Agi Hlavenková
Zdroj: archív A. Hlavenkovej

Agi Hlavenková: Sloboda je dôležitá, aj keď nemusí vždy znamenať šťastie

Svoju prvú skladbu napísala ako štrnásťročná. Na hudobnú scénu vstúpila o pár rokov neskôr pomerne nenápadne - napriek tomu, že účinkovala v televíznej šou, ktorá hľadá talent. Za svoj doterajší top moment kariéry považuje Agi Hlavenková zážitok z koncertu, na ktorom si ľudia spievali jej pieseň spolu s ňou. V decembri vydala debutové EP Nechajte ma horieť a tých top momentov má pred sebou ešte nepochybne oveľa viac.

Keď nám v lete 2019 do redakcie prišla prvá tlačová správa o debutovom singli Vesmír, povedali sme si, aké sympatické dievča s dobrou pesničkou, toto podporíme zverejnením správy. Po roku a pol sa pripomenula znova. Silným singlom V údolí vrán, a následne každá ďalšia zverejnená skladba ukazovala, že na slovenskej scéne zreje mladá speváčka so zaujímavým a rozpoznateľným hlasom, ktorá ponúka komplexný balík – sama si píše zmysluplné texty aj skladá hudbu a na pódiu pôsobí skromne a prirodzene.

Nečakajte však plachú speváčku s ustráchaným pohľadom. Okrem nehy, ktorú Agi Hlavenková vkladá do svojich piesní, natrafíte v jej tvorbe aj na zdravú dievčenskú drzosť, zmysluplnú iróniu a predovšetkým vyzreté názory, ktoré neprezentuje ako zásadné posolstvá, ale ako svoj vlastný pohľad na danú tému. Či už priamo alebo cez metafory. Viac o úvode svojej hudobnej kariéry, debutovej nahrávke Nechajte ma horieť, spolupracovníkoch, hudobných a textárskych vzoroch, ale aj o vyrovnávaní sa s následkami pandémie už porozpráva 23-ročná speváčka a autorka sama.

Začnime tvojou stále čerstvou novinkou. V decembri si vydala debutové EP Nechajte ma horieť, ktoré obsahuje štyri skladby. Ty máš ale autorských pesničiek na konte viac. Podľa čoho si vyberala pesničky na debutové EP?

Chcela som, aby bolo moje prvé EP rytmické. Preto som naň nezaradila žiadne vyslovene balady, aj keď mám aj také, no tie sa mi skrátka na debut nehodili. Taktiež som naň chcela dať texty, ktoré vyjadrovali moje nedávne pocity. Ďalším aspektom tiež bolo, aby boli všetky skladby na EP nové, ešte nevydané.

Chýbajú mi na ňom pesničky V údolí vrán a V molekulách teba. Objavia sa v budúcnosti na prípadnom štúdiovom albume aj skladby, ktoré teraz na EP nedostali priestor alebo sa už k starším veciam nebudeš vracať?

Vesmír, V údolí vrán a Krajinu som vydala ako také uvádzacie single a chcela som, aby to tak aj zostalo. Nemala som už chuť vracať sa naspäť. No a čo sa týka skladby V molekulách teba, s ňou som mala istý čas taký ambivalentný vzťah, necítila som sa ešte na to, aby som ju vydávala. V poslednej dobe si k nej však opäť nachádzam cestu a teda prezradím, že ju plánujem dať na najbližší album.

Ako by si EP charakterizovala?

Rytmické skladby s osobnými textami.

Aké máš doteraz ohlasy? Ktorá skladba medzi tvojimi poslucháčmi najviac rezonuje?

Ohlasy mám veľmi dobré, teším sa z toho! Na druhú otázku asi úplne neviem odpovedať, všimla som si, že pre každého je obľúbená iná. Zo začiatku som mala pocit, že vedie Bludný kruh, no potom sa to už tak nejak vybalansovalo a teraz už naozaj neviem, ktorá je vo všeobecnosti najobľúbenejšia.


Nechajte ma horieť. To znie radikálne a viem si k tejto myšlienke priradiť viacero životných situácií. Čo to bolo v tvojom prípade? Kedy si si v živote povedala – Nechajte ma horieť?

Horenie má v tomto prípade symbolizovať zápal, vášeň, nadšenie. Takže nechajte ma horieť vlastne hovorí niečo ako - keď vidíte, že som pre niečo zapálená, nechajte ma v tomto pocite, nesnažte sa mi ho zobrať a nesnažte sa ma chrániť, aj keď je tu riziko, že sa popálim. Takýto pocit som zažila už viackrát, no najčastejšie asi pri ľúbostných vzťahoch.

Niekoľko tvojich skladieb sa dotýka spoločenských tém, a to je na mladú autorku sympaticky odvážne. Zdieľaš názor, že umenie by malo reflektovať spoločenské dianie?

Ďakujem. Myslím, že umenie by malo reflektovať to, čo autor chce, aby reflektovalo. Niektorí umelci sa lepšie cítia v osobných témach, niektorí v spoločenských. Myslím, že tu nejaké hranice neexistujú, dôležité je, aby bolo umelecké vyjadrenie úprimné a autentické.

U teba je to kombinácia oboch. V tých osobných témach prezentuješ výhradne svoje vlastné emócie a skúsenosti alebo čerpáš inšpiráciu pri písaní z tvojho okolia?

Čerpám najmä zo svojho života, keďže emócie, ktoré sama zažívam, viem najlepšie opísať.

Vždy si si texty písala sama?

Je to tak. Prvý reálny song som mohla napísať, keď som mala možno 14 rokov. Zo začiatku to boli také gitarkové folkové pesničky v angličtine. Postupne sa to potom vyvinulo do toho, čo tvorím teraz.

Páči sa mi, že kladieš dôraz na zmysluplnosť. Ako u teba vyzerá proces tvorby? Skladáš najskôr hudbu a na ňu napasuješ text alebo naopak?

Väčšinou mi ako prvá napadne melódia, ak mám šťastný deň, tak rovno aj s textom (samozrejme nie s celým, ide napríklad o prvé dva verše slohy alebo refrénu). Ďalším krokom je hľadanie akordov na klavíri a vytváranie si predstavy zvuku. V tejto fáze sa všetky zložky skladby navzájom ovplyvňujú – nerobím teda každú zložku izolovane, snažím sa nad skladbou zamýšľať komplexne hneď od začiatku. Je pre mňa dôležité, aby som mala najprv ucelený základ a približnú predstavu finálnej verzie. Potrebujem cítiť, že tej skladbe ako celku dôverujem, až potom sa viem začať zamýšľať nad detailami konkrétnych častí skladby.

Aké texty vyhľadávaš ako poslucháč? Priamočiare alebo sa radšej ponáraš do inotajov? Máš textársky vzor?

Najviac ma bavia asi také texty, v ktorých autor dokáže vkusne, nenásilne striedať vznešenú poetiku s drzou priamočiarosťou. V tomto mi celkom vyhovujú napríklad niektoré texty Katarzie. Zo zahraničia ma pozitívne prekvapujú texty mladučkej Billie Eilish. Tiež sa mi páčia texty nejakých menej známych interpretiek ako Orla Gartland, Eloise. No a dlhodobou klasikou, čo sa týka textárskeho aj hudobného vzoru, je Amy Winehouse.


EP Nechajte ma horieť ponúka na ploche štyroch skladieb plnokrvný kapelový zvuk. Kto s tebou nahrával?

Skladby Ďalej, S niekým iným a Popol som nahrávala s Robom Spurným (gitara), Laurou Jaškovou (basgitara), Damianom Szabóom (klávesy) a Tomášom Hríbikom (bicie). Bludný kruh bol nahraný o niečo skôr, takže ten ešte nahrávala pôvodná kapelná zostava, ktorú okrem Roba a Damiana tvorili Jakub Kolesár na base a Dominik Špuler na bicích. Všetci sú to super muzikanti a ja som fakt rada, že som s nimi mohla nahrávať!

Použitie elektroniky v skladbe Bludný kruh si označila za experiment. Môžeme teda aj v ďalšej tvorbe očakávať primárne zvuk živých nástrojov alebo je tento experiment prvým krokom k zmene tvojho doterajšieho hudobného smerovania?

Myslím, že nejaké príliš veľké zmeny sa v mojom hudobnom smerovaní diať nebudú. Určite by som nechcela úplne skĺznuť do elektroniky, zvuk živých nástrojov mi je bližší. Na druhej strane rada skúšam nové veci, a tak nechcem dopredu nič úplne zavrhovať. Uvidíme!

Hráš na nejaký hudobný nástroj?

Hrám primárne na klavír, "rekreačne" aj na gitaru a bicie. Avšak na verejnosti väčšinou len spievam - spev je jediná doména, v ktorej sa cítim naozaj komfortne.

Tvoje videoklipy a lyric videá prezrádzajú, že ti dosť záleží aj na vizuálnom stvárnení pesničiek. S kým spolupracuješ v tomto smere?

Páči sa mi, keď má skladba aj svoj vizuál, ktorý ju vhodne doplní a v ideálnom prípade ešte umocní jej myšlienku. Preto som sa rozhodla, že každá skladba na EP bude mať svoj vizuál a som veľmi rada, že to vyšlo. S vizuálmi mi pomáha stabilná zostava ľudí - čo sa týka klipov, na všetkých troch som doteraz spolupracovala s Oliverom Bahúlom a Jurajom Staráčkom a animované lyrics videá mi vytvárali Martina Čulíková a Samuel Eisner. Všetci mega super talentovaní ľudia.

Ktorý doterajší videoklip je tvoj najobľúbenejší?

Posledný – ku skladbe Popol. Asi hlavne preto, že je najnovší, haha. Ale aj preto, že jeho realizácia bola pre mňa zatiaľ najväčšia výzva, už len to, že je klip točený na dva zábery a všetko a všetci museli ísť ako hodinky bez chyby na to, aby sa to natočilo. Preto som veľmi rada, že to vyšlo, natáčanie bol pre mňa veľký zážitok a veľmi sa teším z výsledku.


Nehľadajú autora, ale performera

Ako 20-ročná si sa zúčastnila talentovej televíznej šou Česko Slovensko má talent. Pre tých, ktorí tvoje účinkovanie nezachytili, popíš svoju cestu v súťaži.

Moje pôsobenie v tejto súťaži bolo veľmi krátke. V podstate som sa objavila v telke len s jedným vystúpením - kastingovým. Na ňom som spievala pieseň Valerie od Amy Winehouse. Postúpila som, no následne som bola vyradená pred semifinále, a tak som si už v súťaži nezaspievala. Avšak, napriek tomu, že išlo len o jeden kasting, stále vďaka nemu získavam raz za čas nejakých fanúšikov, keďže tieto kastingové kolá z Talentu bývajú dosť často opakovane vysielané v telke a teda ma môžu stále objaviť noví ľudia. Takže si nesťažujem.

Nakoplo ťa účinkovanie v súťaži k autorskej tvorbe alebo si skladby písala už predtým? V začiatkoch si totiž s kapelou hrávala na vystúpeniach aj coververzie.

Vlastné skladby som písala už predtým a nepovedala by som, že by ma Talent v tomto nejak nakopol. Nakopol ma skôr vo verejnom vystupovaní – dokázala som si totiž, že viem podať výkon aj pod väčším stresom, čím som získala potrebné sebavedomie.

Aké coververzie ste s kapelou hrávali? Siahala si po svojich hudobných vzoroch? Koho z domácich a zahraničných interpretov počúvaš?

Na začiatku sme hrávali napríklad Trouble a Just the Two of Us od Josého Jamesa, prerobený jazzový štandard Softly as in a Morning Sunrise či už spomínanú Valerie. Všetko to boli také popovo-soulovo-jazzové skladby, čo v podstate stále sedí aj na covery, ktoré hrávam na koncertoch teraz. Rozdiel je len ten, že teraz je tých coverov, ktoré hrávame, podstatne menej, keďže už mám viac svojej tvorby. Čo sa týka hudby, ktorú aktuálne počúvam, tak okrem už spomínaných interpretov by som ešte povedala napríklad speváčky Upsahl, Joy Crookes, Laufey… Na slovenskej scéne mám rada napríklad kapely Darkness Positive a Horehigh.

Dali ti hodnotenia porotcov potrebné sebavedomie na to, aby si vypustila do éteru svoj prvý autorský singel Vesmír?

Vesmír som plánovala vydať už predtým, než som išla do súťaže, takže s týmto Talent veľmi nesúvisel. Celkovo by som skôr povedala, že tieto súťaže (tak isto aj SuperStar či Hlas) veľmi nezaujíma vlastná tvorba, nehľadajú autora, ale performera. Myslím, že je to škoda a osobne by som ocenila, keby sa dal väčší priestor aj odprezentovaniu vlastnej tvorby, nielen speváckemu umeniu, ale tak čo už.


Ono sa to udialo prakticky nedávno, ale za ten čas si ušla výrazný kus cesty. V čom si teraz ako speváčka, textárka a skladateľka iná ako pred súťažou?

Tak celkovo by som povedala, že svoj posun vnímam asi najmä vo väčšej otvorenosti a úprimnosti, čo sa týka textov aj hlasového prejavu. Celkovo tento svoj hudobný projekt vnímam viac než nejakú hudobnú kariéru skôr ako hudobnú terapiu, cestu k sebapoznávaniu a odhaľovaniu sa ostatným. Týka sa to textov, týka sa to spevu, týka sa to hudby, týka sa to klipov. Vo všetkom cítim, že sa posúvam, rozširujem si svoju komfortnú zónu a cítim sa čím ďalej, tým viac slobodne. A to je skvelý pocit.

Ako prežívaš vystúpenia pred publikom? Prevláda nervozita alebo si ich vieš plnohodnotne vychutnať?

Veľmi to záleží od atmosféry podujatia. Zažila som koncerty, kedy som sa za celý čas nedokázala uvoľniť a tak trochu som si už priala, aby som mohla skončiť a odísť, no potom som zas zažila koncerty, počas ktorých som sa cítila absolútne prijatá a pochopená a mala som chuť spievať pre tých ľudí ešte ďalšie dve hodiny. Záleží to naozaj od kombinácie veľa rôznych faktorov, nikdy človek dopredu nevie, ako to vypáli.

Aké máš vlastne publikum na koncertoch? Je zložené prevažne z tvojich rovesníkov alebo tam máš generačný mix?

Mám pocit, že je to taký mix. A to je fajn, baví ma, keď sa moje pesničky páčia rôznorodým ľuďom, ktorí si k nim vytvoria nejaký svoj vlastný špecifický vzťah.

V roku 2020 ste s kapelou odohrali koncert v rámci projektu In Between Books. V komentároch pod videozáznamom na Youtube projektu je jeden v tomto znení – "Jednou bude tahle slečna top." Myslíš, že už sa to deje?

Takéto komentáre ma vždy vedia veľmi potešiť, ukazuje to, že sa to niekomu naozaj páči a že mi verí. Avšak to, či som "top" asi naozaj neviem posúdiť, haha. Z hľadiska popularity zatiaľ určite nie.

Čo považuješ za doterajší top moment v tvojej kariére?

Keď so mnou na koncerte spievali ľudia popevok z mojej pesničky!


Vždy velíme sami sebe

V rozlete ťa do istej miery limitovala a stále limituje pandémia. Čo ti pandémia zobrala?

Obmedzila ma v koncertovaní. Našťastie sa však koncertovaním neživím, horšie to majú ľudia, ktorí týmto prišli o veľkú časť svojho príjmu.

Sú ľudia, ktorí si našli v tomto náročnom období plnom obmedzení aj pozitíva. Máš aj ty takúto skúsenosť?

Rozhodne. Toto obdobie mi dalo možnosť spomaliť a ujasniť si priority – v hudbe aj živote. Tiež mi dalo priestor venovať sa viac tvorbe.

Celé to má obrovský dosah na atmosféru v spoločnosti. Na začiatku priniesla pandémia súdržnosť, no postupom času pretiekol pohár trpezlivosti a nastavenie ľudí sa otočilo. Odrážalo frustráciu a názorové rozdelenie. Ako si to vnímala?

