Čím viac víťazov SuperStar upadne do zabudnutia, tým menšie sú očakávania. Dvojročný čas, ktorý si 23-ročná Emma Drobná dopriala na debut, však prináša svoje ovocie. Ponúka súrodú kolekciu progresívnej populárnej hudby, ktorá nie je na Slovensku až taká bežná. V rozhovore pre Hudba.sk popísala kreatívny proces, a tiež to, ako vníma svoj pošramotený mediálny imidž.
Dobre sa cítim, je to super. Som rada, že sa nám to podarilo.
Najskôr vyšla výberovka tvojich najväčších hitov zo SuperStar, na vlastný autorský debut sa u teba čakalo pomerne dlho. Bolo to aj preto, že väčšina predošlých víťazov pohorela na "rýchlokvasenom" prvom albume?
Nepremýšľala som nad tým. Keby som skladby mala už hotové a vedela by som, akým smerom chcem ísť, vydala by som ho hneď. Trvalo dva roky, kým vyšiel. Potrebovala som nejaký čas. Nerobila som aktívne so spevom ani hudbou. Vedela som však, že toto chcem robiť. Zrazu, keď som sa ocitla vo veľkej šou, z každej strany išiel názor, akú hudbu by som mala robiť. Zabudla som, čo vlastne chcem robiť ja. Potrebovala som teda čas, aby som našla cestu naspäť k sebe.
Kde si ju hľadala?
Nikde špeciálne. Išlo iba o čas. To bol ten prvý rok a okrem toho som mala veľa povinností. Samozrejme, ten čas sa vždy nájde, nebudem sa vyhovárať, že nie, ale nejak som sa stratila. Na ten ďalší rok sme už začali tvoriť.
Aj si navštívila nejaké pre teba špeciálne miesto, kde by si našla pokoj a vypla od superstarovského kolotoča?
Na to zas úplne čas nebol (úsmev). No, keď som bola v Londýne počas nakrúcania videoklipu k Words, povedala som si, že sem budúci rok, alebo keď budem písať ďalší album, pôjdem aspoň na dva mesiace. Asi cez leto. Išla by som do Brightonu. Pomáha mi práve to prostredie - more, život, mladé mesto s univerzitou.
Predpokladám, že keď si žila v Anglicku, zapáčila sa ti aj tamojšia hudobná scéna.
Áno. Podľa mňa celkovo britská hudobná scéna určuje trendy.
Spomínam to zo zvedavosti na to, či si sa pri tvorbe albumu inšpirovala práve britskou hudbou. Počuť tam totiž trochu Coldplay (Remember) alebo aj The xx (What Have We Done). Bola to zámerná inšpirácia?
Nebola zámerná, no mám rada Coldplay aj The xx, takže som rada, že si to povedal (úsmev). What Have We Done (duet so speváčkiným priateľom Štěpánom Urbanom, pozn. red.) sme robili pocitovo. Štěpán má podobný štýl hrania, keď hrá na elektrickú gitaru, tak možno aj preto to tak je. Musím povedať, že ten duet je jedna z mojich najobľúbenejších skladieb na albume.
Pop a alternatíva sa prelínajú a mne to tak vyhovuje
Ak by sme si názov albumu preložili do slovenčiny, volal by sa Mal by si vedieť. Povedala si ním všetko, čím si sa chcela poslucháčovi predstaviť?
Môže to byť brané aj tak, že som sa nejak chcela predstaviť, ale aj tak, že som chcela dať do popredia niečo, čo je dôležité zo mňa poznať.
Čo sa týka produkčného zastrešenia, Peter Graus a Tomáš Zubák patria už k takej bežnej zostave pri tvorbe albumu pre víťaza SuperStar. Ako prišiel do obrazu Oliver Žilák a čím je pre teba jeho tvorba zaujímavá?
Oliver má trošku modernejší pohľad. Viac sa inšpiruje svetovou hudbou. Robil piesne Sadie a Try. Na slovenské pomery je hlavne tá Sadie taka odvážnejšia. Bola jednou z prvých. Niektorí ľudia v okolí s ňou mali problém, či to nie je príliš progresívne. Stála som si za tým, že som s ňou maximálne stotožnená.
Na debut je to prekvapivo súrodá nahrávka. Strážil ťa niekto, aby si si neulietala, resp. do akej miery si mala voľnú ruku pri jeho tvorbe?
Na každú pesničku bolo vytvorených toľko možností, že sme spoločne skúšali. Boli pesničky, pri ktorých sme sa aj tri hodiny trápili, aby sme prišli na nejakú hudobnú linku refrénu.
iDnes.cz v titulku k rozhovoru s tebou citovalo: "Nebudem spievať popové pecky!" Keď si však vezmeme, že oba tvoje single už presiahli vyše milión a pol videní na Youtube, nie si už priamo tou "popovou peckou"?
Ja si myslím, že v každej pesničke sú popovejšie pasáže aj tie menej popové. Menia sa tam hudobné linky, vypúšťajú strofy... Technicky to úplne popové nie je, skôr taka zlatá stredná cesta. Nemyslím si, že počet videní robí z pesničky pop. V mojich skladbách je aj popový nádych, ale v dnešnej dobe už aj popoví umelci používajú alternatívne prvky, takže pop a alternatíva sa navzájom prelínajú a mne to tak vyhovuje.
Recenzia: Debut Emmy Drobnej: kvalitný súčasný pop a prekvapenie v podobe slovenčiny
Mladej Celeste Buckingham, ktorá vlastne SuperStar ani nevyhrala, sa podarilo u nás preklopiť misky hudobných váh z pop rocku na oveľa experimentálnejšie mainstreamové veci. Nemáš strach, že so svojou tvorbou zapadneš len ako nasledovníčka?
Album som robila hlavne pocitovo. Nerozmýšľala som nad možnými kompromismi. Podľa mňa, keď umelec niečo robí, tak hlavne pre seba, samozrejme aj pre poslucháčov, ale potom je už len na nich, či si vyberú, alebo nie. Keby som bola maliarkou a idem robiť, čo sa ľuďom páči, ako by to vyzeralo? Mala som veľmi veľa pozitívnych ohlasov a som veľmi rada. Len si myslím, že človek by mal robiť v prvom rade to, čo ho baví. Potom je to uveriteľnejšie.
Ako si vnímala slovenskú hudbu pred SuperStar? Mala si vôbec šancu ju vnímať, keďže si žila v Anglicku?
Veľmi som ju nevnímala. Ani som potom nespoznala veľa slovenských mien, ktoré tu už dlho fungujú. Počas Superstar som to už začala vnímať viac.
Čo zo slovenskej hudby sa ti páčilo?
Pamätám si, že keď som bola mladšia, počúvala som Janu Kirschner. Stále si myslím, že je super speváčka a textárka.
Janu Kirschner si kedysi spievali mladí ľudia aj staršia generácia. Bola oveľa prístupnejšia širším masám, zatiaľ čo teraz je skôr považovaná za alternatívu. Stalo sa to aj víťazkám SuperStar Katke Koščovej a Anete Langerovej. Myslíš si, že aj ty by si mohla niekedy tak výrazne odbočiť od mainstreamu?
Ja si myslím, že áno. Už od nového roka sme si s chalanmi (producentmi, pozn. red.) povedali, že ideme robiť ďalší album a teraz to bude také experimentálnejšie.
Čo si chcela v rámci hudby už dlhšie skúsiť?
Chcela by som písať viac po slovensky, no je to pre mňa stále trošku ťažké. A fascinuje ma, keď niekto píše niečo fiktívne, lebo mne to veľmi nejde. Stále čerpám zo situácií, ktoré sa stanú. Nemusím toho človeka ani poznať, stačí, že ho stretnem alebo spoznám iba na päť minút a stane sa niečo, čím ma ten človek fascinuje alebo odradí.
A potom napíšeš rapový diss... (smiech)
Nemám takú úchylku písať diss. Aj keď teraz som si spomenula, že v pesničke Cold spievam o bratovi mojej kolegyne z Londýna. Hovorila mi, že nie je úplne najlepší. V ten večer mal prísť a poprosila ma, či by som s ňou po záverečnej nemohla zostať v bare, kde sme pracovali. Nechcela s ním byť sama a on prišiel ešte s kamarátom. Bol tak nepríjemný, až som o ňom napísala celý text tejto skladby.
Už na tomto albume máš jednu pieseň v slovenčine. Ako vznikla?
Mám asi 80 priečinkov, do ktorých si ukladám texty, ktoré si píšem. Niektoré obsahujú len jednu vetu a niektoré celé strofy. Priznám sa, že väčšinou je mojou múzou situácia, človek alebo niečo úplne iné. Pohár vína. Ale iba jeden stačí, lebo potom už mám myšlienky inde. Vtedy sa mi najlepšie píše. Niečo napíšem, odložím telefón, kde to mám uložené v poznámkach, a spomeniem si až o dva ďalšie týždne, keď mi znovu niečo napadne. Toto sa mi stalo aj s pesničkou Keby, pričom v ten večer som napísala ďalšie tri. Úplne som na to zabudla, lebo som celkom zábudlivá. Boli sme v štúdiu, nahrávali sme pesničky a kým sa robila nejaká produkcia, Štěpán si brnkal na gitare a ja som si našla v mobile toto.
Ľudia si kopnú, ak môžu
Povenujme sa aj tvojmu mediálnemu imidžu. Ešte vlani si bola pre bulvár "arogantná a namyslená", keď si odmietla dať autogram na Dni otvorených dverí z dôvodu časovej tiesne jednej fanúšičke. Vnímajú ťa ešte ako namyslenú?
To bola trojdňová záležitosť, a potom ľudia na to zabudli. Nie som namyslená. Možno je to len tým, že sa neusmievam na každú stranu a ešte mám aj "resting bitch face" (syndróm naštvanej tváre, pozn. red.). Bola som taká aj v škole.
Potom si sa objavila v súťažiach Tvoja tvár znie povedome a Let's Dance. Bola to povinná jazda vyplývajúca z víťazstva v SuperStar?
Nebola. Tvár som zobrala s radosťou. Bolo to hneď po SuperStar a prišlo mi to ako super šanca na to, že sa trošku ešte udržím v pozornosti divákov. Bavilo ma to a spoznala som super ľudí, napríklad Bašku Švidraňovú a Lukyho Adamca či iných. Bola to úplne prvá Tvár, takže som bola naozaj rada.
Keď sa ma spýtali na Let's Dance, zaváhala som na chvíľku, ale zobrala som to z toho dôvodu, že tanec je niečo, čo ma fascinuje. Najmä tie štandardné tance a s nimi spojená noblesa. Zároveň je to niečo, čo by som chcela vedieť, ale sama by som sa asi neprinútila naučiť sa to. Brala som to ako dobrú príležitosť, lebo to bola práca aj zábava. Boli sme tam super partia, získala som nové skúsenosti... Fakt ma to potešilo aj napriek náročnosti.
Toto sú ešte tie lepšie mediálne skúsenosti. Potom však prišiel výrok o tom, že Zem je plochá.
Hlavným problémom je to, že ľudia si radi kopnú, ak môžu. Z nejakého dôvodu ich to upokojuje. Neviem, prečo to vzniklo. Ani raz som nepovedala, že si to myslím. Nepovedala som ani to, že je to moja teória. Povedala som si, že "okej, Peter Marcin sa chce o niečom zaujímavom rozprávať, videla som tento dokument, poďme na to". Všetci v sále to pochopili, len potom prišli tí "hipsterskejší" ľudia, ktorí nemajú televíziu, ale videli to ako prví. Mňa na tom fascinovalo najviac to, že som nikde nepovedala, že si to myslím, ani to nebola moja teória, len som to videla. To, že mám čip v nohe od mimozemšťanov už do vysielania nedali (smiech). Najväčšia senzácia pre intelektuálov bola, že nejaká komerčná speváčka alebo produkt povedal, že Zem je plochá. Bolo to nepríjemné, nečakala som to.
Máš teraz problém s médiami? Dávaš si pozor, čo komu hovoríš?
Vždy sa vyjadrím, ale keď niečo nechcem povedať, tak už to nepoviem.
Martina Schindlerová mala svojho času ako 16-ročná čierny zoznam novinárov, ktorým neodpovedala. Nechystáš si niečo také?
Asi by som to mala urobiť (smiech). Ale mne by sa to neoplatilo, lebo ja zabudnem na mená ľudí, takže by som aj tak asi dvíhala.
Na aké tvoje ďalšie počiny sa fanúšikovia môžu tešiť?
Už o pár dní vydám vianočnú pesničku Remember s pekným videoklipom, ktorý sme nakrúcali v Tatrách. Je pripravený aj ďalší singel na jar 2018. A veľmi sa teším na turné k albumu, ktoré bude určite v priebehu budúceho roka.
Autor: Marek Majzon
Foto: Zdenko Hanout
Súvisiaci interpreti: Emma Drobná
