Andrej Šeban: Málokto má na Slovensku príležitosť nahrávať s orchestrom

Rock s vážnou hudbou sa úspešne snúbia už dlhé roky. Potvrdzuje to i Andrej Šeban s dielom Skanzen, do ktorého zakomponoval dobre fungujúci symfonický orchester. CD vzniklo formou crowdfundingu a bolo podporené v rámci nedávneho turné. Navyše v Košiciach, kde vznikol tento rozhovor, sa k slovu dostali tamojší filharmonici.

Kto prišiel s nápadom crowdfundingu? Poznáte niekoho na Slovensku, kto už touto formou financoval vydanie CD nosiča? 

Tento nápad priniesol život sám. Vnímam to tak, že crowdfunding je nápad starý ako samo ľudstvo. Pre mňa je to to isté ako keď ľudia prídu na koncert a kúpia si lístok. Tie peniaze potom môžeme použiť napríklad na nahranie CD-čka. Teraz je tá možnosť osloviť dav ľudí, či by nás vedeli podporiť, pretože táto vec (nahrávanie) je drahý špás, rovnako ako koncertovanie. Situácia v krajine je taká, aká je, takže sme sa pokúsili o financovanie týchto aktivít a uvidíme, čo to prinesie. Stará sa o to náš manažér Tomáš Lukačka, takže ja to iba odsúhlasím a ďalej si to ide svojou cestou. 

Rockeri a symfonici sa konštantne spájajú už od 60. rokov. V čom spočíva prínos vášho projektu? 

No to musíte povedať vy, čo to prinieslo (smiech). Pre mňa to malo veľký prínos v tom, že som dostal ponuku napísať niečo pre symfonický orchester, dostal som k dispozícii orchester, ktorý to zahrá a vymyslel som si to tak, ako ste dnes mali možnosť počuť. Predtým (na turné 2013) sme Skanzen hrali iba v kvartetovej verzii ako skladbu pre štyroch ľudí, takže som k tomu dopísal orchestrálny part a bol som šťastný, že mi Slovenský rozhlas ponúkol možnosť napísať veľkú skladbu a zrealizovať ju s ich orchestrom a dnes s košickou filharmóniou. Pre mňa je obrovskou skúsenosťou dostať k dispozícii symfonický orchester, ktorý vám zahrá skladbu, pretože to nie je úplne bežná vec.    

Ako dlho trvalo nacvičenie takého orchestrálneho diela s Košičanmi? 

Netrvalo to dlho, pretože jednu skúšku mal orchester sám, druhú absolvoval s nami, potom nasledovala generálka a po nej už samotný koncert. 

Ako ste vyberali skladby do prvej časti vystúpení, kedy odznela iba vaša minulá sólová tvorba?

Ide o časť toho repertoáru, ktorý budeme hrať aj naďalej počas turné, to znamená, že zajtra už hráme iný repertoár. Prišla na mňa taká chvíľa, kedy som si povedal, že budeme hrať nejaké skladby z Bezvetria, ktoré som roky naživo nehral. Trošku sme si ich upravili, dali sme im iný šat a možno miestami aj iný význam. Vzniká to spontánne, ja to veľmi neriešim. Ak ma na skúške vietor zaveje tam, aby sme si to zahrali, tak si to zahráme a keď sa to darí, tak to hráme ďalej.

Rock, klasika aj folklór: Andrej Šeban predstavil Skanzen v košickej filharmónii

Viedol Vás niekto v detstve k folklóru a ľudovým piesňam?

Samozrejme. A ani ma k tomu nikto nemusel viesť, lebo ak nad tým tak rozmýšľam, v tej dobe to buď všade znelo alebo sme to spievali na hodinách hudobnej výchovy. Vtedy som rád spieval pesničku Ej, zalužicki poľo a dodnes ju mám spomedzi ľudoviek najradšej. Starý otec bol literárny vedec, veľká kapacita, dr. Rudolf Brtáň, ktorý v tejto krajine niečo urobil a veľa znamenal. Bol to veľký odborník na štúrovcov, napísal 600-stranovú monografiu o Jankovi Kráľovi. Stará mama bola prekladateľka z francúzštiny a nemčiny, mama bola učiteľka ruštiny a slovenčiny, takže ten vzťah k jazyku bol silný. A napríklad Dobrú noc, má milá je prvá pesnička, ktorú si zo života pamätám. V mojom detstve ako prvé postavy figurovali Jánošík a Mickey Mouse.   

Minulý rok ste hrali dokonca v Indii. Ako ste sa dostali k takej exotickej ponuke? 

Omyl, v Indii sme nehrali. Sami sa nám ozvali, že nás pozývajú, už to bolo celé vymyslené, mali sme dohodnuté letenky a na poslednú chvíľu nám oznámili, že nedostali grant, ktorý mali dostať a bohužiaľ sme si nezahrali. Celú aktivitu vyvinuli oni, my sme nepohli ani prstom. Oni sa ozvali, oni to aj zrušili.

