Je nedeľa večer. Zobúdzam sa rozbitý po nejakom teambuildingu na nejakej chate. Aha, dnes sú Daughters v Cvernovke. K..va, dosť sa mi nechce. Asi by som radšej umrel. Podvedome už cítim, že predkapely asi nestihnem. Niežeby som ich stihnúť chcel. Oblečiem si posledné čisté oblečenie a namiesto skorého príchodu do klubu volím pizzu s kamošmi.
Do priestorov Novej Cvernovky prichádzame tesne pred začiatkom vystúpenia Daughters. V ovzduší je cítiť napätie a očakávanie. Stíhame ešte poobdivovať merch, dať si jedno pivo, obligátneho panáka a s prvými tónmi úvodnej The Reason They Hate Me sa vnoríme do davu. Hneď od prvej skladby je jasné, že toto bude veľmi veľmi veľmi brutálny zážitok. Cítiť pot, teplo a absolútne ničím nespútanú energiu, ktorú kapela a jej frontman Alexis S. F. Marshall vysielajú smerom k šalejúcemu publiku. V podobne rýchlom tempe je aj nasledujúca pieseň The Lords Song.
Väčšina očí sa upiera na Alexisa, ktorý sa zvíja vo vlastnom šialenstve a bolesti. Kričí, udiera sa mikrofónom do hlavy, krváca, škrtí sa káblom a tancuje divoko ako svätý Vít. Je ho plný stejdž, ale energiou a agresiou nezaostáva ani zvyšok kapely. Svižný hardcore preradia do húpavejšieho tempa v Satan In The Wait s kotlovými bubnami a mohutnou dunivou basou. V ušiach mi z nej najviac rezonuje melancholická klávesová pasáž. Krvácajúci a veľmi boľavý track. Padá nám na hlavy ako obrovské kladivo. Napriek ťaživým textom a atmosfére hudby Daughters, pôsobí vystúpenie veľmi katarzne a očisťujúco. Pripomína skôr šamanský rituál alebo exorcizmus než bežný koncert, na aký sme zvyknutí. Silný podiel na tomto fenoméne má aj svojskosť a charizma speváka Alexisa. Jeho prejav je uveriteľný a spontánny.
Môj osobný hajlajt nastal pri skladbách Less Sex a Daughter. Obe sú oproti ostatnému setu značne pomalšie a atmosférickejšie. Zadumaná Less Sex ma odviedla niekam do dôb Caveovej kapely Birthday Party. Basy na chvíľu roztriasli celý môj výhľad a absolútna extáza prišla nástupom elektrického organu, ktorý nás iba tak schmatol a vzal mimo obežnú dráhu. Keby som nebol drsňák, spadnem na kolená a rozplačem sa. No a k skladbe Daughter... Absolútny masterpiece, ktorý opäť končí v klávesmi podporenom outre s gotickou náladou. Zimomriavky, chlad, pocit odcudzenia sa miešajú s pocitom šťastia, že existuje takáto úžasná kapela. Koncert končí. Bolo to šialené, agresívne, sexuálne, horúce, ale aj mrazivé, smutné a trýznivé. Proste zážitok na celý život, pre mňa jeden z najlepších koncertov.
PS: Fotoreport nemáme, no stav Alexisovho setlistu odlepeného z podlahy pódia tesne po skončení koncertu jeho intenzívnosť dokumentuje celkom dobre.
Zdroj: Hudba.skAutor: Renat Khallo
Foto: Facebook.com/daughtersmusic
