O tom, že Matej Koreň piesňou Ešte na to mám z pera autorskej dvojice Henrich Leško - Marek Maďarič fanúšikov poriadne prekvapil, sme vás na našom portáli už informovali. Novinka totiž predstavila speváka v celkom novej podobe, ktorá mu mimoriadne pristane. Nielen o tŕnistej ceste k nej sme sa s Matejom porozprávali.
Táto nálepka mi nevadí, v podstate som s ňou rátal. Vedel som, do čoho idem. Musím ale priznať, že tri - štyri roky po skončení súťaže boli pre mňa naozaj ťažké. Ľudia ma zastavovali na každom kroku a človek má nie vždy chuť komunikovať, usmievať sa a fotiť. Dnes už vyzerám inak, mám bradu a tá zo mňa robí inkognito človeka. Ak ma niekto osloví s otázkou či sa náhodou nepoznáme, ešte skôr, než mu dám priestor pokračovať, poviem: "Neboli sme spolu na dovolenke?" Faktom ale je, že Superstar mi naozaj pomohla. Mladý človek dostane priestor a hudobný štart je možno o čosi jednoduchší. No tú svoju cestičku si každý interpret musí vyšľapať sám.
Zmenilo sa od týchto čias ešte niečo? Možno viac, než by si čakal?
Určite i to, ako sa staviam ku kritike. Už si ju toľko nepripúšťam. Teraz nemám na mysli konštruktívnu kritiku, ale skôr anonymné diskusie pod článkami na internete. Boli časy, keď som sa kvôli nim trápil. Dnes našťastie chápem, že nech robím čokoľvek, vždy sa nájde skupina ľudí, ktorej sa nezavďačím a bude ma kritizovať, hejtovať. A tak je to dobré. Najhoršie pre umelca je predsa to, keď ho 100% ľudí iba akceptuje.
Dokážu ťa rozhodiť reakcie publika?
Zriedka sa stane, že príde niekto pod pódium a má potrebu razantne prejaviť svoj názor či vyjadriť nesúhlas s hudobnou tvorbou. Nuž, a čo vtedy robím? Nastavil som sa tak, že koncert vnímam ako cirkusové predstavenie. Vystúpenie si aj vďaka tomu užívam rovnako, ako keby som zožal samé ovácie.
Mávaš pred vystúpením aj rituál?
Rituál nie, ale kedysi som nosieval vystupovacie čierne spodky. Dával som si ich na dôležité akcie a boli mojou psychologickou barličkou, že všetko dobre dopadne. Dnes ich už nenosím, množstvom koncertov som sa ošľahal a viem čo robiť / nerobiť.
Kde sa ti hráva najlepšie?
Ja paradoxne nemám veľmi rád masy ľudí. Najlepšie sa mi preto hrá doma. Mohlo by to hraničiť až so sociálnou fóbiou. Najradšej vystupujem na akcii, kde nemusím byť v úlohe "zabávača" a atmosféra je uvoľnená. Akonáhle má podujatie prísne stanovené pravidlá, som trošku v kŕči. Viac si akciu užijem, keď mám voľnejšiu ruku.
Takmer každá moja pieseň je o nejakej žene
Na začiatku si rozprával o temnejších troch - štyroch rokoch. Myslíš si, že práve tie ti dopomohli k tomu, kde si dnes a k celkovej vyzretosti?
Boli to pomerne krušné chvíle. Keď človek málo spí, je zaviazaný zmluvami, ja som ešte k tomu cukrovkár... Akonáhle je človek mediálne známejší, aj osobné vzťahy so ženami bývajú komplikovanejšie. Ťažko sa mi to vysvetľuje, ale už sa nemôžem skrývať, baby si veľa vygúglia. (smiech)
Keď už si načrtol túto tému, aké je to byť s tebou vo vzťahu?
Som človek, ktorý má rád umenie, píše texty, skladá hudbu. Pochopiteľne sa to pretavuje aj do vzťahu. A aké je to žiť so mnou? Nuž, čo som vypozoroval, asi zložité. Som tvrdohlavý a náročný. Napriek tomu, že som typ chlapa, ktorý sa o veciach rád rozpráva a rieši ich. Keď hádka prekročí istú hranicu, nedá sa pohnúť ani dopredu a ani dozadu, už nechcem viac komunikovať. A táto moja zaťatosť nie je pre vzťah úplne OK, to uznávam.
Si v súčasnosti zamilovaný?
Momentálne nie. Mám "len" múzy.
Aké sú tvoje múzy?
Každá žena, či už to bola moja partnerka alebo nie, je istým spôsobom múza. Tu vôbec nejde o sexuálny podtón, ten nemá s múzou nič spoločné. Mám rád zaujímavé, éterické ženy, na Slovensku o ne nie je núdza. Takmer každá moja pieseň je o nejakej žene. A tá konkrétna to z danej skladby aj vycíti.
Čo by múze nemalo chýbať?
V žiadnom prípade nejde o výzor - vonkajšiu krásu. To musím cítiť. Je toľko krásnych žien. Ale múza musí mať tú správnu iskru, ktorú cítim veľmi intenzívne, nech by vedľa seba stáli desiatky nádherných žien. Múza má v sebe ten rozhodujúci, finálny aspekt, ktorý možno iba ťažko popísať.
Čo ti okrem hudby pomáha vyventilovať sa, odbúrať napätie a oddýchnuť si?
Mám svoju ulitu, maľujem, čítam, chodím do prírody, stretávam sa s priateľmi, kľudne idem na šesťhodinovú prechádzku, vediem rozhovory o živote. Robo Grigorov by vám vedel rozprávať. Ten ma počas siahodlhých telefonátov naučil veľmi veľa a na jeho hudbe som v podstate vyrastal.
Existuje človek, na ktorého rady dáš, nech sa deje čokoľvek?
Určite Andrea Čurná, pretože má skvelý zmysel odhadnúť veci, čo a ako bude fungovať. Samozrejme Henrich Leško a Marek Maďarič, kde sa pri spolupráci radíme navzájom. V okolí mám zopár ľudí, ktorí mi otvárajú oči ... sú to také tie prirodzené autority, tie rešpektujem a počúvam.
Aký je podľa teba ten správny interval medzi vydaním dvoch singlov? Ty si si dal v tomto smere dosť načas.
To je zaujímavá otázka. Neviem, či som vhodný adept na odpoveď, ale myslím si, že taký jeden a pol až dva mesiace, keď sa chce interpret pripomenúť. Na druhej strane, mnohé závisí od hudobníka a pre aký účel hudbu robí. Ja neočakávam milióny zhliadnutí na Youtube, zanedbávam aj prezentáciu na sociálnej sieti a "naháňanie" fanúšikov. Chcem hudbu robiť z lásky a nie kvôli tomu, že za ňu dostávam peniaze. Nie som typ človeka, ktorý na svet pozerá cez displej mobilu.
Myslíš si, že by si vo svojich skladbách dokázal byť ešte úprimnejší?
V skladbe Pod obraz boží spievam: Prehováram k vám, s dvanástimi komnatami dokorán. A všetci vieme, že ich je trinásť. Vždy sú veci, ktoré by si mal človek ponechať iba sám pre seba.
Čo ťa v procese hudobnej tvorby baví najviac?
Pri nahrávaní ma baví absolútne všetko. Kľudne budem v nahrávacom štúdiu spať aj týždeň, vôbec by mi to neprekážalo. Pre mňa je to nielen práca, ale i najväčší koníček. Ak by som mal ale vymenovať jednu vec, ktorá je v rámci mojej profesie, nazvime to, najmenej pohodlná, je to presúvanie sa na koncerty. Človek sa stravuje a spí stále na inom mieste, hodiny trávi v aute a keď je tých vystúpení dvadsať mesačne, cítiť to. Ak som v Bratislave a koncert mám povedzme v Tatrách či v Košiciach, zvyknem sa presúvať už o deň skôr.
Podľa čoho si vyberáš ponuky na vystúpenie? Zohráva aj spomínaná diaľka svoju úlohu?
Tak to zas nie. Chcem, aby sa hudba dostala k čo najväčšiemu počtu ľudí. Nepoznám interpreta, ktorý by sa ohradzoval voči povinnosti cestovať. Ide o súčasť muzikantského života.
Čo by v dnešnej dobe nemalo chýbať dobrému spevákovi?
Napadajú mi rôzni umelci, ktorí spievajú úžasne a majú skvelé pesničky. Na druhej strane ale poznám spevákov, ktorí nespievajú až tak čiste, ale zato autenticky. Skladby napĺňajú citom. A to zohráva veľkú rolu.
V živote sú dôležité aj chyby
Buď teraz trošku sebakritický. Aké vlastnosti ti v rámci kariéry uškodili?
Priveľa rozmýšľam a mám rád veci pod kontrolou, čo nie je vždy dobré. Po tridsiatke sa to začalo postupne meniť. Rovnako ako aj moja snaha zapáčiť sa každému, respektíve prílišná starosť o to, ako ma vnímajú iní ľudia. Vyrastal som na dedine a snažil sa konať dobro pre všetkých. Treba si však uvedomiť, že vo svete žije kvantum ľudí, ktorým je takýto modul cudzí. Človek sa musí začať brániť, nebyť až príliš starostlivý. Čo sa týka médií, nikdy som k nim nemal zlý vzťah. No istý čas môj život do veľkej miery ovplyvňovali. Som rád, že sa mi podarilo uchrániť súkromie.
Počas kariéry si určite dostal množstvo rád. Je nejaká, ktorá ti špeciálne ostala v pamäti?
Máš pravdu. A jednej sa pridržiavam dodnes. Znie - vydržať! Často sa mi stávalo, že som od niečoho po dlhom boji takmer na konci upustil. A následne sa sám seba pýtal, čo by sa stalo, ak by som tak neurobil.
Dobre, ale v danom momente si to tak asi cítil a človek by sa nemal nútiť do vecí, ktoré mu nie sú po vôli. Zvykneš sa riadiť vnútorným hlasom?
Jedna vec je vnútorná sila, hlas, druhá intuícia. Aj tu zohráva rolu moja výchova. Spomínam si na jeden konkrétny príklad. Nechal som sa presvedčiť spievať rýchlejšiu skladbu, hoci som si danú pesničku spájal skôr s pomalším rytmom a rýchlejšiu verziu považoval za risk. Tak to aj dopadlo. Vedel som, že sa v tej polohe nebudem cítiť fajn, ale dal som sa presvedčiť. Odjakživa sa mi lepšie spievali balady.
Existuje niečo, respektíve typ ponuky, na ktorú by si sa nenechal nahovoriť?
Už som spolupracoval v rôznych formách, s rôznymi ľuďmi. Opatrný ostávam pri politických témach. Keď príde ponuka, nepoviem automaticky áno alebo nie. Nevidím dôvod niečo zásadne odriecť. Veď na ponuku sa možno pozrieť aj ako na skúsenosť. Až po dôkladnom zvážení situáciu vyhodnotím.
Načrtol si skúsenosti. Vnímaš rôzne negatívne veci v živote, možno ich kumuláciu, ako pád alebo práve skúsenosť?
Treba skúsiť čo najviac vecí. Čokoľvek, čo nás posunie ďalej, je skúsenosť. Aj chyby sú v živote dôležité. Veľmi dôležité.
Čo osobne ty neakceptuješ?
Určite podrazy. Mám rád ľudí a napriek tomu, že moja introvertnosť môže neraz hraničiť až so sociálnou fóbiou, s ľuďmi sa rád stretávam - podľa počasia, fakt som veľmi meteosenzitívny človek. Neznášam však, keď sa ľudia navzájom podrážajú. Ak niekto niečo také urobí mne, okamžite s ním končím.
Takže nedávaš druhé šance? Neveríš, že sa ľudia dokážu zmeniť?
Dokážu, ale málokedy. Druhú šancu by som asi vedel dať, ale to už by dotyčná osoba musela skutočne dodržiavať isté pravidlá. Nestáva sa mi to ale často. Som schopný sa s človekom rozprávať aj naďalej, ale už na celkom inej úrovni.
Načrtol si osobnú skúsenosť... Hovoríš napríklad o období po skončení Superstar?
Aj. Mal som okolo seba veľa skvelých ľudí, no samozrejme som natrafil aj na takých, ktorí chceli využiť naivitu neskúsených detí - pretože v tom veku väčšina finalistov ešte deťmi je. Aj ja som bol v tom čase ešte príliš mladý, neskúsený. Je to pochopiteľné. Keď som mal dvadsať, život bol iný.
Posielajú ti začínajúci umelci svoje nahrávky?
Áno, stáva sa mi to pomerne často.
Si prísny?
Nezvyknem sa negatívnym spôsobom odbavovať na ľuďoch. Hodnotím techniku spevu, pocit zo spevu, či je melódia dobre podchytená a vyjadruje to, čo daný človek spieva. Poviem iba svoj názor a vieš, ako to býva - sto ľudí, sto chutí.
Je niečo, čo by si dnes urobil inak?
Nie je dobré zacykliť sa v minulosti. Iba ak sa zmieriš s minulosťou, môžeš sa pripraviť na budúcnosť. Jediné, na čom záleží, je súčasnosť. Preto, ľudia, žite a netrápte sa tým, čo bolo alebo bude.
Autorka: Danka Šoporová
Foto: Katarína Acél
