Šiltovka, vyťahaná mikina a obrovská dávka talentu. Barbora Piešová v tohtoročnej SuperStar dokázala, že speváčka skutočne nemusí pútať pozornosť hlbokým výstrihom ani množstvom škandálov. Priazeň slovenských aj českých divákov si získala aj vďaka svojmu flegmatickému pohľadu na svet, ktorý preniesla aj na svoj nedávno vydaný debutový album.
Na rozdiel od kastingu a väčšiny kôl, vo finále sa už prezentovala ako elegantná dáma v lodičkách a večerných šatách. Túto podobu si však necháva na špeciálne príležitosti. Najlepšie sa totiž cíti v šiltovke, ktorá je jej poznávacím znamením. To, aký je jej debutový album Som flegmatik, ale optimista, a ako prežíva nával popularity, ktorú jej SuperStar priniesla, nám prezradila v rozhovore, ktorý vzhľadom na opatrenia vznikal pochopiteľne len cez telefón.
Je to zhruba pol roka, odkedy si sa stala SuperStar. V čom sa ti za tú dobu zmenil život?
Život sa zmenil v tom, že už nechodím toľko do práce, no napriek tomu mám oveľa viac zodpovednosti a povinností. Prakticky hneď, ako som vyhrala SuperStar, začalo nahrávanie môjho albumu, čo nám trvalo zhruba dva a pol mesiaca. Stretla som veľa zaujímavých ľudí a získala veľa skúseností. Stretávam sa s rôznymi situáciami, ktoré som predtým nepoznala. Život, čo som mala predtým, bol tak trochu stereotyp. Teraz je to každý deň niečo nové. Život sa mi určite otočil k lepšiemu.
Prekvapilo ťa niečo na tom, aké povinnosti so sebou odnáša titul SuperStar?
Občas musím robiť veci, ktoré nechcem. No človek musí robiť to, čo sa od neho vyžaduje, aby časom mohol robiť to, čo ho baví. To je dané životom. Prekvapilo ma najmä správanie ľudí, ktorí majú potrebu tým druhým vyčítať, ak sa im darí. Často to sú dospelí ľudia, z čoho so veľakrát sklamaná.
Tento ročník SuperStar bol ukrátený o fázu živých prenosov a kontakt s fanúšikmi. Nechýbalo ti to?
Neviem posúdiť niečo, čo som nezažila. My sme si tú atmosféru dokázali vytvoriť aj bez divákov a bolo to príjemné. Bol to taký pocit, ako keby sme boli v tábore, ktorý si všetci užívame.
Pred kamerou sa z teba snažili urobiť dámu v lodičkách a spoločenských šatách. Ako si sa v takejto polohe cítila?
Keď som sa hlásila do SuperStar, tak som rátala s tým, že ma zrejme budú obliekať do vecí, ktoré by som si sama neobliekla. Brala so to ako súčasť toho, že sa posúvam ďalej. Stylisti boli všetci veľmi zlatí a ak niečo pre mňa bolo až príliš nekomfortné, vždy sa to dalo vymeniť. Musím uznať, že svoju prácu robili dobre. No nie je to môj štýl a nechcem, aby si fanúšikovia mysleli, že sa budem nejako prehnane parádiť. Samozrejme, sú veci ako plesy, kedy viem, že sa to patrí.
Nával nových povinností
Stihla si počas leta, kedy boli miernejšie opatrenia, nejaké koncerty?
Áno, mala som pár koncertov a bolo to veľmi zaujímavé. Pár menších koncertov sme spravili aj u nás v Prievidzi. A z toho som bola celkom sklamaná. Ľudí z Prievidze tam bolo minimálne, no prišli fanúšikovia z Popradu či Banskej Bystrice. A prekvapilo ma, že kvôli môjmu koncertu prišli z takej diaľky.
Je pre teba príjemné, ak ťa ľudia na ulici spoznávajú?
Sú situácie, kedy to je fajn, no sú aj tie, kedy to príjemné nie je. Ľudia niekedy nevedia, kde sú hranice a už som veľakrát bola šokovaná z toho, že nie sú vôbec empatickí. Keď som bola na pohotovosti so sestrou, prišla za mnou jedna pani, ktorá sa chcela odfotiť. Myslím si, že vtedy bolo viac než jasné, že nemám náladu na fotenie, pretože mojej sestre nie je dobre. A keď som jej povedala, že nie, tak sa na mňa pozrela vyčítavým pohľadom a odišla.
S fanúšikmi si zrejme v kontakte najmä vďaka sociálnym sieťam. Čítaš si ešte komentáre?
Zo začiatku som čítala všetko, no dosť ma to ubíjalo. Často útočili na moju osobu a rodinu, tak som s tým prestala. Občas, keď na niečo čakám, tak si niečo prečítam. No snažím sa to redukovať.
Čo najhoršie si si o sebe prečítala?
Najviac ma asi zamrzelo, keď ma ľudia začali osočovať tým, že sa o seba nestarám a vyzerám ako chlap. Nemyslím si, že to, aké mám oblečenie, robí zo mňa ženu alebo chlapa. Mám na to taký názor, že ľudia na Slovensku ešte nie sú pripravení na to, ak človek nevyzerá podľa nejakých predpisov v šoubiznise. A na to sa snaží poukázať. V zahraničí môžete vyzerať ako chcete a ľudia vás vnímajú najmä vďaka tomu, čo robíte.
Aj naďalej zostáva flegmatikom
V týchto dňoch vychádza tvoj debutový album Som flegmatik, ale optimista. Ako by si ho opísala?
Čisto flegmaticky, je to moderná popová hudba. No keď sa na to pozriem z tej stránky, že som na tom albume každý jeden deň pracovala, tak by so povedala, že sa každý nájde aspoň v jednej skladbe. Je tam rap, trochu rocku, pop a sú tam tiež nejaké balady. Chceli sme osloviť čo najviac ľudí.
V čom konkrétne si flegmatik a v čom optimista?
Flegmatik som v bežných veciach. Nezáleží mi na tom, čo ako vyzerá. Mám rada jednoduchosť. Ak napríklad doma nemám dokonalý poriadok, tak to neriešim, ak robím niečo iné, čo ma napĺňa. Optimista som v tom, že ak sa mi niečo pokazí, tak mi to je jedno, pretože viem, že to je len vec, ktorá sa dá nahradiť.
Tvojím prvým singlom sa stala skladba Dážď. Ako táto pieseň vznikala?
Skladbu som písala ešte počas toho obdobia v SuperStar, kedy som chodila do práce. Vznikla fakt rýchlo a po súťaži som si povedala, že ju nahrám. Na to, že vznikala len asi dva týždne, tak sa podľa mňa podarila.
Spomínaš si na ten moment, kedy si sa prvýkrát počula v rádiu?
Priznám sa, že rádio veľmi nepočúvam. No raz, keď som čakala na jedlo vo fastfoode, tak som prepínala rádio a práve hrali Dážď. A to bol zaujímavý pocit.
Na albume je tiež skladba Anjeli, ktorú si naspievala so svojou sestrou Lenkou. Ako ona hodnotí tvoj debutový album?
Ona ho vlastne ešte ani nepočula, no vždy ma podporovala. Ak s niečím potrebujem poradiť, tak sa na ňu môžem spoľahnúť a je to tak aj naopak.
A ako vníma to, že teraz si zrazu ty tá slávnejšia?
Ja si myslím, že sestry si nemajú prečo závidieť.
Spolupráca s Čekovským, Mojou Rečou aj kolegom zo SuperStar
Na albume je tiež skladba ktorú si naspievala so skupinou Moja reč. Toto spojenie zreje mnoho ľudí prekvapí. Odkiaľ sa poznáte?
Bola to celkom náhoda. Keď som s Mariánom Čekovským nahrávala pieseň Milovanie v daždi, tak do štúdia zavolal Jozefa Engerera z Mojej Reči. On prišiel nahrať gitaru a môj spev a ja som sa s ním vtedy celkom zblížila, tak prišla reč aj na spoluprácu s Mojou Rečou. Mne sa s ním pracovalo veľmi dobre a aj teraz pracujeme na ďalších skladbách z jeho produkcie.
Spomenula si spoluprácu s Čekym. Nechceli ste nahrať niečo úplne nové?
Asi nie. Myslím si, že ľudom netreba dať hneď všetko. Samozrejme už sme nad tým premýšľali, no to ešte chvíľu potrvá.
V nahrávke Priatelia ti asistuje český spevák a tvoj kolega zo SuperStar Michal Šafrata. Ste skutočne priatelia?
My sme už v SuperStar k sebe mali veľmi blízko a hovorili sme si, že spolu nahráme pesničku. A potom jedného dňa sme spolu telefonovali a ja som sa ho pýtala, čo s tou skladbou, ktorú sme spolu chceli nahrať. Ja som akurát na druhý deň išla do štúdia a s Michalom sme celú skladbu napísali za asi hodinu a pol telefonátu. Je to pre mňa veľmi silná pieseň, ktorá hovorí o tom, ako sme sa spolu s Michalom spoznali. Fakt ho mám ako kamaráta veľmi rada a vážim si ho. Je to pre mňa asi jedna z najlepších osôb, aké som kedy stretla.
Ktorú skladbu zo svojho albumu máš najradšej?
Asi Strany. Je to veľmi osobná skladba, v ktorej som vyliala svoje srdce voči jednej osobe a keď som to zo seba dala von, tak sa mi veľmi uľavilo. Najprv so ju chcela vydať ako singel, no potom som si uvedomila, že netreba ľudom ukazovať len to depresívne, tak sme ako aktuálny singel vybrali skladbu Vesmír.
Nechcela si na album nahrať viac skladieb v anglickom jazyku?
Fanúšikom som sľúbila, že prvý album bude v slovenčine a svoje slovo som dodržala. Anglická skladba Game vznikla ako posledná. No anglickej tvorbe by som sa určite chcela venovať pri druhom albume.
Veľká kariéra alebo život v úzadí?
Už teda pracuješ na ďalšom albume?
Nejaké nápady už mám, no nechcem to unáhliť. Myslím však, že do nejakého roku by ďalší album mohol byť na svete. Určite by som bola rada, ak by sa mi tou tvorbou podarilo zabŕdnuť aj do zahraničného hudobného sveta.
Na Slovensku platia stále veľmi prísne pandemické opatrenia. Ako chceš svoju novú hudbu dostať k fanúšikom bez koncertov?
Rozmýšľali sme nad online koncertom, no je nereálne, aby sme sa v plnej kvalite produkcie zmestili po povoleného počtu šesť ľudí. No ak by sa o nejaký mesiac nič nezmenilo, tak ten live koncert zrejme spravíme. Samozrejme nechcem porušovať žiadne pravidlá.
Kde svoju kariéru vidíš o 10 rokov?
Ak sa na to pozriem realisticky, tak sa vidím stále na Slovensku a s oveľa nižšou popularitou ako mám teraz. Od SuperStar to už postupne upadá a myslím si, že budem skôr na nejakých menších pódiách s kapelou. No vôbec by mi to nevadilo. Netúžim po žiadnej extrémnej sláve, pretože viem, aký to môže mať dopad na psychiku človeka a jeho život. No ak by som si mohla vybrať, určite by som chcela byť úspešná v zahraničí a okúsiť aj tie veľké pódiá.
Autor: Dušan Marko
Foto: Ivona Orešková
