Eremen patrí k originálnym zjavom slovenskej rapovej scény. Po minuloročnom albume Únikový východ 2, ktorý vydali s Petijeem, prichádza verbálny akrobat, milovník oxymoronov a vrhač ostrých pančlajnov so skladbou Ulica. Text je vyskladaný zo slov, ktoré nafotil v uliciach šiestich miest.

Audiovizuálnemu projektu venoval 8 mesiacov, nafotil 45 filmov a na nich zachytil spolu viac ako 700 rôznych slov. Z nich 255 tvorí skladbu, ku ktorej vzniklo aj video vyskladané z fotografií doplnené o pohyblivé zábery zachytené na 8 mm kameru.

Ako vznikol nápad vyskladať text z nápisov, ktoré nafotíš v uliciach?

Minulý rok v marci som si poriešil analógový fotoaparát. Chcel som zachytiť, ako mi rastie syn. Naučil som sa vyvolávať filmy, aspoň tie čiernobiele a požičal som si skener. Jedno skenovanie filmu mi trvalo dve hodiny, keď som ho chcel mať v dobrej kvalite. Ako išli fotky, pozeral som si ich, prípadne ich ešte trochu upravil. Prišla jedna, kde bol môj syn pri nápise Love is love, hneď za ňou sa objavila fotka s druhým nápisom. Oba nápisy dokopy dávali zmysel. Hovorím si, takto by sa dal napísať text.

Na druhý deň som si kúpil film, išiel som do mesta, prešiel som Miletičku, Krížnu a vyfotil som celý film. Rovno som založil druhý a pokračoval som ďalej. Keď sa do niečoho obujem, prepne mi v hlave a všetko ide bokom. Zahryzol som sa do toho. Okamžite som išiel vyvolať filmy, večer som skenoval, boli to dva 36-obrázkové filmy, čiže 72 fotiek, z toho 45 slov. Zrazu som mal databázu slov a prvé náznaky textu. Flow, fontána, začal som to skladať. Chodil som domov vždy iným spôsobom. Snažil som sa nájsť cestu, akou som ešte nešiel. Oveľa viac som chodil pešo. Mám sedavé zamestnanie, takže to bolo pre mňa úžasné.


V tejto fáze si iba fotil alebo si už popri tom tvoril text?

Ešte som si len robil databázu. Popri skenovaní som začal písať prvé rýmy, ale stále som nemal dosť slov. Kým som ich nemal dvesto, boli to len útržky textu. Pamätám si, že bol u mňa v štúdiu Vec, rozprával som mu o projekte, ukázal som mu fotky a on hovorí: Ale to nemáš šancu dať, nebudeš mať slovesá. Bol k tomu blízko, lebo presne odhadol, že slovies je omnoho menej. Je veľa ľúbim ťa, milujem, nenávidím, tie hraničné. Keď človek potrebuje slovo nemáš, alebo iné, bolo ťažké ich nájsť. Sloveso je som si musel odfotiť vždy z nejakého súvetia. Niekto je nejaký. Pochodil som Ružinov, Petržalku, Karlovku, Staré aj Nové Mesto, fotil som pod Prístavným mostom.

Bolo prekvapujúce, ako málo poznám Bratislavu. A to som chvíľu robil taxikára a rozvážal pizzu. Myslel som si, že som zjedol všetky ulice, že viem. Neviem nič. V Petržalke som študoval päť rokov, ale na niektorých miestach som bol prvýkrát. Išiel som na služobku do Prahy, bol som vo Viedni, v Piešťanoch, bol som pozrieť rodičov v Prešove.

Aký je rozdiel medzi Bratislavou a Prešovom, čo sa týka výrokov?

Podľa mňa vo vtipe. Prešov má samostatnú jednotku humoru. Mesto dýcha zvláštnym spôsobom. Chiki Liki Tu-a , Ali ibn Rachid, je to taká prešovčina. Úprimný humor, trošku až naivný. Niektoré mená boli v Prešove vtipnejšie. Úhor bolo také, že som pozeral. Bratislava ide po spoločenských témach. Keď bola pandémia, Bratislava bola: "Ešte jedna vlna a kupujem surf". Vtipné, trefné, Bratislava ide viac po duchu doby. Keď sa začala vojna na Ukrajine, hneď tu boli protiruské nápisy. Páči sa mi, že Bratislava reaguje aj na náckov. Je tu partia chalanov, chytili sa toho a radikálne dávajú najavo názor, s ktorým absolútne súhlasím.

Zažil si interakcie s ľuďmi počas fotenia?

Ľudia sú ľudia. Keď videli, že fotím graffiti, mysleli si, že ich aj píšem. "Vieš, koľko stojí namaľovať fasádu?" Hovorím, neviem, ale tým, že ju odfotím, ju nepoškodím. Toto bol častý jav. Nechcelo sa mi ísť do levelu, že im potrebujem vysvetľovať, aký robím koncept a obhajovať sa fotkami. Keď sa ti to stane každú chvíľu, už si rezignovaný. "Teraz si predstavte, že zavoláte políciu a ona ma príde zobrať. Čo mi zoberie, foťák? Z čoho ma obvinia? Že fotím stenu?" A išiel som preč. V Prahe sa mi to nestalo. Tam to bolo každému jedno, asi väčšia anonymita.