Tento rok máte naplánované koncerty aj v Nemecku a Holandsku. Viete nám k tomu povedať niečo bližšie?

Dostali sme sa k tomu tak, že sme získali grant na zahraničné kultúrne aktivity a náš skvelý manažér sa o to postaral a rovno zorganizoval štyri koncerty - dva v Nemecku a dva v Holandsku.  

Ako by ste zhodnotili chémiu v kapele, ak ju porovnáte s minulým rokom?

Kapela funguje už tri roky. Napriek všetkým záťažám, ktoré existujú - chlapci sa musia popri hraní niečím živiť a niečím sa živiť musím aj ja - kapela rastie. Som nesmierne rád, keď vidím, že sa posúvame. Chlapci sú mladí a veľmi poctivo na sebe pracujú a ja tiež, čiže je to vynikajúci zážitok.

V júni ste po mnohých rokoch hosťovali na koncerte Richarda Müllera a teraz v decembri ste si to s ním na pódiu zopakovali znovu. Ako by ste porovnali obidve podujatia?

Rozdiel je v tom, že v lete som s ním hral iba dve veci, teraz v decembri som zahral osem kúskov. Zavolal mi, že by chcel, aby som prišiel na pár pesničiek, a tak som súhlasil. Na obidvoch akciách som figuroval ako hosť. 

Ako ste sa k jeho návrhu postavili? Plánujete aj ďalšiu spoluprácu?

Keď som videl, že mi volá, tak som to zdvihol a hovorím mu: Sním nebo bdím (smiech). Tak sme sa dobre pozabávali a myslím, že nám to obidvom dobre padlo. Sem-tam sme spolu komunikovali, aj keď to nebolo na dennej, týždennej či mesačnej báze, ale občas som zavolal ja, občas sa ozval on. Bola to taká sporadická komunikácia. Čo sa týka toho letného koncertu, bol to veľmi silný zážitok, hlavne kvôli tomu, že sme sa mohli po rokoch osobne vidieť a že ten život nás každého niekam dostal, atď. Takže napriek všetkým tým vrcholom a pádom ten vzťah naďalej trvá.  

Ako vnímate roky spolupráce s Richardom s odstupom času?

Všetky roky každej spolupráce, čo som zažil, vnímam dnes ako zázrak svojho života.  

A čo váš dnes už nebohý spoluhráč Dežo Ursiny? Čo pre vás znamenal?

Dežo bol jedným z tých ľudí, ktorých som na ceste životom stretol a ktorí ma ovplyvnili. V jeho prípade to bol fantastický zážitok. Naživo išlo o album Do tla, k nemu to boli dva koncerty, na ten si spomínam veľmi intenzívne. Potom sme nahrali dvojalbum Ten istý tanec, ktorý sme však naživo nikdy nehrali a naposledy sme točili Príbeh. K nemu sme odohrali koncerty v Žiline a v Prahe, to bolo v zime 1994, v Bratislave sme ho naživo ani nehrali. A na jar Deža už nebolo. 

Ako plánujete s kapelou pokračovať po skončení turné? 

Materiálu máme habadej, za posledné tri roky sme nahrávali všetky skúšky a máme nahraté skoro všetky koncerty. Máme aj rôzne improvizačné záležitosti pred koncertmi a zo skúšok, kde sú naozaj vynikajúce veci, dlhé, atď. Už sa na to chystáme roky, zatiaľ sa to nepodarilo. Chcel by som v Bratislave urobiť koncert, kde by sme nerobili nič iné, iba by sme improvizovali. Išlo by o koncert improvizovanej hudby, pretože s týmito ľuďmi sa to dá a každý hrá na viacero nástrojov. Druhá vec je, že máme v zásobe pesničky a kadečo iné.  

A čomu sa venujete sólovo? 

Medzičasom som postupne robil CD-čka do fotografických kníh môjho priateľa Ivana Zubala. Týmto spôsobom vznikli štyri CD-čka, dve z nich sú už v knihách. Ide o vokálno-inštrumentálnu hudbu, kde hrám sám a všetko robím tak, že mám obmedzený rozpočet a za pár dní urobím celé CD-čko. Sú to všetko improvizácie a mám pocit, že sa mi to vydarilo. A to celé by som konečne chcel zostrihať. To je vlastne aj ten môj projekt, na ktorom roky pracujem, volá sa Hudba pre nikoho, čiže k dispozícii mám spomínané štyri disky, mal by som ich upraviť a prestrihať predtým, než to bude oficiálne vydané. Ešte pracujeme na treťom pokračovaní projektu ChillPill, chceme dokončiť druhé DVD-čko z koncertu. Na trojku máme už hotových osem vecí, takže čo sa týka tohto, ja som tak vyťažený, že až. 

Autor: Marek Danko
Foto: archív - René Miko (z koncertu s R. Müllerom v Ateliéri Babylon)

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu