Zaplnená bratislavská Stará tržnica bola vo štvrtok večer (26.11.) miestom koncertu s názvom Big Beat Deluxe - Lekcia Ursiny. Ako už samotný názov napovedá, bola poctou skladateľovi a hudobníkovi Dežovi Ursinymu pri príležitosti 20. výročia jeho úmrtia.

Na výnimočného umelca spomínali viaceré súčasné osobnosti slovenskej a českej hudobnej scény. Zamrzela neúčasť Dežovho syna Kuba, no chýbať nesmel jeho blízky spolupracovník a textár Ivan Štrpka, ktorý vo svojich príhovoroch spomínal na spoločné zážitky. Nehrajúci, no zároveň najdlhšie pôsobiaci člen Ursinyho kapely Provisorium, sa okrem humorných príhod postaral aj o emotívne záverečné slová, keď zachrípnutým hlasom (dôsledok v zákulisí prespievaného večera) prečítal jednu zo svojich básní. Počas hudobných páuz večer spestrili aj vzácne archívne filmové zábery, ktoré pripomenuli Ursinyho muzikantskú dráhu od 60. rokov, od skupiny Beatmen, cez Soulmen až po Provisorium.

Rarity aj nadčasové skladby
     
Spomienkový večer otvorilo trio Talent Transport s dvoma piesňami z muzikálu Peter a Lucia, ktoré nehrali prvýkrát - s týmto muzikálom totiž mladí hudobníci vystupovali na Malej scéne. Dežo sa jeho premiéry nedožil, no s prevedením Vlada "Slnka" Šarišského a jeho spoluhráčov by bol určite spokojný. Prvým hosťom z Čiech bol Ondřej Konrád, ktorý zaspieval song Gol Den Lip a ako hráč na ústnu harmoniku bol počas celého večera súčasťou kapely Martina Gašpara. Mladá slovenská pesničkárka Katarzia po ňom uviedla skladbu Harakiri s veľmi osobným vlastným Ursinyho textom, s ktorým sa najviac stotožnila, a ako druhú si vybrala pieseň Júlia v zime. Keďže je v podstate stále začínajúcou umelkyňou a s Ursinym okrem svojho obdivu k jeho umeniu nemá nič spoločné, bolo jej zaradenie od organizátorov celkom odvážnym krokom. Jej prejav nemusí sadnúť každému, ale aj pri interpretáciách Dežových skladieb ukázala svoj šarm a jedinečnosť.

Po najmladšej intepretke nasledoval najstarší spevák na pódiu - nestor slovenského jazzu Peter Lipa. Ponúkol tri piesne Tvár v zrkadle, I Wish I Were a Strom išiel domov, pričom práve tá posledná bola najväčším zážitkom a jedným z vrcholov koncertu. No niet sa čo diviť, ide o skladbu, ktorú Lipa aj pôvodne naspieval, je s ňou dokonale zžitý a presne vie, kde si môže dovoliť svoje vokálne improvizácie. Ursiny ju napísal na unikátny album Pop Scop (1981), na ktorom sa stretli rôzni skladatelia a interpreti, no celý projekt spájala vtedajšia Dežova kapela Burčiak. Podobným albumom je aj Stala sa nám láska (1989), z ktorej pochádza spomínaná Tvár v zrkadle - azda jediná skladba Dežovej kariéry (alebo jedna z mála), v ktorej bol iba interpretom. Hudbu napísal kapelník Burčiaku Pavel Daněk a text Ján Štrasser.

Peter Lipa, Lekcia Ursiny v Starej tržnici Zdroj: Jaroslav NovakPieseň Strom išiel domov patrila medzi vrcholy koncertu - viac fotiek

Lipa na pódium uviedol ďalšieho hosťa z Čiech Davida Kollera, ktorého účasť na pocte Ursinymu je pomerne rozporuplná. Už pred podujatím priznal, že v čase Dežovho života jeho tvorbu nepoznal, nakoľko ju český rozhlas nehrával. Spoznal ju až nedávno, a tak mu s výberom skladieb pre vystúpenie pomáhal dlhoročný spolupracovník, klavirista a skladateľ Michal Nejtek. A vybral skutočné skvosty - Hádanka, Modrý vrch II a Lúka. To, že vôbec tento večer zazneli, je jednoznačné pozitívum, už len kvôli zážitku zo samotnej hudby. A Koller má skvelý hlas, ktorému pomalé skladby rozhodne sedia. Sám však priznal, že išlo o najťažšie piesne, aké kedy spieval. Niekomu možno prekážal preklad ťažkých textov do češtiny, ktoré spevákovi schválil samotný Štrpka. Skôr však zamrzelo, že interpret Kollerovho kalibru prišiel vzdať poctu hudobnému velikánovi nedostatočne pripravený. Na jeho výkone to, žiaľ, bolo cítiť, akoby sa viac sústredil na neurobenie chyby v textoch, ktoré čítal z papiera, ako na výraz. Samotné skladby s prívlastkom nadčasové či kultové však určite potešili každého fanúšika.

Jana Kirschner namiesto avizovaných troch piesní napokon odspievala iba dve. Aj to však stačilo na to, aby ukázala veľmi rozdielne polohy. O niečo menej jej sadla energická Svitá z muzikálu jej detstva Neberte nám princeznú, ktorý teraz podľa jej slov miluje aj jej dcérka Matilda. Klavírna Pod hladinou však patrila medzi najsilnejšie momenty večera a ukázala, že ak sa Jana rozhodne spraviť "obyčajný" pesničkový album, o ktorom hovorila po dokončení projektu Moruša, máme sa na čo tešiť.

Silný záver v podaní Buty a Žbirku

Vyprázdnené pódium následne zaplnili úplne iní hudobníci - skupina Buty v plnej zostave. A bol to citeľný rozdiel, nielen kvôli prítomnosti saxofónu a violy. Českí hudobníci, ktorí na Dežových pesničkách vyrastali a majú za sebou takmer 30 rokov spoločného hrania, predviedli skladby Momentky a Deti a zase deti s omnoho hutnejším zvukom a najlepšou rytmikou večera. To najlepšie si nechali na koniec - skladba Tisíc izieb priniesla zimomriavky aj napriek tomu, že speváka Radka Pastrňáka už dlhšie trápia zanesené hlasivky a nemohol podať stopercentný výkon. Rozdiel oproti Kollerovi bol v precítení Dežovej hudby, ktoré vyvážilo vokálne nedostatky.

Radek Pastrňák - Buty, Lekcia Ursiny Zdroj: Jaroslav NovakSpevák skupiny Buty napriek chorobe nesklamal

O posledné hudobné vystúpenie sa postaral Miro Žbirka, opäť v sprievode skupiny okolo kapelníka Martina Gašpara (basgitara), v ktorej sa okrem neho a Konráda predstavili bubeník Igor "Ajdži" Szabo, klávesák Martin Wittgruber a gitaristi Štefan Lengyel a Martin Zajko. Ak niekto čakal v podaní večne vtipkujúceho "jediného slovenského člena The Beatles" (takto ho na pódium uviedol Pastrňák) iba uvoľnenie atmosféry, bol na veľkom omyle. Po hite Let's Make a Summer totiž prišla mrazivá Apple Tree in Winter, ktorú Meky odspieval s ešte väčšou naliehavosťou a dramatickosťou v hlase ako samotný Ursiny na svojom sólovom debute. Akoby bola skladba, ktorú napísal ako 25-ročný, tvorená pre omnoho staršieho interpreta. Žbirkov výkon je o to obdivuhodnejší, že túto pieseň spieval prvýkrát.

To isté, prekvapujúco, platí aj o piesni Dvaja, ktorú naspieval pred 35 rokmi pre muzikál Neberte nám princeznú, no nikdy ju nespieval na koncerte. Odľahčenie atmosféry okrem záverečnej skladby priniesol aj príhovorom, ktorý jej predchádzal. V nej si zaspomínal na Dežov zvláštny "fotogenický vkus", keďže údajne práve on trval na tom, aby si Meky raz zahral vo filme. Vybavil mu preto účinkovanie vo filme Narkomani, ktorý však napokon vyšiel pod názvom Jarmok márnosti a scénu, v ktorej hral spevák narkomana, z neho vystrihli. Nakoniec sa jeho filmovým debutom stal práve populárny detský muzikál s Ursinyho najpopovejšími pesničkami.

"Absolútne unikátny človek, ktorý vniesol do slovenskej hudby niečo, na čo si nikto netrúfal, o čom nikto nesníval. Bol to človek, ktorý pracoval s textom, s frázovaním a melódiami tak, ako nikto iný a nikdy už nik taký nebude. Bol absolútny unikát, a preto dnes nie je vhodné povedať ani to, že sme interpretovali alebo sa snažili napodobniť Deža. Pokúšali sme sa oživiť jeho piesne a vdýchnuť im našu ideu, ako by mohli fungovať v dnešnom svete. Som vďačná za to, že som mohla interpretovať tieto piesne," povedala na adresu Deža Ursinyho po skončení koncertu pre TASR Jana Kirschner, ktorá zrejme svojimi slovami vystihla pocit väčšiny účastníkov tohto skvelého večera. Záznam koncertu prinesie RTVS 1. januára 2016 vo večerných hodinách na Dvojke.

Lekcia Ursiny v Starej tržnici, 26.11.2015 Zdroj: Jaroslav NovakPozrite si celý fotoreport z koncertu
      
Spevák, skladateľ a gitarista Dežo Ursiny (*4.10.1947, Bratislava) absolvoval filmovú a televíznu dramaturgiu na VŠMU v Bratislave (1973). Od roku 1974 bol dramaturgom Slovenskej filmovej tvorby. V roku 1963 založil skupinu Fontána, o rok neskôr bol spoluzakladateľom skupiny Beatmen. V roku 1966 založil skupinu Soulmen. Ešte v roku 1966 hrali v Nemecku, v Mníchove. Rok nato vyhrali v Prahe Prvý československý bítový festival. V rokoch 1968 a 1969 pôsobil spolu s Jankom Lehotským v skupine New Soulmen. Lehotského potom vystriedal Jaroslav Filip, ktorý sa stal neskôr významným Ursinyho spoluhráčom.

V roku 1969 vytvoril Ursiny skupinu Provisorium. V roku 1973 vydali prvú LP platňu Provisorium. Ďalšie albumy boli Pevnina detstva (1978),  Nové mapy ticha (1979), Modrý vrch (1981). Zložil hudbu pre úspešný muzikál Neberte nám princeznú, v hlavných úlohách s Marikou Gombitovou a Mirom Žbirkom. Nahral dvanásť LP platní, v roku 2008 nakrútil scenárista a režisér Peter Krištúfek film Momentky o živote Deža Ursinyho. Približuje ho aj monografia Mariana Jaslovského Dežo Ursiny / Pevniny a vrchy. Muzikantskú dráhu Deža Ursinyho zachytil Ivan Štrpka v knihe Rukojemník. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 v Bratislave vo veku 47 rokov.

Prečítajte si:

Zomrel pred 20 rokmi a v hudbe nechal nezmazateľnú stopu

70. roky Deža Ursinyho: Svojbytný art rock, ktorý mohol konkurovať zahraničiu

80. roky Deža Ursinyho: Od zadumanosti k väčšej zrozumiteľnosti a späť

Hudba Deža Ursinyho v 90. rokoch bola alternatívou k všetkému, čo tu vzniklo

Autor: Patrik Marflák (doplnené o informácie a citácie z článku TASR)
Foto: Jaroslav Novák

Súvisiaci interpreti: Dežo Ursiny