Použil si pražské nápisy?

Kopec. Dlho som hľadal slovo off“. Je asi taká crew v Prahe, bolo tam toho dosť. Slovo jeho som našiel v Prahe na soche („…boží bojovníci a zákona jeho“). Najprv som hľadal v Bratislave, zavolal som si kamaráta writera, aby mi poradil. On, že skús jehovistov. Vygooglil som, kde sú, pochodil som to autom, ale všade bolo iba JH. Príbeh okolo jehovistov ma bavil, škoda, že to nevyšlo.

Až v Prahe som slovo objavil a rýchlo využil. Slovenčina je komplikovaná, ponúka veľa možností, máš nový, nové, novú, nová. Potreboval som nové. Celý čas mi nenapadlo, však úrad Nové Mesto! Ešte v ten deň som našiel napísané Nové Mesto aj sprejom. Niekedy to bolo aj o kreatívnom spôsobe, ako prísť na to, kde slovo nájsť.

V ktorej fáze si sa začal zaoberať hudobnou zložkou?

V decembri som mal viac ako dvesto slov. Bola to už zaujímavá zásoba na to, aby som tomu dal štruktúru a začal som vyberať beat. Mám rád rapera J. Colea, na hulváta som prišiel na Youtube a napísal som: J. Cole Type Beat. Začal mi hrať prvý beat a hovorím: Tento chcem. Volám Petijeemu, že potrebujem podobný beat, tempom, atmosférou. Petijee ho urobil a bol výborný. Chvíľku som písal do toho beatu. Potom mi Peťo poslal beat, ktorý je teraz v Ulici. Síce je o trochu pomalší ako prvý, ale aspoň človek nedostane epilepťák, keď mu do toho budú behať slová.

Kedy prišla na rad vizuálna stránka?

Existuje princíp, čo vymyslel Bob Dylan (v skladbe Subterranean Homesick Blues, pozn. red.). Držal v rukách papiere s textom a po jednom ich odhadzoval. Prevzali to od neho Evidence, Fashawn a Alchemist, čo sú moji obľúbení interpreti. Povedal som si, že niečo podobné môže byť zaujímavé. Nakoniec je to však úplne inak. Oslovil som Andreja Čaneckého zo štúdia Andrej & Andrej. Je to extrémne šikovný grafický dizajnér, podľa mňa tá škatuľka je pre neho málo. Zhodou okolností som ho stretol akurát, keď som fotil, išiel oproti. Napadlo mi, že vizuál by mohol urobiť on.

Nafotil som základ slov, pripravil som text a Andrej domyslel, ako to urobiť, a že to musíme točiť na film, nech to zostane v analógu. Celé sme to natočili za dva dni. Už sme vedeli, kde sú slová, chodili sme po miestach, kde som bol predtým. Trošku ma mrzí, že nemáme video zábery aj z Prahy alebo z Viedne, natočili sme to v Bratislave. Dobre nám vyšlo, že bol práve Graffiti Jam, vychytali sme atmosférou niečo, čo sa nám hodilo. Pobehali sme večer mesto, nech máme aj nočné zábery. Keď boli video zábery na 8 mm kameru doplnené o analógové fotky, zafungovalo to.

Andrejov nápad bol doplniť intro. Poetický, ulicou šmrncnutý text napísal môj kamarát a kolega Juro Dvorecký, volám ho človek veľkých slov. Keď potrebujeme napísať v práci (v reklamnej agentúre, pozn. red.) manifest, vždy ho dáme písať jemu. Vie to so slovom pekne a úderne. Intro text som najprv poslal Boy Wonderovi, aj to nahral, ale nakoniec sme použili hlas Baksiho z Kuchajdy. Neviem, či je to pán bez domova, ale poflakuje sa tam a popíja pivo. Bol tam s kamarátmi, hral akurát na gitare, tak sme ho prepadli, či nám to za pivko naspieva.

Máš veľkú zbierku slov, ktorá sa stále rozrastá. Máš nápad, ako ju ďalej využiť?

V skladbe som použil dvestopäťdesiatpäť slov. Mám veľa zvyšných, niektoré sa opakujú. Začal som si ich kategorizovať. Je veľa ženských mien, aj skrz venovačky umelcov. Jedlá sú zaujímavé. Taguje chalan, čo si hovorí Wifon. Kura som našiel viackrát, Želé, Dirty Coca Cola, spojenia, čo by mi ani nenapadli. Zvierat bolo dosť. Spomínaný Úhor, Rak, Krysa. Našiel som asi všetky pomenovania marihuany. Už som sa nevenoval len konkrétne tejto pesničke. Chcem ešte niečo urobiť s kamošmi, ktorých tvorbu si vážim, ale nechcem, aby to bola Ulica 2. Potrebujeme to niekam posunúť. Dám im zvyšné slová a foťáky, nech aj oni idú prispieť. Nechám čas, nech nám ukáže, kam ďalej. Mám pocit, že toto je prvý výstrel.

Text: Dagmar Lauková Petrášová