Vďaka stretnutiu Zdeňka Vřešťála a Víta Sázavského so Zuzanou Navarovou vzniklo niekoľko neopakovateľných albumov skupiny Nerez ako Masopust (1986) či Ke zdi (1990). Na jej pesničkách vyrastala aj slovenská speváčka a šansoniérka Lucia Šoralová a po mnohých rokoch je to práve ona, s kým legendárna dvojica otvára novú kapitolu Nerezu.
Zdeněk Vřešťál: Hudba je veľmi nákazlivá choroba
62-ročný gitarista a skladateľ je bezpochyby jednou z česko-slovenských folkových legiend. Vždy usmiaty hudobník začal svoje pôsobenie už v 70. rokoch minulého storočia. Má za sebou úspešné spolupráce s významnými umelcami ako napr. Jaromír Nohavica, Marie Rottrová, či bratia Ebenovci. Napísal hudbu k niekoľkým filmom a seriálom. No najvýraznejšie sa na českej a slovenskej scéne zapísal ako člen kultovej skupiny Nerez. V období so Zuzanou Navarovou vzniklo mnoho skvelých songov, ktoré si "folkáči" spievajú dodnes. Po rozpade zoskupenia a tragickom odchode Navarovej tvorili a koncertovali s Vítom Sázavským pod značkou Neřež v spolupráci s rôznymi speváčkami až do minulého roku, kedy ohlásili znovuobnovenie Nerezu v zostave s o generáciu mladšou Luciou Šoralovou. Nielen o tomto prekvapivom kroku nám Zdeněk Vřešťál porozprával viac.
Po 38 rokoch od vzniku pôvodného Nerezu ste znovu čiastočne vstúpili do starých vôd a založili spolu s Luciou Šoralovou staronovú značku s dodatkom Nerez a Lucia. Viem, že tento nápad dozrieval dlhšie. Ste radi, že vás na to Vladimír Kočandrle "ukecal"?
Vážíme si prácu Vladimíra Kočandrle, pretože to je výborný obchodník, ktorý pozná všetky súvislosti vo svete populárnej hudby. Keď nás prvýkrát spoločne s Luciou počul, okamžite pochopil, že by práve toto spojenie mohlo byť zaujímavé a ponúkol nám spoluprácu.
Lucia je živel. Rovnako ako bola Zuzana Navarová. Nemali ste počas prípravy nového albumu občas niečo ako déjà vu?
Nepovedal by som, že Zuzana bola živel. Zuzana bola a je predovšetkým nenapodobiteľná a my sme radi, že sa ju Lucia nesnaží napodobniť. Lucia je jedinečná a ono "déjà vu" spočíva predovšetkým v tom, že, rovnako ako kedysi Zuzana, i ona nosí vlastné pesničky a ako autori si zdravo konkurujeme. A tiež sa hádame ohľadom muziky a textov - rovnako ako to bolo v dobách Nerez so Zuzanou.
V týchto dňoch vydávate nový album pod názvom Zlom. Vyjadrili ste sa, že vnímate toto obdobie ako čas, kedy sa lámu mnohé veci. Je to pre vás akýsi nový svieži nádych vo vašej tvorbe a hudobnom vyjadrení?
Ja a Vítek Sázavský už sme starší páni... Dvadsať rokov sme prevádzkovali skupinu Neřež ako čisto klubovú kapelu. Bola to pre nás predovšetkým zábava. Spoluprácu s Luckou berieme ako novú kapitolu života skupiny Nerez. Skupiny, ktorá bola, je a bude vždy novátorská a svojím konceptom prínosná pre hudbu. Nechcem, aby to znelo namyslene, ale my sme sa vždy predovšetkým snažili robiť muziku po novom a po našom.
Spoločné dielo sa naozaj podarilo. Toto CD je veľmi silné, nadupané emóciami. Osobne sa mi veľmi páči aj preto, že keď som ho porovnával s mnohými vecami, ktoré ste vytvorili za posledných 20 rokov, tieto nové skladby sú o dosť pozitívnejšie. Je v nich menej melanchólie a viac radosti a nádeje. Bol to zámer alebo to prišlo samo?
Dali sme dohromady zhruba 20 piesní, 15 sme natočili a vybrali z nich 12 skladieb, ktoré nám prišli ako najzaujímavejšie. Zámerom bolo vydať čo najlepší album, určite sme si na začiatku natáčania nepovedali "tak a teraz natočíme pozitívne ladené CD".
Je cítiť, že do tohto projektu idete všetci traja naplno a tvorivo to medzi vami iskrí. Asi vás to zbližuje aj ľudsky i keď patríte do iných generácií, mám pravdu?
Máte pravdu, sme kamaráti i tvorcovia, ktorí medzi sebou majú zdravú súťaživosť. Pôvodný Nerez sa rozpadol práve preto, že sme sa prestali hádať o muzike a textoch a všetko išlo len zotrvačnosťou. Teraz sme späť, v plnej sile a s veľkými plánmi.
Ktorá z nových skladieb sa vám páči najviac a prečo?
Najviac mi "dáva" titulná skladba Zlom. A tiež pesníčka Klec od Ondřeja Soukupa, ku ktorej som napísal text.
Rozmýšľate aj o dlhodobejších spoločných plánoch alebo riešite len fungovanie v krátkodobom horizonte?
Lucka už teraz chce skúšať nové piesne, je to pre mňa veľká výzva, aby som už zas začal písať. Určite nechceme len vyraziť na turné a potom všetko nechať.
Obaja máte aj svoje vlastné hudobné a producentské projekty. Čo v tejto oblasti pripravujete alebo plánujete?
S Vítkom sme producentský tandem, najviac sme toho dokázali na spoločných projektoch (Nohavica, Rottrová, Nerez, Neřež). Rozumieme si a po 40 rokoch umeleckej spolupráce vieme, čo môžeme od toho druhého očakávať. Takže nič sólové nepripravujeme.
Máte za sebou aj tvorbu muziky pre filmy a seriály. Oslovili vás pre nejaký ďalší projekt v tomto smere?
Zatiaľ sme ďalšiu ponuku nedostali, nie je dobré tlačiť na pílu. Ono sa zase niečo objaví, práce máme dosť!
Vaša hudba je dosť silno spätá s prvkami etno hudby. Je to cítiť aj na novom albume, kde výrazne cítiť cigánske, židovské či balkánske vplyvy. Máte vy osobne špeciálny vzťah k týmto krajom a národom alebo je to čisto hudobná inšpirácia?
Je to skôr hudobná inšpirácia, keď sa nám niečo páči, tak to skúsime urobiť po našom. Hudba je veľmi nákazlivá choroba - keď vás chytí, žiadny doktor nepomôže...
Ako vnímate dobu, v ktorej žijeme? Viete sa v tom všetkom zorientovať? Dá sa to vôbec?
Myslím si, že spoločnosť príliš podlieha rôznym mediálnym tlakom. Každý by mal mať predovšetkým vlastný názor. Veľmi ľahko prijímame názory iných, bez toho, aby sme sa presvedčili o pravdivosti ich tvrdení.
Z vašej tvorby je evidentná aj láska k prírode, vôni lesa a tradičným hodnotám. Dnes sa to už ale veľmi nenosí. Necítite sa s týmto pohľadom na svet trochu osamotene?
To je predsa vec každého z nás. Ak niekomu vyhovuje vyhadzovať z auta prázdne pet fľaše, tak je to pre mňa blbec. Čo k tomu dodať?
Do akej miery viete vo svojej práci a živote využívať moderné technológie? Či už pre nahrávanie skladieb a ďalší proces, alebo aj sociálne siete pre propagáciu toho, čo robíte a prinášate ľuďom.
Stále sa učíme, ale vývoj ide rýchlejšie. Moderné technológie používame, ale pre mladých sme neschopní. Rozhodne sa ale nenechám ovládať závislosťou na sociálnych sieťach, nemusím byť neustále na internete. Keď to raz vypnú, to bude sila!
Aká hudba iných interpretov a skupín vás momentálne oslovuje?
Ja to mám už roky rovnaké. Milovaní Beatles, Sting, etno hudba. Semafor, Ursiny.
Ak by to len trochu bolo možné, ktorú z hudobných osobností (súčasných alebo minulých) by ste oslovili na spoluprácu a prečo?
Já neoslovujem, oslovujú oni. Musí to byť vzájomné a so záujmom, nie kvôli kšeftu.
Aké hodnoty sú pre vás v živote dôležité?
Zdravie, rodina, tolerancia.
Rýchle odpovede:
Naj film: Valéria a týždeň divov
Naj hudobný album: Abbey Road od Beatles
Naj spevák/skupina: John Lennon, Beatles
Naj miesto: Kralický Sněžník
Naj kniha: Malevil
Naj deň v roku: 21.6. - letný slnovrat
Naj hudobný nástroj: akustická gitara
Naj výrok/myšlienka: Len blázni prekročia svoj tieň!
