Wardruna, koncert na hrade Devín 2022
Zdroj: Branislav Vartovník

Vikingovia Wardruna hypnotickým vystúpením dobyli hrad Devín

Bratislavský koncert nórskeho fenoménu Wardruna bol jedným z mála, ktorým neustále prekladanie dátumu konania z dôvodu pandémie vôbec neublížilo. Práve naopak. Vďaka niekoľkým zmenám termínu sa toto podujatie mohlo nakoniec uskutočniť namiesto chladnej a neosobnej Refinery Gallery na oveľa zaujímavejšom mieste.


Asi ťažko by sme hľadali vhodnejší priestor ako je hrad Devín. Klobúk dole pred organizátormi, že sa rozhodli pre toto magické miesto, pretože z produkčného hľadiska ide určite o väčšiu výzvu spojenú s nemalými starosťami. Každopádne výber miesta ocenili aj fanúšikovia a podujatie bolo beznádejne vypredané pár týždňov pred jeho konaním.

Sám som bol veľmi zvedavý ako to bude prebiehať, pretože na Devíne som absolvoval akurát zopár obecných slávností, ktoré sa konali na parkovisku pod hradom, ale nikdy som nebol na koncerte za hradnou bránou. V mojich predstavách bolo pódium síce za bránou, ale stále iba v podhradí, na lúke kadiaľ vedia cesta smerom hore. Z omylu som bol vyvedený okamžite po príchode, keď sme na spomínanej lúke namiesto pódia našli vybudovanú dedinku Utgard. Tam bývala partia Vikingov, od ktorých sa bolo možné dozvedieť niečo z histórie a samozrejme si vyskúšať brnenie, helmy a rôzne dobové zbrane. Keďže brána do areálu sa otvárala zhruba dve hodiny pred začiatkom prvej kapely, bolo takéto spestrenie čakania sprievodným programom vítané a po fotku na pamiatku sa v dedinke zastavilo veľa návštevníkov.


Tým pádom bolo jasné, že sa všetko udeje úplne hore na hradnom nádvorí, kde sú hudobné koncerty naozaj zriedkavé. Po výstupe na kopec sa za prvým múrom naskytol dychberúci výhľad na pódium priamo pod majestátnym bralom s pozostatkami Devínskeho hradu. Kulisa ako stvorená pre večer nordického folku z čias dávno minulých. O Wardrune je známe, že obľubuje hrať na podobných miestach, takže zmenu miesta okrem fanúšikov uvítali aj samotní interpreti.

Oproti pódiu sa nachádzalo jednoduché občerstvenie, podľa mňa úplne primerané podujatiu. Samozrejme, našli sa aj takí, ktorým sa zdal rad na pivo príliš dlhý, ale úprimne mi nejde do hlavy, kto sa na takýto koncert ide nalievať pivom. Pre tých skutočne smädných bola k dispozícii fontánka s pitnou vodou, pred ktorou, čuduj sa svete, nestál nikto. Z môjho pohľadu bolo podujatie po organizačnej stránke zvládnuté výborne. Od vstupu do priestoru, cez služby a sprievodný program až po samotný koncert.

Tri kapely v jednej?


Tesne pred konaním podujatia usporiadateľ ohlásil dve predkapely, čo bolo pre mňa celkom prekvapením, ale keďže všetky, vrátane Wardruny, zdieľali viac či menej členov, dávalo to zmysel. Ako prvá sa predstavila Lindy-Fay Hella & Dei Farne. Lindy-Fay Hella má okrem vlastného projektu na starosti vokály aj vo Wardrune a v kapele jej pomáha aj bubeník Arne Sandvoll, ktorého sme takisto mohli potom vidieť aj v službách hlavnej hviezdy večera. Sólova tvorba Lindy je takisto inšpirovaná nordickou kultúrou a snaží sa držať v medziach tradícií, ale nebráni sa ani používaniu moderných technológii a klávesov, ktoré prispievajú k celkovej ambientnej, a v porovnani s Wardrunou aj odľahčenejšej, nálade. O jej bezchybnej vokálnej interpertácii nemá význam hovoriť a celkovo sa jednalo o príjemné zahájenie večera.


Po krátkej prestávke prišla na rad kapela Kalandra na čele s charizmatickou Katrine Stenbekk. Tú sme potom mohli vidieť aj neskôr spievať hádajte kde. Opäť išlo o nórsky projekt, tentokrát s dvoma gitaristami, bubeníkom a klávesy si zobrala na starosti Katrine. V takejto netypickej zostave sa im podarilo vykúzliť aj netradičné a svieže spracovanie tých istých tém a inšpirácií. Obaja gitaristi svoj nástroj využívali viac experimentálne ako sme zvyknutí povedzme pri rockových kapelách a taká hra slákom nebola ničím výnimočným. Inštrumentálne opäť bezchybne, takisto ako Lindy-Fay Hella & Dei Farne a obe dámy si zaslúžia rešpekt za obdivuhodný niekoľkohodinový výkon.


Wardruna je už iná liga

Nasledovala posledná úprava pódia pred štartom hlavnej hviezdy večera, slnko pomaly zapadalo a kompletne vypredané hradné nádvorie, plné fanúšikov v dobových kostýmoch, čakalo na úvodné tóny. Tie patrili titulnému singlu Kvitravn z rovnomenného albumu z roku 2021 a bol to veru začiatok vo veľkom štýle. Okamžite bolo jasné, že napriek výborným výkonom oboch predkapiel, Wardruna je už prosto iná liga. Hneď od úvodného hypnotického a neustále sa opakujúceho riffu bolo publikum ich. V nemom úžase a neraz aj so slzami v očiach hltalo všetko, čo sa na pódiu odohrávalo.

Kvitravn, teda biely havran, je zároveň umeleckým menom hlavného protagonistu Einara Selvika, ktorý okrem podmanivého spevu s hlasom ako zvon ovláda aj hru na všakovaké tradičné nástroje od rôznych lýr a hárf až po bicie a perkusie. Vzniku Wardruny predchádzalo práve Einarove účinkovanie na pozícii bubeníka v jednej z najkontroverznejších black metalových kapiel Gorgoroth. Spolu s vtedajším spevákom a frontmanom Gorgoroth, Kristianom Eivindom Espedalom, ktorého celý svet pozná pod prezývkou Gaahl, založili projekt Wardruna postavený na tradičnej severskej hudbe z pohanských čias. Celosvetový úspech prišiel hneď s debutových albumom Runaljod – Gap Var Ginnunga (2009) a ten potom už len podčiarklo zabezpečenie hudby pre seriálový blockbuster Vikingovia.


Einarovi robili na pódiu spoločnosť okrem oboch spomínaných dám a bubeníka Arveho Sandvolla aj HC Dalgaard, Eilif Gundersen a John Stenersen. Každý stihol počas takmer dvojhodinového vystúpenia vystriedať viacero nástrojov a, samozrejme, vypomôcť so zborovými vokálmi, ktorých je v tvorbe Wardruny naozaj dosť a v tejto scenérii pôsobili priam majestátne. So zapadajúcim slnkom vyniklo minimalistické spracovanie pódia a na dotvorenie čarovnej atmosféry stačila hra tieňov jednotlivých členov, či už na plachte predstavujúcu zasneženú krajinu alebo na hradné bralo v pozadí.

Chémiu medzi kapelou a publikom v tomto výnimočnom prostredí si užívali absolútne všetci. Setlist bol pestrý a pri jeho skladaní sa myslelo na všetky albumy kapely s dôrazom na ten aktuálny. Zaznelo všetko podstatné z tvorby kapely ako Solringen, Bjarkan, Tyr, Helvegen alebo z novších Skugge a Grá. Einar v v záverečnom emotívnom príhovore neskrýval nadšenie z tohto zážitku, poďakoval sa skvelému publiku a nasledovalo niekoľko prídavkov za nekončiaceho potlesku.

Koncert Wardruny odporúčam každému bez ohľadu na to, či má alebo nemá rád nordický experimentálny folk, minimálne kvôli tým zimomriavkám, ktoré vedia spôsobiť a nikdy nezaškodí rozšíriť si obzory.

Autor: Tomáš Danišovič

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu