Bratislavskú skupinu King Shaolin zaregistrovali mnohí fanúšikovia slovenskej popovej scény až po tom, ako sa v roku 2012 stala dvornou kapelou Celeste Buckingham. Momentálne majú chalani na konte už dva albumy a jedno EP, z ktorých zarezonovalo hneď niekoľko úspešných singlov ako Friend, Money In My Soul, či hit z konca minulého roka Waiting.

Krátko po skončení ich turné po slovenských kluboch a vydaní nového albumu Play Against The Rules nám spevák Dominik Štofko a gitarista Michal Neffe, ktorý je zároveň manažérom kapely, porozprávali nielen o tom, čo pre nich ostatné roky na hudobnej scéne znamenali.

Určite sa medzi čitateľmi nájdu i takí, ktorí o vás doposiaľ nepočuli. Ako by ste ich presvedčili, aby tak urobili čo najskôr?

Dominik: Povedal by som im, že makáme od momentu, kedy sme sa rozhodli robiť hudbu, drieme na tom byť lepší, pretože chceme našu hudbu udržať na patričnej úrovni.

Michal: Ja by som týchto ľudí pozval na náš koncert. Tam nás i našu tvorbu precítia intenzívnejšie a môžu z nej nadobudnúť ďalší, iný pocit.

Patríte k slovenským kapelám, ktoré veľmi často koncertujú, ročne okolo stovky koncertov. Kde sa vám koncertuje lepšie? Pred väčším publikom alebo v komornejšej atmosfére?

Dominik: To neviem zodpovedať celkom presne. Strašne záleží na samotných ľuďoch. Už sme hrali aj pre masu fanúšikov a aj pre dvadsať ľudí. Vždy je to o konkrétnom publiku. Stalo sa, že atmosféra komorného koncertu bola taká výborná, že doteraz ide o jedno z našich top vystúpení.

Michal: Máme jeden špecifický podnik, kam chodievame hrávať pravidelne a veľmi radi. Je v Senci, poznáme majiteľa a aj ľudí, ktorí tam chodievajú. Tak raz za tri mesiace v ňom hráme.

Mávate pred vystúpením trému, ktorá sa odvíja napríklad aj od toho, koľko ľudí sa na vás príde pozrieť?

Michal: Ja trému nemávam skoro vôbec. Verím sebe, verím nám, viem, že do toho dávame maximum. Navyše pred koncertom riešim ako manažér kapely toľko povinností, že nemám čas zaoberať sa ešte aj trémou. (smiech)

Dominik: To ja zas áno, cítim veľkú zodpovednosť, vždy mi veľmi záleží na tom podať čo najlepší výkon.

A čo nejaký zaužívaný rituál pred vystúpením? Nájde sa nejaký?

Dominik: Mávali sme taký, že sme si dali lakte k sebe a zakričali sme, už ani neviem čo. (smiech) Ale po koncerte jeden máme! Keď dohráme posledný song, ideme dopredu, dáme ruky k sebe ako pri modlitbe a zakričíme "Gošnam š De".

Čo to znamená?

Michal: Je to v perzskom jazyku, nakoľko Celeste má iránske korene a ovláda ho. Ale nikomu neprezrádzame, čo to znamená.

King Shaolin Zdroj: Peter Koperdan

Zmenili sa rokmi fanúšikovia King Shaolin?


Dominik: Zostarli. (smiech)

Michal: Tak tak. Ale máme aj skalných, ktorí sa prídu na nás pozrieť, nech sme kdekoľvek. Robia nám veľkú radosť. Napríklad jedna fanúšička z Nového mesta nad Váhom. Tá nevynechá žiadny náš koncert, keď sme blízko a my sa na ňu zakaždým tešíme. Nikdy jej nechýba úsmev na tvári a takých ľudí máme radi.

Aj ste si ju už zavolali na pódium?

Dominik: Nie, nie. To nerobievame.

Na interakcii s fanúšikmi si očividne zakladáte. Necháte ich "hovoriť" aj do výberu singlov, ktoré plánujete vydať?

Michal: Áno, robievame totiž také interné prieskumy. Vyberieme si 40 ľudí, medzi ktorými sú muzikanti, nemuzikanti, rodina, fanúšikovia i nefanúšikovia. Zaujíma nás ich názor na výber skladieb na album pred jeho dokončením. Táto možnosť vyjadriť sa obvykle vedie k veľkým prekvapeniam. Už sa nám veľakrát stalo, že to, čo sme za výborný song a adepta na singel považovali my, druhá strana odignorovala a naopak. Je to celkom iný pohľad a človek si častokrát ani nevie vysvetliť, prečo to tak je.

Čo musí mať pesnička, aby zaujala?

Dominik: Spevavý refrén, chytľavú hudbu, slohu, ktorá nie je príliš dlhá, samozrejme emóciu. Ale recept aj tak neexistuje.

Aký máte feedback od rádií? Vaše skladby sú celkom hrávané aj v komerčných rádiách, do ktorých sa iné kapely nedostanú.

Michal:
Feedback máme pozitívny, čomu sa veľmi tešíme. Určite je to zmes toho, že makáme päť rokov aktívne a snažíme sa robiť obsah i zvuk na najlepšej možnej úrovni. Ďalej veľa hráme naživo a realizujeme aj množstvo videoklipov k singlom. A zrejme aj zákon o kvótach pomohol v poslednom období, nazdávam sa, že je to zmes týchto všetkých činností a okolností.


Keď ste spomenuli emóciu, ktorú pesnička musí mať - ako okrem hudby ich zvyknete vyjadrovať?

Michal: Ak môžem odpovedať za Dominika, on sa vyjadruje tiež grafikou, keďže rieši aj všetky grafické veci, ktoré súvisia s našou kapelou.

Michal je z vás najstarší. Akú najlepšiu radu si, Dominik, od neho dostal?

Dominik: Neviem, či bola najlepšia, ale raz mi povedal, aby som každý deň urobil 10 vecí pre svoju kapelu. A tým sa riadim už niekoľko rokov. Niekedy vtedy sa totiž začal budovať môj vzťah ku King Shaolin a aj vďaka tejto rade neustále rastie.

Michal: Mňa napríklad baví sledovať Dominika, ako sa muzikantsky vyvíja. Uvedomujem si to čoraz viac. Tak napríklad, ak hráme na koncerte staršiu pesničku, Dominik ju už spieva novším spôsobom - v prítomnosti a človek aj zabudne, že existuje jej staršia verzia - čiže v podobe, v akej Dominik spieval v danom čase.

Koľko bez seba vydržíte?

Michal: My sa vídame takmer nepretržite. Ako kapela sme spolu boli už aj na dovolenke, spolu s priateľmi a frajerkami podnikáme spoločné chaty, výlety.

Takže neriešite ponorku?

Michal: U nás je to dobre vyvážené. Cez týždeň sme v kontakte najmä prostredníctvom sociálnych sietí, každý si rieši vlastný život. Cez víkendy sme potom spolu a vystupujeme.

Dominik, ty si pomerne sebakritický. Dokážeš si niekedy povedať: Wuaaw, tak toto je z mojej strany dokonalé?

Dominik: To je ťažká otázka, myslím, že nie. Napríklad Money In My Soul už mám totálne obohraté a vždy keď túto skladbu počujem, zas a znova mi napadá, čo sa dalo urobiť inak, lepšie.

Staráš sa špeciálne o hlasivky?

V poslednej dobe dbám na psychohygienu, pretože aj pri spievaní je dôležité, čo má človek v hlave. Hlasivky sú sval, takže pred každým vystúpením sa snažím rozospievať a byť s nimi kamoš. Tým, že sa rozospievam, dávam hlasivkám najavo, že ich idem použiť a pripravím ich na to, že musíme byť obaja v pohode.


Ešte predtým, než ste začali fungovať ako sprievodná kapela Celeste Buckingham, ste sa viackrát vyjadrili, že je na Slovensku jedinou speváčkou, s ktorou by ste chceli nahrať skladbu. Pribudla k nej po rokoch aj iná dáma, ktorá vás na hudobnej scéne zaujala tak ako pred rokmi Celeste?

Dominik: Veľmi by sme sa potešili spolupráci s Lenny - dcérou Lenky Filipovej.

Máte za sebou turné s množstvom hudobných hostí. Podľa čoho si vyberáte ľudí na spoluprácu?

Michal: Celeste je samozrejmosť, baba, s ktorou máme spoločnú históriu aj budúcnosť, máme ju radi ako sestru a vážime si ju ako človeka. Ďalej sú to kapely, ktoré poznáme, máme ich radi a za tie roky sme si k nim vybudovali vzťah. Všetko sú to kamaráti, okrem vokalistiek, ktoré sme nepoznali, ale už patria do rodiny. S Vladisom máme featuring, je to dobrý chalan a v rámci tour bolo jeho vystúpenie s nami zaujímavým ozvláštnením.

A čo hovoríte na Celestinu sestru Carmel?

Dominik: Mne sa strašne páči skladba Turn Me On. Pripomína mi Celestin hit Nobody Knows. Má to energiu, náladu, celá skladba je mystická. Milujem také songy a mňa teda brutálne krásne prekvapila!

Potrpíte si ako kapela na imidž?

Michal: Vezmi si akéhokoľvek interpreta, zapamätateľnosť a odlišnosť je dôležitá, takže áno.

Dominik: Dávame si záležať na performance na javisku. Mávame spoločné choreografie, v tej istej sekunde urobíme všetci rovnaký pohyb. Dbáme na detaily a snažíme sa odlíšiť od iných kapiel. Chceme, aby nám to na pódiu pasovalo ako boybandu. (smiech)

Vďaka spolupráci s Celeste absolvujete aj televízne vystúpenia, kde je to často hlavne o tej vizuálnej stránke na úkor živej hudby. Aký je váš názor na využívanie playbacku v slovenských televíziách? Nie je zvláštne, že v dobe talentových súťaží, kde spievajú amatéri naživo, sú profesionálni interpreti často krytí playbackom?

Zväčša to v TV prenosoch býva tak, že sa po jednej pesničke bleskovo menia interpreti. Výmena interpreta s celou svojou kapelou v takom krátkom časovom slede, aký je k dispozícii pri live prenose, so všetkou aparatúrou a technikou, je nemožná, nehovoriac o tom, že by sa na pódiu objavil technický personál. Teda buď sú prípady ako tento, vtedy sa snažíme v maximálne možných prípadoch vyjednať živý spev. A potom sú i prípady, keď aj televízia umožňuje live vystúpenie, a vtedy takúto možnosť vždy využijeme, i s rizikom, že to oproti iným vystúpeniam umelcov, ktorí si vybrali playback, nebude vyzerať tak "dokonale".

Máte ako kapela možnosť ovplyvniť to, či v prenose budete hrať naživo?

Samozrejme, že dávame prednosť živému hraniu, veď hrávame 100 koncertov ročne od malých po veľké open air akcie. Avšak pokiaľ ide o vystúpenie pre charitu alebo dobrú vec a naozaj nie je iná možnosť, tak s half-playbackom problém nemáme.


Dominik, ty pre King Shaolin skladáš piesne a už teraz by si s novým materiálom bez problémov nahral ďalšie tri albumy. Mávaš aj tvorivú krízu?

Dominik: Hrám od trinástich, vždy ma zaujímali harmónie a akordy, ako to všetko spolu funguje. Počas rokov tvorenia som narazil na princíp, ktorého základ je ten, že sa človek musí uvoľniť. Ale jasné, každý máva krízu. Vtedy sa cítim ako najhorší skladateľ na svete. Našťastie tie tvorivé obdobia a krízy bývajú vyvážené, respektíve naklonené, v prospech kreatívnejších chvíľ. A hlavne: keď človek niečo chce, srdce to priťahuje ako magnet.

Vraví sa, že s umelcami je ťažký život. Aké je žiť v jednej domácnosti s tebou?

Dominik: Úžasné. (smiech)

Takže nie si nepríjemný, keď máš tvorivú krízu?

Dominik: Som (smiech). Ale to bývajú iba chvíľkové stavy. Najskôr ma chytí panika, že kreativita je nadobro preč, ale potom sa našťastie ukľudním.

Pomýšľali ste na zadné dvierka?

Michal: Dominik je šikovný grafik a aj napreduje ako skladateľ. Podľa mňa bude robiť hudbu navždy, skladať piesne pre ďalších interpretov, speváčky, atď. Ja pôsobím dlhé roky aj v rádiu a táto práca ma tiež baví.

Nechali by ste sa v rámci hudby nahovoriť na vec, s ktorou možno nie ste úplne stotožnení, ale bola by dobre zaplatená?

Dominik: Asi áno, pokiaľ by išlo o jednorazovú záležitosť, ktorá nemá dosah na to poškodiť meno kapely, napríklad pesnička do reklamy.

Existuje teda hranica, cez ktorú by ste neprešli?

Michal: To, čo nechceme robiť, nerobíme. Ako kapela hráme veľa, ideme si prirodzenou cestou a je len na nás, či sa zlepšíme a čo vymyslíme, aby sme ľudí zaujali a bavili ich aj naďalej.

Máte na záver pre čitateľov Hudba.sk odkaz?

Michal: Vážime si ľudí, ktorí počúvajú mladé slovenské kapely. Aj tým im dávajú šancu. Boli by sme radi, keby takých ľudí bolo čo najviac, treba upozorňovať na to, že na Slovensku vznikajú naozaj kvalitné skupiny.

Budeš aj konkrétnejší?

Michal: Určite. Za mňa je to Korben Dallas, Ľudové Mladistvá, Darkness Positive, Katarzia, Horehigh, Fresh Out Of The Bus a 39 ďalších.

Vypočujte si nový album skupiny King Shaolin na Deezeri:



Autorka: Danka Šoporová
Foto: Tomáš Kuša (titulná fotografia), Peter Koperdan (foto v článku)

Súvisiaci interpreti: King Shaolin