Lucia Šoralová: Momentálne mám plnú hlavu Nerezu
I keď je neterou Jara Filipa, išla si vždy vlastnou cestou. Ako útle mladé dievča z Bratislavy sa dokázala sa presadiť vo veľkých pražských muzikáloch. Zarezonovala aj ako sólová speváčka a autorka. Nahrala tri vlastné albumy, ten posledný O lásce, cti a kuráži (2012) v spolupráci s legendou medzi českými textármi Michalom Horáčkom. So svojou kapelou La Alma prebrázdila Slovensko aj Českú republiku niekoľkokrát. A potom sa, približne pred dvoma rokmi, nenápadne začala spolupráca so Zdeňkom Vřešťálom a kapelou Neřež, ktorá ju úplne pohltila. Manželka známeho českého producenta a skladateľa Ondřeja Soukupa sa od vydania svojho ostatného albumu stala dvojnásobnou mamičkou, napriek tomu má energie na rozdávanie.
Spolu s pánmi Vřešťálom a Sázavským ste nahrali spoločný album. Aký máš z neho pocit?
Veľmi sa teším, lebo Nerez je pre mňa celoživotnou inšpiráciou. Na začiatku som sa trochu bála ako bude prijatý skalnými fanúšikmi, ale zatiaľ sú len krásne ohlasy. Sama som dosť konzervatívna, tak viem, aké môže byť ťažké vstrebať nejakú zmenu.
Vaša spolupráca už trvá niekoľko rokov. Zdá sa, že ste si vzájomne sadli. Páni na tvoju adresu vyjadrili veľa superlatívov. Dokonca oprášili starú značku Nerez, ktorá bola spojená s fantastickou Zuzanou Navarovou. Dá sa to chápať, že ste vy traja spolu kapela Nerez?
My traja spolu chceme pokračovať v duchu starého Nerezu. Ale logicky, budeme už Nerez nový. Výhodou aj nevýhodou zároveň je fakt, že môj prejav je veľmi odlišný od Zuzkinho. Porovnávanie bude zložité. Buď to ľudia prijmú, alebo nie.
Album Zlom je naozaj emotívny, žánrovo pestrý. Cítiť, že v ňom spevácky nechávaš celú dušu. Vnímaš ho aj ako svoju osobnú výpoveď?
Určite áno. Veď som autorkou asi polovice piesní. A žánrová pestrosť bola vždy typická pre Nerez aj pre mňa, takže v tomto ohľade sme sa určite našli.
Máte pred sebou viacero spoločných koncertov. Na čo sa ty osobne v rámci tohto času tešíš najviac?
Teším sa na koncerty, na ľudí, na energiu, aj na koncertný kočovný život, aj keď s deťmi sa už nedá vyraziť na nejakú poriadnu šnúru. Sú to skôr samostatné výjazdy, nanajvýš dva-tri dni po sebe.
Predtým si mala svoju kapelu La Alma, ktorá mala svoj repertoár. Počítaš s ňou do budúcna?
Ja všeobecne veľmi nepočítam. (smiech) Teraz som zamilovaná a neviem si predstaviť, čo bude potom, lebo si ani nechcem predstaviť, že bude nejaký koniec. Ale samozrejme, chcem písať a tvoriť ďalej, takže ak nebude Nerez, tak ja samozrejme neprestanem spievať.
Naposledy si pre Hudba.sk poskytla rozhovor v čase, kedy sa ti narodilo druhé dieťa a veľa vecí tvojho života sa točilo okolo materských povinností. Ako to máš v bežnom živote teraz?
Tak to sa veľmi nemení. Je to naivná predstava, že keď dieťa podrastie, tak sa život mamy prestane točiť okolo materských povinností. Naopak, nároky sú oveľa väčšie. Staršia dcérka chodí do školy, má asi štyri krúžky, syn do škôlky, takže je každý inde, a každý má už nejakú predstavu o tom, čo chce robiť, kde, s kým a ako chce tráviť čas.
Pri príprave na tento rozhovor som si všimol, že záujem bulvárnych médií o tvoju osobu rapídne poklesol. Najmä po vašej svadbe s Ondřejom ako keby už nenachádzali vo vašom živote žiadne škandalózne témy. Určite sa z toho tešíš.
Veľmi sa teším. Respektíve, ja už som na konci toho všetkého ani nebola naštvaná a nešťastná ako skôr unavená a apatická. Tak teraz sa tak prebúdzam a je to parádne.
Vít Sázavský o tebe prezradil, že si v živote mierne nepraktická bytosť. Uviedol to na príklade dvoch prestupov pri ceste vlakom. Je to takto paušálne? Ako si na tom s modernými technológiami, sociálnymi sieťami, smart riešeniami?
Nie som až taká nepraktická, ale prakticky to používam, keď sa mi to nehodí. (smiech) Nechcela som ísť vlakom a nechcela som ísť sama. Muži majú radšej, keď sú ženy stratené princezné, než keď sú to silné individuality rovnocenné mužom a schopné postarať sa o všetko. A moderné technológie s týmto problémom podľa mňa veľmi nesúvisia. Ja sa s počítačom celkom kamarátim a sociálne siete ma občas vedia aj nebezpečne pohltiť.
Aký je v praktickosti tvoj manžel Ondřej? Výmena žiarovky? Nastavenie navigácie? Sociálne siete?
Ondrej má pilotný preukaz, dokonca donedávna ešte aj na dvojmotorové lietadlo, takže rozhodne nemá problém s nastavením navigácie, či s výmenou žiarovky. (smiech) Sociálne siete ho nepohltili tak ako mňa, ale to kvôli obsahu, nie kvôli forme. Páči sa mi, keď si muž vie poradiť v praktickom živote. A ešte viac, keď je aj zručný. Obaja moji starí otcovia boli veľmi zruční, vyrábali z dreva nábytok, vyrezávali rôzne predmety nielen úžitkovej potreby. Jeden učil fyziku a technické práce, a druhý matematiku a technické práce... A obaja mali krásny vzťah k hudbe. Ján Šorál bol dlhé roky učiteľom v Štrbe, kde založil a viedol folklórny súbor Štrbän, v ktorom hral na husle aj môj otec, keď bol malý. A Jaroslav Filip miloval hudbu a viedol k nej aj svoje štyri deti, ktoré všetky krásne spievali, ale len jeden pri hudbe vo svojom povolaní ostal, starkého menovec, mamin brat, Jaro Filip.
Ako vnímaš spoločenský život okolo seba? Politiku, rôzne kauzy, atď., či už v Čechách alebo na Slovensku...
Priznám sa, že len okrajovo. Rozčuľuje ma to a unavuje. Myslím teraz tie politické kauzy. Som človek, ktorý nemá rád krivdu a nespravodlivosť. Keby som sa viac angažovala, tak by ma to zničilo, lebo som veľmi emocionálna. Preto obdivujem ľudí, ktorí sa dívajú na svet z nadhľadu a nelomcujú nimi emócie.
Aké ďalšie zaujímavé projekty pripravuješ?
Momentálne mám plnú hlavu Nerezu. Ja nie som veľký plánovač. Do vecí, ktoré ma oslovia, sa vrhám po hlave. Mám jednu tajnú túžbu, ale tú neprezradím. Len dúfam, že kým sa rozhýbem k jej uskutočneniu, tak ju niekto iný neobjaví.
Plánuješ aj niečo spoločné s Ondřejom?
Nedávno sme vydali zbierku básní mojej takmer 90-ročnej starej mame, Emílii Filipovej, Prelet nad životom. Ale máš asi na mysli spoločné CD. My spolupracujeme, pomáhame si navzájom, ale nenapadlo nám urobiť spoločný projekt. Ako sa poznám, musel by niekto prísť so zadaním, lebo mňa vždy nasmerujú okolnosti, náhody, ľudia, ktorých stretnem. Nie som tá, ktorá má nejaký plán, ktorý dlho a urputne nasleduje.
Ako vnímaš z hľadiska hudby vaše deti? "Potatili" a "pomamili" sa alebo sa zatiaľ profilujú inak?
Obaja majú sluch, a to ma teší. Rebeka chodí do zboru, ktorý vedú moje dve kamarátky, takže viem, že je v dobrých rukách. Spieva rada, ale ešte radšej tvorí a maľuje. Myslím si, že je veľmi výtvarne nadaná. Ondráš spieva čisto, ale ešte je malý na nejaké úvahy o budúcnosti. Hlavne, chce byť každú chvíľu niekým iným. Momentálne s napätím počúva rozprávanie nášho kamaráta Prof. MUDr. Roberta Lischkeho, ktorý je popredným českým chirurgom, a má za sebou viac ako dvesto transplantácií pľúc. Takže fotky typu pľúca v lavóri alebo rozrezaný hrudník sú momentálne oveľa lákavejšie ako akákoľvek hudobná produkcia. Doma máme niekoľko kostier, jedna je v životnej veľkosti, a čelíme frontálnemu útoku na kúpu mini torza ľudského tela, ktorý slúži na výuku anatómie. Takže možno sa k tej hudbe začnem aj modliť. (smiech)
Celý album Zlom môžete počúvať na Deezeri. Naživo ho Nerez a Lucia Šoralová predstavia v stredu 24. apríla na jedinom slovenskom koncerte v bratislavskom Ateliéri Babylon. Lístky sú v predaji v sieti Predpredaj.sk.
Autor: Laco Ontko
Foto: Ivo Kiapes
Súvisiaci interpreti: Lucia Šoralová, Nerez
