Ani vytrvalý dážď, ktorý sa spustil po necelej polhodine vystúpenia Depeche Mode, nezabránil tomu, aby desaťtisíce fanúšikov dostali od svojich hrdinov rovnako nabitý setlist ako v iných mestách aktuálneho Global Spirit Tour. Najočakávanejší koncert roka na Slovensku nesklamal, britské legendy sú v skvelej forme.
Členovia kultovej formácie pricestovali do Bratislavy o dva dni skôr a už v piatok sa v médiách objavili správy o tom, ako Martin Gore a Andy Fletcher strávili večer v jednej z reštaurácií v Petržalke. Zopár ľudí malo šťastie, že ich mohli stretnúť, keďže nešlo o večeru v uzavretej spoločnosti, v podniku boli v tom čase aj bežní návštevníci. Dokonca samotní zamestnanci najskôr ani nevedeli, že obsluhujú členov slávnej kapely, aj keď nakoniec si s nimi spravili spoločnú fotografiu. Uvoľnený prístup bez hviezdnych manierov ukázali aj počas koncertu, aj keď na seba nechali čakať asi o 15 minút dlhšie, než bolo avizované. Už samotné otvorenie štadióna však bolo posunuté o hodinu, keďže kamióny s technikou sa zdržali na srbských hraniciach.
Zdroj: Marko ErdSilueta s modrou krvou
Koncertu okrem predkapiel, pri ktorých si mnohí z návštevníkov vyskúšali svoju trpezlivosť v radoch na občerstvenie či toalety, predchádzal techno set s postupne sa stupňujúcou intenzitou hlasitosti. S ňou sa zvyšovalo aj príjemné napätie v publiku, ktoré bolo tradične pestrejšie vekovo a národnostne, než oblečením - samozrejme, vysoko prevládala čierna farba. Chvíľkové uvoľnenie atmosféry prinieslo intro v podobe pesničky Revolution od The Beatles, nasledovala pulzujúca inštrumentálna pasáž jednej zo skladieb nového albumu Cover Me a potom sa už na pódiu so zaujímavým asymetrickým light dizajnom objavil klávesák Andy Fletcher. Jeden zo zakladateľov skupiny je z trojčlenného jadra (naživo rozšíreného o ďalších dvoch hudobníkov) najmenej nápadný, ale jeho prínos pre Depeche Mode je napriek diskusiám o jeho úlohe a povestnej skromnosti nepopierateľný. Už len tým, že kapelu aj v tých najbúrlivejších obdobiach udržal pohromade.
Setlist otvorili dve skladby z nedávno vydanej novinky Spirit - Going Backwards a So Much Love. Prvá menovaná je nielen ostrou kritikou spoločnosti, ale aj perfektnou otváračkou koncertu. Je v nej typická temnota, napätie a silná emócia, bluesová zemitosť, ale aj živelnosť a skvelá gradácia s hymnickým záverom, podporeným sprievodným vokálom. Skrátka všetko, čo fanúšik "nehitovej" tvorby Depeche Mode na tejto kapele miluje. V neposlednom rade dáva Going Backwards frontmanovi hneď na začiatku vyše dvojhodinovej šou priestor obmotať si publikum okolo prsta. A Dave Gahan ho využíva bez najmenšieho zaváhania.
Zdroj: Marko ErdAndy Fletcher a v pozadí Dave GahanSpevák sa na pódiu objavil najskôr len ako silueta uprostred pestrofarebnej vizualizácie pripomínajúcej abstraktnú maľbu. Až vtedy si asi väčšina divákov uvedomila, že obrovská LED stena v zadnej časti pódia je rozdelená na dve časti - jej dolná časť je vysunutá dopredu, čím vzniká plošina, po ktorej mohol spevák chodiť ako na balkóne. Niečo podobné mali minulý rok na slovenskom koncerte aj Iron Maiden, Depeche Mode však zakomponovaním zvýšenej časti pódia do plochy vizuálu dosiahli výraznejší efekt. Samozrejme, tú siluetu ste si nemohli s nikým pomýliť, Gahanove gestá sú nenapodobiteľné. Jeho pohyb na pódiu pôsobí nonšalantne, nech robí čokoľvek. Či už rozhadzuje rukami, zdvíha nad hlavu stojan s mikrofónom alebo s provokatívnym úškrnom krúti zadkom, je stelesnením elegancie, ktorá sa nedá nacvičiť.
Pri jeho sledovaní máte pocit, že je z inej planéty alebo má minimálne modrú krv. Štýlové trblietavé oblečenie a glitre na rukách i na tvári to len podčiarkujú. A spieva rovnako fantasticky a s ľahkosťou, ako sa hýbe a vyzerá, ani v tomto smere na ňom vôbec nie je badať, že pred pár dňami oslávil už 55. narodeniny. Hoci televízne vystúpenia po vydaní albumu naznačovali "únavu materiálu", na koncerte potvrdil, že je jedným z najlepších frontmanov sveta, ktorý dokáže svojich fanúšikov nasýtiť a celý sa im rozdať. Príhovory neboli potrebné, stačilo zopár strohých ďakovačiek, energia medzi Depeche Mode a ich publikom prúdi aj bez zbytočných slov. Minimálne v sektore pod pódiom, kde je tú mágiu a charizmu cítiť najviac, to včera platilo stopercentne. A na zvuk sa v prednej časti plochy tiež nedalo sťažovať.
Zdroj: Marko ErdZmyselné gestá a mimika frontmana sú magnetom pre oči fanúšikov"Bi-gender" kapela
Zo staršej tvorby hudobníci vytiahli viacero skladieb, ktoré nechýbali ani na predchádzajúcich turné. Prvou bola Barrel of a Gun, v ktorej závere Gahan pobavil kúskom textu z legendárnej rapovej skladby The Message, prvú väčšiu reakciu publika priniesla A Pain That I'm Used To v tanečnejšej verzii (Jacques Lu Cont remix) a krásnym zážitkom bola In Your Room - prvý z veľkých vrcholov večera aj vďaka silnému vizuálu z produkcie Antona Corbijna. Úsporne zariadená miestnosť v byte s industriálnym nádychom sa stala kulisou pre strhujúce tanečné divadlo, ktoré ma prvýkrát počas koncertu donútilo venovať pozornosť aj niečomu inému ako spevákovi a hudobníkom.
Kým v prvom z krátkych filmov sa predstavili muž a žena v spoločnom tanci, v ďalšom (Walking In My Shoes) hral hlavnú úlohu bi-gender hudobník, ktorý sa po zobudení a raňajkách pred odchodom z domu premenil na extravagantnú dámu. Práve vyrovnanosť esencií oboch pohlaví je ďalšou z vecí, ktoré robia z Depeche Mode výnimočnú kapelu. Jej členmi sú síce samí muži (čo skupina vyvažuje pri výbere predkapiel, v ktorých obvykle dominujú speváčky), no nielen v tom, ako na pódiu pôsobí frontman s tvárou posiatou trblietkami a nalíčenými očami, je niečo žensky príťažlivé. Element "nežného" pohlavia ešte viac stelesňuje Martin Gore, ktorý nielen svojím zjavom, ale najmä tvorbou, hrou a clivým spevom dokonale vyvažuje elektronicky chladnú produkciu aj "machovský" Gahanov barytón.
Gitarista, klávesák a spevák býva označovaný za dušu skupiny a potvrdil to aj v sobotu. Tak ako vždy, i tentokrát okrem zimomriavkových podporných vokálov a skladieb, ktoré možno klasifikovať ako duety, odspieval zopár piesní aj sólovo. Svojím emotívnym prejavom a romantickými textami zrejme dojal aj niekoho "tam hore". Práve počas skladieb Home, A Question of Lust a prídavkovej Somebody, v ktorej ho sprevádzal iba dlhoročný koncertný člen Peter Gordeno (klávesy, basgitara), sa totiž zdalo, akoby dážď trochu zosilnel a potom zase ustal.
Zdroj: Marko ErdMartin Gore je aj bez sukničky ženským elementom kapelyNie revolúcia ale nostalgia
K ďalším výrazným momentom patrila skladba Cover Me, ktorej monumentálny záver sme si po spomínanej ukážke v intre mohli vychutnať v plnej kráse zhruba v tretine koncertu. Jedna z najlepších piesní z nového albumu znie naživo ešte intenzívnejšie, na štadión priniesla atmosféru temnej post-apokalyptickej techno párty, ktorú s plným nasadením podporil bubeník Christian Eigner. Škoda, že podobných momentov, v ktorých by si popri pesničkách ukradla väčšiu pozornosť hypnotická elektronika, nebolo v setliste viac. Je však jasné, že na tak veľkých koncertoch nie je veľký priestor na experimenty a väčšina fanúšikov chce počuť najmä hity.
Where's The Revolution? k nim (zatiaľ) nepatrí, reakcie publika na pilotný singel albumu Spirit boli až prekvapivo vlažné a ani suchý minimalistický vizuál tomu príliš nepomohol. No je to celkom pochopiteľné, pomalšia skladba s ťaživým textom sa napriek kvalitnému prevedeniu nemôže rovnať pesničkám, na ktorých fanúšikovia vyrastali a majú pri nich aj po rokoch okamžite chuť zabávať sa a spievať. Slová "no tak ľudia, sklamali ste ma" na koncerte vyznievajú až príliš trefne - nespieva ich takmer nikto a keď sa na obrazovke objavujú zdvihnuté päste, vo vzduchu vidieť asi jednu na 20 metrov štvorcových. Napriek tomu mi práve táto skladba dnes hrá v hlave asi najčastejšie. O slabý singel určite nejde, možno na ďalšom turné už bude fungovať lepšie. Samozrejme, ak sa opäť pre ňu nájde miesto v setliste, čo vôbec nie je istá vec - skladbám z predchádzajúceho albumu Delta Machine sa totiž tentokrát žiadne neušlo.
Zdroj: Marko ErdFanúšikovia Depeche Mode - pozrite si celý fotoreportĽudia Gahana rozhodne nesklamali pri hitoch ako Everything Counts, Stripped, Enjoy the Silence, Never Let Me Down Again, či Personal Jesus, ktoré si mnohí zaspievali z plného hrdla. Niektoré z notoricky známych skladieb znejú na Global Spirit Tour s novým introm, takže nie vždy ich bolo možné spoznať od prvých tónov. Kapela tak extatický záver koncertu ozvláštnila, ešte viac však potešilo zaradenie coververzie legendárnej skladby Heroes Davida Bowieho. Gahan ju odspieval s citom a hlavne po svojom, takže porovnávanie s originálom by bolo zbytočné.
Poctu jednému z najväčších hrdinov britskej hudobnej scény na obrazovke sprevádzala vlajúca čierna zástava. Aj tento silný moment - spolu s tradične skvelým výkonom celej kapely a vytrvalosťou zmoknutých fanúšikov - prispel k tomu, že piaty koncert Depeche Mode na Slovensku bol opäť nezabudnuteľným zážitkom. Rovnako ako pri Delta Machine Tour, aj tentoraz kapela plánuje odohrať "zimnú" časť šnúry v krytých halách. V roku 2014 sa takto na Slovensku predviedla prvýkrát a bol to skvelý koncert s koncentrovanejšou energiou a atmosférou. Možno sa to na budúci rok podarí opäť. Koncert na Pasienkoch potvrdil, že záujem neutícha. A ani nemá prečo, Depeche Mode je láska na celý život.
Setlist koncertu Depeche Mode v Bratislave:
(20. 5. 2017, futbalový štadión Pasienky)
1. Going Backwards
2. So Much Love
3. Barrel of a Gun
4. A Pain That I'm Used To (Jacques Lu Cont remix)
5. Corrupt
6. In Your Room
7. World in My Eyes
8. Cover Me
9. Home (singlová verzia)
10. A Question of Lust
11. Poison Heart
12. Where's the Revolution
13. Wrong
14. Everything Counts
15. Stripped
16. Enjoy the Silence
17. Never Let Me Down Again
Prídavky:
18. Somebody
19. Walking in My Shoes
20. "Heroes" (David Bowie cover)
21. I Feel You
22. Personal Jesus
Autor: Patrik Marflák
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: Depeche Mode
