V Ostrave sa od 20. do 22. mája konal v poradí už 8. ročník showcaseového festivalu Czech Music Crossroads (CMC) zameraného na jazz, world music, folk(lór) a príbuzné žánre. Jedným z jeho zahraničných partnerov bola aj platforma World Music from Slovakia (WOMUSK), ktorá vďaka finančnej podpore od Fondu na podporu umenia vyslala do Ostravy troch zástupcov domácej scény – skupiny Nogaband, Varkocs a Sole.
Okrem hudobníkov a hudobníčok festival navštívili aj Saša Pastorková a Vladimír Zrník za OZ Spectaculum, Robert Gregor za New Model Radio. Za WOMUSK sa podujatia zúčastnili Martin Noga a Vladimír Potančok, ktorý je autorom tejto reportáže.
Nový termín aj miesto
Predchádzajúcich sedem ročníkov festivalu Czech Music Crossroads (ak nerátame rok 2020, ktorý bol vynechaný kvôli pandémii) sa odohralo v areáli Dolní Vítkovice, kde sa "české hudobné križovatky" konali pravidelne v polovici júla ako akýsi predskokan väčšieho a slávnejšieho festivalu Colours of Ostrava. Tento rok sa usporiadatelia rozhodli tieto dva festivaly od seba oddeliť termínmi aj miestom konania. Dôvodov bolo viac, od nižšieho rozpočtu ako po minulé roky až po snahu netrieštiť sily a sústrediť sa na obe podujatia rovnako.
Priemyselný areál vo Vítkoviciach tak nahradilo štýlové "sorelové" sídlisko z 50. rokov 20. storočia v Ostrave-Porube, ktoré postavili sovietski a československí architekti ako pýchu budovateľov krajších zajtrajškov a jeho dobre zachovaná (a v súčasnosti rekonštruovaná) podoba bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú zónu. V strede sídliska sa nachádza čerstvo zrenovovaný Dům kultury Poklad z rovnakého historického obdobia, v ktorého sálach sa počas troch dní vystriedalo takmer 20 interpretov z Česka, Slovenska, Poľska, Francúzska a Južnej Kórey.
Túto zmenu mohli oceniť hlavne zahraniční delegáti festivalu a hudobníci, ktorí mali viac času spolu komunikovať, keďže všetky koncerty aj sprievodné podujatia sa konali pod jednou strechou. Piatkový program odštartovala regionálna hudobná hviezda – klavirista Tomáš Kačo, ktorý pochádza z mnohopočetnej rómskej rodiny z Nového Jičína, odkiaľ to dotiahol až na bostonskú Berklee College of Music a koncerty v Carnegie Hall. V Ostrave návštevníkom festivalu predviedol svoj hudobný "patchwork" zložený z nadžezlých prerábok českých ľudových piesní, Beethovena či The Beatles, a hoci miestami zvukovo skĺzol až k romantickému klavíru Jiřího Maláska, bola to poctivá muzikantská robota.
Ako druhý v poradí sa predviedol slovenský Michal Noga Band (skrátene Nogaband) s pódiovou verziou oceňovaného albumu Stopy. Hoci na dosiahnutie plného štúdiového zvuku by bolo zrejme treba zavolať všetkých hosťujúcich hudobníkov, delegátov zaujala aj "základná zostava" kapely s virtuóznym primášom Michalom Nogom. V poľskom triu Batik sa stretli francúzsky kontrabasista, poľský hráč na tabla a spevák a hráč na elektrickú koru z Burkina Faso, ktorí ponúkli vydarenú a prirodzene znejúcu etno-fúziu.
V porovnaní s nimi bol výkon iného poľského zástupcu, dua Plastiq Lole (elektrická basgitara, loopy a spev), sklamaním. Ich experimenty so zvukom pripomínali najviac tortu psíčka a mačičky. Hoci zlatým klincom programu mala byť v piatok Maya Kamaty, speváčka z Reunionu reprezentujúca Francúzsko, jej koncert sa kvôli problémom s leteckou dopravou nekonal, a tak večer ukončil sympatický domáci projekt speváčky Moonshye, spájajúci indie pesničkárstvo s hlasom Dolores O'Riordan a dobre šliapajúcou kapelou.
Druhý deň plný koncertov aj diskusií
Sobotňajší program priniesol niekoľko konferenčných príspevkov, debát na rôzne témy (tou najhorúcejšou bola vojna na Ukrajine a jej dopad okrem iného aj na organizovanie hudobných podujatí) či tzv. speed-meetingov, krátkych časovo obmedzených stretnutí účinkujúcich umelcov alebo ich zástupcov s odborníkmi z hudobnej brandže. Hlavná však bola štedrá porcia muziky – desať koncertov, medzi ktorými mali najväčšie zastúpenie kapely z Francúzska a Južnej Kórey. Francúzsky hudobný výsadok propagoval hlavne región Bretónska. Výnimkou bola mladá pesničkárka Joy.D, ktorej hudba znesie aj košatejšie aranžmány, no na CMC vystúpila v dvojici s akustickým gitaristom a svojím soulovým hlasom vyvolávala zimomriavky.
Trio Bel Air de Forro s brazílskou speváčkou Marianou Caetano a skupina 'Ndiaz majú spoločného akordeonistu. Volá sa Yann Le Corre a vie si poradiť rovnako dobre s tradičným brazílskym štýlom forró ako s crossoverovou hudbou, spájajúcou orientálne rytmy a bretónske tance, ktorú hrá s 'Ndiaz. Ich strhujúci inštrumentálny set založený na dychovej sekcii a elektronickom podklade s neustále sa meniacimi rytmami nechal málokoho v sále chladným. A hoci ich rodáci – trio Fleuves – boli papierovo najväčšou hviezdou večera, pretože doma sú častými headlinermi festivalov, bretónske rytmy okorenené jemnou elektronikou a saxofónom v ich podaní nemali až takú silu ako v prípade 'Ndiaz, ktorí nakoniec získali cenu publika i cenu odborníkov. Hlasujúci v oboch kategóriách sa takto zhodli iba druhýkrát v histórii festivalu.
Južnú Kóreu zastupovalo kvarteto Sinnoi zložené z hviezd tamojšej scény – speváčky Bora Kim a jazzového kontrabasistu menom Wonsool Lee, doplnených hráčom na tradičný nástroj geomungo a dídžejom. Hoci išlo nepochybne o vysoké umenie, miestami pôsobilo spojenie týchto odlišných hudobných svetov ako násilné a vypočítané na efekt. Menej virtuozity, ale o to viac duše a interaktivity s divákmi prinieslo vystúpenie "šamanskej" kórejskej skupiny The Tune, takisto spájajúcej viacero žánrov a zvukov, tentoraz do funkčného celku.
S kórejskými kapelami pekne ladilo aj vystúpenie posledných zástupcov Poľska. Duo, ktoré tvorí jazzový gitarista Przemysław Strączek a taiwanská hráčka na tradičné nástroje erhu a morin khuur Chiao-Hua Chang, prinieslo ukázalo premýšľavý a citlivý prístup k spájaniu rozdielnych hudobných kultúr. Zaujímavý jazzový hudobný koncept, aj keď s nie vždy zrozumiteľným insiderským humorom, obsahovalo vystúpenie českého tria The Survivors.
Rozporuplné reakcie vyvolali sobotňajšie koncerty ďalších českých a slovenských zástupcov. Beskydská pesničkárka Kaczi aj žitnoostrovské trio Varkocs časť publika nadchli a inú zasa odstrašili. V prípade Kaczi rozpor spočíval hlavne v nepomere hudobnej zložky a pódiovej prezentácie – pesničky s nádychom šansónu a túžbou riešiť dôležité problémy (ktorú brzdili slabé texty) nesedeli s imidžom šantánovej tanečnice s akordeónom, ani s aranžmánom kladúcim dôraz na kontrabas, kopák, klavír a sláčikové kvarteto. V prípade skupiny Varkocs boli "ethno-punkové" verzie ľudových piesní takisto okorenené výrazným pódiovým imidžom. Kapelník Erik Turtev zaujal nielen kostýmom a vrkočmi, ale hlavne virtuóznou hrou na rôzne druhy drumblí a zabávačským talentom pri uvádzaní piesní. Zatiaľ čo jedných tento prístup nadchol, iných skôr odradil.
Nedeľné hudobné meditácie
Nedeľný program mal v porovnaní so sobotou viac-menej oddychový charakter, ale napriek tomu sa podarilo udržať vysoko nastavenú dramaturgickú latku. Duo Irena a Vojtěch Havlovi funguje na českej hudobnej scéne už desiatky rokov a ich tvorba, inšpirovaná európskou klasickou hudbou i východoázijskými hudobnými tradíciami, je len ťažko zaraditeľná. Vystúpenie na festivale začali dialógom violončela a violy da gamby a postupne sa plynule prepracovali až k originálne poňatej štvorručnej hre na klavír. Polhodinová improvizácia na motívy vlastných skladieb bez jediného prerušenia vtiahla všetkých, ktorí sa nechali, do sveta nebeskej i ľudskej harmónie. Pre mňa osobne to bol vrchol celého festivalu.
Celkom iný charakter malo vystúpenie posledných zástupcov zo Slovenska – skupiny Sole, ktorú tvoria speváčka Júlia Kozáková, klavirista Ľudovít Kotlár, kontrabasista (ale v iných projektoch cimbalista) Ľubomír Gašpar, akordeonista Filip Urda a bubeník Jakub Valiček. Jazzové úpravy ľudových piesní z rôznych krajín sveta bývajú zväčša dvojsečnou zbraňou – členom Sole sa však vďaka inštrumentálnym schopnostiam muzikantov a citlivému a vyzretému vokálnemu prejavu speváčky podarilo nájsť ideálnu rovnováhu medzi folklórom a jazzom.
Výrazným jazzovým jazykom prehovorila vo svojich vlastných kompozíciách aj klaviristka Nikol Bóková s Nikol Bóková Quartet a hosťujúcim gitaristom Davidom Dorůžkom. V lete sa autorka českého jazzového albumu roka 2021 Prometheus predstaví aj v Bratislave na festivale Viva Musica!. Úplnú bodku za festivalom urobil koncert francúzskej speváčky Moonlight Benjamin. Rodáčka z Haiti so svojou sprievodnou kapelou a hlučným "vúdú-rokenrolom" udržala už mierne unavené publikum celú hodinu na tanečnom parkete.
Hoci na ôsmom ročníku Czech Music Crossroads hrali účinkujúci, hostia, usporiadatelia a delegáti festivalu viditeľnú presilovku voči platiacim divákom (mohlo to byť do veľkej miery spôsobené presťahovaním sa do nových, ešte nevyskúšaných priestorov), veríme, že táto tradícia, poskytujúca hudobníkom dôležitý priestor na prezentáciu pred zahraničnými odborníkmi, spätnú väzbu od nich a možnosti "sieťovania", bude v Ostrave v aj budúcnosti rozširovať naše hudobné obzory. Dovidenia o rok na ostravskej hudobnej križovatke!
Autor: Vladimír "Potkan_FM" Potančok