Áno, jasné, že som to vnímala a vnímam. Istý čas som aj ja z tejto celej situácie a názorovej roztrieštenosti pociťovala dosť veľkú frustráciu a v duchu som si nadávala na všetkých ľudí, ktorých názor sa líšil od toho môjho. Odkedy však prišiel rok 2022, nejakým zázrakom sa mi prenastavil mindset, povedala som si, že tento rok budem viac empatická a rešpektujúca voči rôznym názorom ľudí, akokoľvek absurdné by mi na prvý pohľad prišli, a že sa nebudem snažiť nikoho o ničom presviedčať. A tak sa teraz cítim už oveľa viac v kľude. Neviem, či je to univerzálne najlepší prístup k veci, no mne to teraz dáva zmysel.


Tu mi na um prichádza tvoja skladba Krajina, ktorá nie je súčasťou EP. Vo videoklipe k nej si použila archívne zábery z rokov 1968 a 1989 a tiež z protestov Za slušné Slovensko. Mám pocit, že sa hodí aj na aktuálnu spoločenskú situáciu. Je to tak?

Myslím, že áno, zároveň však dúfam, že tento song svojím textom neprispieva k ešte väčšej názorovej polarizácii, to by som bola nerada.

Čo ťa inšpirovalo pri vzniku tejto piesne?

Hlavnou inšpiráciou bola smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ďalšou inšpiráciou bolo tiež sledovanie volebných kampaní v období parlamentných volieb, z ktorých mi niekedy prišlo fyzicky zle.

S veršom "Ten kto velí krajine, nevelí mojej duši" sa dnes môže stotožniť veľa ľudí. Velíš svojej duši stále sama? Cítiš sa slobodne?

Tento verš je jeden z mojich najobľúbenejších z mojich doterajších skladieb. Chcem ním povedať, že nech sa deje čo sa deje, vždy nakoniec velíme sami sebe a aj keby nás akokoľvek vonkajšie podmienky mali ovplyvňovať a manipulovať nami, naše myšlienky a pocity ohľadom nich nám nikto nevezme. Z tohto plynie potom naša aspoň ako-taká sloboda a tá je podľa mňa veľmi dôležitá, napriek tomu, že sloboda vždy nemusí znamenať šťastie.

Ako vyzerá tvoj pracovný kalendár na tento rok? Pomaly sa otvára možnosť plánovať vystúpenia, opatrenia sa rušia...

No, môj pracovný kalendár vyzerá tak, že v lete budem šesť týždňov niekde na diplomovom výskume zo školy a to je zatiaľ jediné, čo viem. Koncerty nejaké budú, no budem ich musieť veľmi prispôsobovať škole, takže uvidíme, že koľko. No každopádne robím na nových songoch a tiež mám rozrobené nejaké hudobné spolupráce, čiže pravdepodobne sa udeje nejaké vydávanie nových pekných pesničiek.

Čo študuješ?

Som v prvom magisterskom ročníku na FSEV UK v Bratislave, odbor sociálna antropológia.

Na to, aký rok si ako hudobníčka želáš, je asi zbytočné sa pýtať. Každý muzikant chce ísť medzi ľudí a fanúšikovia to už potrebujú tiež. Čo v ňom chceš stihnúť a aký rok 2022 by si zaželala kolegom hudobníkom?

Tento rok by som chcela naďalej tvoriť, pripraviť si pomaly album, vydať spomínané spolupráce. Samozrejme, že by som chcela aj odohrať nejaké tie koncerty. Slovenským hudobníkom, najmä tým, ktorí sa hudbou živia, by som rozhodne popriala veľa koncertov a podmienky nastavené tak, aby už nemuseli živoriť a hľadať neustále milión alternatív svojho príjmu. Sama som však zvedavá, či sa tieto priania naplnia a či sa budú vedieť naozaj veci vrátiť do ako-takého normálu. Hádam áno. Držím nám všetkým palce!


Autorka: Miroslava Rabčanová

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu