Koncerty nebudú samozrejmé, hovorí Müller. Znovu skladá hudbu a chystá album (rozhovor)

Takmer štyri roky uplynuli od vydania posledného radového albumu Richarda Müllera s názvom 55. Medzitým aktívne koncertoval a spolupracoval s ďalšími osobnosťami slovenskej i českej hudobnej scény. Hoci len koncom minulého roka absolvoval náročné turné nazvané Šansóny a iné piesne, v súčasnosti napriek korona kríze prežíva mimoriadne aktívne obdobie.

Dôkazom je jeho nový singel Anomália, ktorý mal premiéru 25. mája. Nielen nová pieseň ale i ďalšie zaujímavé témy boli predmetom nášho rozhovoru so stálicou česko-slovenskej scény.

Na úvod trochu netradičná otázka. Ako žiješ v tomto koranavírusovom období?

Veľmi intenzívne. Odvážne tvrdím, že oveľa aktívnejšie než predtým. Denne chodím so svojím malým synom Markusom na dvojhodinové prechádzky do Horského parku, čo som v minulosti nerobil, čítam pomerne veľa kníh, keď plynule prechádzam z jednej do druhej, počúvam veľké množstvo muziky, a dokonca aj skladám hudbu k novým piesňam na texty Petra Uličného. Myslím, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím je moja existencia naozaj aktívnejšia.

V tejto súvislosti si dovolím parafrázovať výrok Liama Gallaghera, ktorý sa čudoval, že aké už len môžu mať v súčasnosti ľudia problémy zostať v karanténe, keď on sa dobrovoľne snaží žiť v karanténe už desaťročie a úspešne sa mu to darí. Moje obdobie karantény, ktoré nebolo vlastne karanténou v pravom slova zmysle, trvá približne rovnakú dobu, počas ktorej ma okrem mojich koncertov nebolo možné stretnúť takmer na žiadnych spoločenských akciách.

Je o tebe známe, že sám svoje piesne veľmi nepočúvaš. Akú hudbu teda počúvaš v súčasnosti?

Nedávno som sa, ani neviem ako, vrátil k Jimimu Hendrixovi a vypočul som si všetkých osem jeho albumov, ktoré vlastním. Práve sa chystám prečítať si pamäte Keitha Richardsa, tak som si k tomu pripravil peknú kôpku CD-čiek Rolling Stones. Predtým som dlhšie obdobie počúval kompletnú produkciu Milesa Davisa. V mojom prípade je výber hudby vždy pestrý.

Richard MüllerFoto: Universal Music

Súčasná situácia všeobecne nepraje umelcom a osobitne ani hudobníkom, ktorí okrem iného nemôžu koncertovať alebo vystupovať na festivaloch. Aj po uvoľnení situácie spôsobenej pandémiou však hrozí, že v dôsledku ekonomických problémov bežných ľudí sa oblasť kultúry a umenia dostane na nejaký čas na vedľajšiu koľaj. Ako to vnímaš ty?

Vidím to presne tak, ako si to povedal. Stotožňujem sa absolútne s týmto pohľadom na to, ako sa bude situácia v umení vyvíjať.

Niektorí umelci a ľudia činní v oblasti kultúry sa po vypuknutí korona krízy obrátili otvoreným listom na končiaceho i nového premiéra, v ktorom upozornili na existenčné problémy a potrebu podpory vzhľadom na utlmenie aktivít v oblasti kultúry. V časti verejnosti sa táto iniciatíva nestretla s príliš priaznivým ohlasom. Mala by podľa teba vláda pomôcť umeleckým odvetviam?

Ťažká otázka... Ale ak sa bavíme o pop music, uvedomme si, že táto brandža bola z hľadiska demokracie vždy top produktom. Na koncerty predsa ľudia chodili z vlastného presvedčenia, dobrovoľne si kupovali často veľmi drahé vstupenky a nikto ich tam neverboval, mimo štandardných foriem propagácie. Preto si myslím, že kritika časti verejnosti, že prečo sa my z umeleckej sféry ozývame, pramení z istej nevedomosti alebo z presvedčenia, že my sme tí, ktorí sú finančne za vodou, čo vôbec nie je pravda.

Ak by bežný človek skúmal hlbšie, ako ľudia z našej brandže žijú, tak by zistil, že podstatná čas príjmov plynie z koncertných vystúpení a menšia časť z predaja albumov, pri ktorých hudobníkom zase pomáhajú vydavateľstvá. V brandži však nepôsobia len speváci a hudobníci, ale množstvo ďalších profesií, bez ktorých by to nefungovalo, a utlmením koncertovania prichádzajú o svoj príjem. Nemám dojem, že by sme boli za vodou a nemyslím si preto, že by sme nemali právo ozývať sa. V prvom rade tu však nejde len o financie, ale o to, že oblasť kultúry dostáva a ešte zrejme dostane silný úder a len ťažko sa bude z neho dostávať.

Tvoj hudobný rok 2019 bol vyplnený mnohými aktivitami. Okrem nahratia hymny Slovenského paralympijského výboru Sme si rovní, piesne pre film Amnestie Pasážová revolta a spoločnej skladby s Michaelom Kocábom a Ondřejom Soukupom Sonet 66, či vydania knihy Texty, to bolo hlavne jesenné slovensko-české turné Šansóny a iné piesne. Ako si spokojný s jeho priebehom?

Na toto turné, ktoré som absolvoval so svojimi českými kolegami Michaelom Kocábom a Ondrom Soukupom, sme dostali veľmi priaznivé ohlasy a môžeme byť preto z tohto dôvodu spokojní.

Nerozmýšľal si o pokračovaní tohto projektu, niečo ako Šansóny a iné piesne 2?

Zatiaľ nie. Urobili sme viac než tridsať koncertov, bolo to náročné, nielen časovo. A hlavne teraz, keď sme v súčasnej situácii, ktorá sa zrejme radikálne nezmení ani v blízkej budúcnosti, predpokladám, že takéto koncertné aktivity nebudú samozrejmé. A to sa týka aj ostatných kolegov v našej brandži.


Minulý rok by sa Jaro Filip, osobnosť a všestranný umelec, s ktorým si svojho času veľmi intenzívne spolupracoval, dožil sedemdesiatky. Tohto "človeka hromadného výskytu" si v júni fanúšikovia pripomenuli na spomienkovom koncerte, na ktorom si vystúpil aj ty so svojou kapelou. Jaro odišiel priskoro, myslíš si, že by ste spolupracovali aj dnes?

Jara mám stále v hlave, svojho času sme spolupracovali neskutočne intenzívne, veď za tri mesiace sme spolu urobili 60 skladieb, z čoho vznikli štyri moje a dva jeho albumy. Prezradím však niečo, čo asi každý nevie. Naša posledná spolupráca sa týkala môjho "českého" albumu Richard Müller a hosté, na ktorom sú tri Jarove skladby - Flétnu do žita, Až povezou mně na lafetěZemdlené tisícletí. Ďalšie skladby, ktoré Jaro zložil neskôr, ma však už nezaujali. Je preto otázne, či by sme spoločne ešte niečo vyprodukovali, čo však nie je až také dôležité. Podstatné je, že sme sa s Jarom Filipom stretli a urobili spolu kopu dobrej hudby. Často na neho spomínam, bol to veľkorysý človek, za ktorým som mohol ísť kedykoľvek, ak som mal problém. Jaro je pre mňa večne existujúca osobnosť nielen v hudbe, ale aj v mojom živote.

Vo februári si nahral pôsobivú pesničku Chladnej den k novému českému filmu Štěstí je krásná věc, ktorého slovenská kinopremiéra plánovaná na začiatok apríla musela byť kvôli pandémii zrušená. Pieseň si naspieval ku komédii, má však melancholickú atmosféru. Aké boli okolnosti jej vzniku?

Na detaily si už veľmi nespomínam. Súčasťou filmu je aj moja staršia skladba, podľa ktorej dostal film názov. Pokiaľ ide o tú novú, dostala sa k nám od tvorcov filmu demo nahrávka a hneď sa nám zapáčila. Potom som už nad tým, či je novinka smutná alebo veselá, neuvažoval. Inak, tento film nie je čistá komédia, skôr tragikomédia a ten song k nej preto sedí. Pokiaľ sú s pesničkou filmári spokojní a dosiahli ňou to, čo chceli - a bolo mi povedané, že áno - tak som spokojný aj ja. Podľa mňa je pesnička veľmi dobrá!


V čase, keď robíme tento rozhovor, má premiéru tvoj nový singel Anomália, ktorý vydávaš po piatich rokoch. Už pred jeho vydaním si avizoval, že ide o veľmi osobnú výpoveď. Autorom hudby je širšej verejnosti pomerne neznámy hudobník Laco Rychtárik (na popovej scéne je známy skôr ako režisér videoklipov, pozn. red.). Ako došlo k tejto spolupráci?

Veľmi jednoducho. Pri jednej z návštev môjho vydavateľstva ma Peter Riava, jeho šéf, oslovil s tým, či by som si nevypočul jednu pesničku bez toho, aby mi k nej čokoľvek povedal. Pustil mi ju, na čo som reagoval: "Prečo nie?". Na druhej strane som spýtal sám seba, či sa mi práve v tom čase chce púšťať do nahrávania. Odpovedal som si, že veľmi nie a v podstate som ponuku vtedy odmietol. Keď sa v priebehu dvoch mesiacov ponuka zopakovala, začal som o nej premýšľať a dospel som k záveru, že prečo mám vopred odmietať veci, ktoré sa vo výsledku môžu ukázať ako zaujímavé, a ak tú pesničku naspievam ja, môže práve v mojom podaní vyznieť osobitne. Veď nakoniec potom s mojím tímom spoločne posúdime, či sa vydarila alebo nie.

Hudbu i text zložil Laco Rychtárik, pre mňa úplne neznámy človek, ktorého som doteraz osobne nestretol a celý náš kontakt spočíval v asi minútovom telefonáte. Niečo také som počas svojej 35-ročnej kariéry nezažil. O to viac som bol z toho prekvapený, že Laco napísal pieseň, ktorá mi hovorí z duše. Viem však o ňom, že je to vynikajúci muzikant a skvelý bubeník, spevák, producent a režisér videoklipov, ktorý spolupracoval s mnohými známymi tvárami, a že pochádza z Košíc.

Anomália má už aj svoj videoklip. Je pomerne netradičný aj svojím minimalistickým stvárnením.

Aj vzhľadom na momentálnu situáciu, v ktorej sa nachádzame, je klip natočený pomerne jednoducho. Je čiernobiely a jeho obsah tvorí po celý čas záber na detail mojej tváre, ktorá sa len chvíľami pohne. Som veľmi zvedavý, ako na klip zareagujú fanúšikovia. Podľa členov môjho tímu je totiž výsledok výborný. Mne sa páči tiež a myslím si, že žiadny ďalší strih alebo iné vizuálne úpravy už neboli potrebné. Práve pre tento prístup optimálne vyjadruje melancholickú náladu a intímnosť textu piesne.


Ohlasuje singel Anomália nový album?

Mala by to byť prvá lastovička z nového albumu, ktorý by mohol vyjsť v októbri. Aktuálne sme však v takom štádiu, pokiaľ ide o počet pesničiek, že nie som ochotný prisahať na tento termín, lebo máme pred sebou ešte viac ako polovicu práce. Spolupracujem pritom s Peťom Grausom, s ktorým nielen rád robím, ale mám ho rád aj ako človeka.

Na albume, ktorý by mal mať názov Hodina medzi psom a vlkom, budú aj skladby, ktoré som zložil sám, čo je prvý raz po dvadsiatich rokoch. Časť skladieb, podobne ako Anomália, bude od Laca Rychtárika. V pláne mám ešte dvoch skladateľov, s ktorými som doteraz nespolupracoval, zatiaľ ich mená neprezradím. Celkovo to znovu bude iný ako predchádzajúci album, čo však platí o všetkých mojich albumoch.

Predpokladám, že nový album budeš nahrávať s hudobníkmi, s ktorými dlhodobo spolupracuješ?

V podstate áno, ale mnohé je ešte otvorené. Všetko je totiž v štádiu vzniku. Peter Graus aranžuje tie skladby, ktoré som zatiaľ zložil a priebežne mi pošle nejakú novú úpravu, aby som sa v tom zorientoval. To, čo mi doteraz poslal, sa mi však zdá celkom fajn.

V súvislosti s prípravou nového albumu si cez sociálnu sieť zháňal kazetový magnetofón pre účely demo nahrávok. Podarilo sa ti nejaký zohnať?

Áno, už ho mám! Moje "štúdio" aktuálne predstavuje mono kazeťák starého typu (smiech). Môj manažér Adnan Hamzič mi zohnal nielen magnetofón, ale k nemu aj päť klasických MG kaziet.

Aké sú tvoje ďalšie plány na tento rok?

Mali by vyjsť reedície dvoch mojich sólových albumov, ktoré niektorí považujú za prelomové v mojej kariére. Mal by to byť album 33, ktorý vyšiel pred 25 rokmi, a potom album '01, ktorý som vydal v roku 2001. Priznám sa, že keď sa mi ozvali z vydavateľstva, že by chceli tieto albumy znova vydať, zažil som silný pocit hrdosti, že po takom dlhom čase sa k nim chcú vrátiť, lebo ich považujú za zásadné. Oba albumy vyjdú ako vinylové LP platne i na CD. Na to sa veľmi teším.

Mohlo by vás zaujímať: Hrdinom Dana Bártu je Richard Müller. Napísal o ňom pieseň v slovenčine

Autor: Ivan Straka
Foto: Mayo Hirc

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu