlata Holušová chválila Wim Hofa na hlavnom pódiu ešte aj v sobotu večer.
Zdroj: Zdenko HanoutVo výsledku priniesli Colours of Ostrava po troch rokoch čakania solídny ročník. Mimo zrušenia výborných Sleaford Mods sa vyhli aj významnejším zmenám v programe, čo je v rámci festivalov v dobe kolabujúcich letísk a nového variantu Covidu skôr výnimkou. Kritizovaný pokles úrovne služieb pre návštevníkov som osobne vôbec nepocítil, ceny gastra aj nápojov boli v porovnaní s obdobne veľkými slovenskými festivalmi dokonca lepšie.
Už tradične by sa dala kritizovať nevkusná reklamná promenáda partnerských stánkov, ktorých hudobná produkcia sa často vzájomne prekrikovala vytvárajúc ako vizuálny, tak zvukový smog. Prekvapivý je tiež návrat k jednorázovým plastovým pohárom. Skutočnosť pôsobí paradoxne hlavne v spojitosti s viacerými na festivale prítomnými ekologickými debatami, organizátori sa však pre tento krok rozhodli z pádnych dôvodov - najmä kvôli hygiene a vzdialenosti myčky, v rámci ktorej by sa museli vratné poháre čistiť až v Brne. Recykláciu pohárov zabezpečia organizátori priamo v kraji a majú ju pod kontrolou.
Je každopádne dobré vidieť, že Colours sa vrátili v prakticky nezmenenej kondícii a pokračujú ďalej aj po pandemickej pauze. V príhovoroch mnohých umelcov sa opakovala najmä opatrná úľava, a síce že je skvelé môcť opäť hrať pre živé publikum. Stručne to zhrnul americký jazz-funkový hudobník Roosevelt Collier v piatok na Drive stagei. "My potrebujeme vás a vy potrebujete nás. A to je dôležité."
Autor: Matej Kráľ
