Hudobná scéna bude naozaj "otvorená" až v poslednej fáze uvoľnovania opatrení, no to neznamená, že sa na nej nič nedeje. Okrem množstva online koncertov, s ktorými sa v posledných týždňoch roztrhlo vrece, vychádza - tak ako vždy na jar - aj veľa novej hudby. Umelci pritom vo svojich skladbách (často i neplánovane) reflektujú aktuálnu atmosféru.

Na konci apríla vyšli dve slovenské novinky, ktoré ju vystihujú každá svojím spôsobom a inak. Prvou je pieseň Truth Is Most Days I Rather Stay Home, ktorú minulý týždeň zverejnil Karol Mikloš. Ako prezrádza samotný názov, je o tom, že bez ohľadu na okolnosti by aj tak väčšinu dní radšej zostal doma.

Spevák, gitarista a skladateľ pieseň uviedol na sociálnej sieti slovami: "Trochu podomácky vyrobeného #koronapopu o každodenných strastiach prežívania izolácie." Verím, že pre mnohých ľudí, zvyknutých na neustály pohyb v spoločnosti, je toto obdobie naozaj ťažké. Zároveň nám však dáva príležitosť naučiť sa užívať si dni a prežiť zmysluplný čas vo svojich domovoch a v prostredí nukleárnej rodiny. Nie je sa kam ponáhľať, stačí žiť "jednoducho a pomaly" a zabudnúť na vonkajší svet, ktorý je, slovami Mikloša, "pretty grim show" (dosť príšerná šou).

Melancholický, no vo svojej podstate povzbudivý text o akceptovaní domácej izolácie a vyzdvihnutí jej pozitív sprevádza príjemný melodický alt-rock v pohodovom tempe. Autorom hudby je samotný interpret, text napísal Alan Dykstra, s ktorým Karol spolupracuje už od albumu The Past Of The Future (2008). V kolážovom videoklipe môžete vidieť aj ďalších hudobníkov, ktorí pieseň nahrávali, každý zo svojho domova: Andrej Petrovič (rytmická gitara, ukulele), Roman Hlubina (sólová gitara), Peter Brhlík (basgitara) a Alexander Salviany (bicie). Petrovič sa postaral aj o samotnú realizáciu videoklipu.


Vonku je jar a ľudia čakajú...

Novinku koncom minulého týždňa zverejnila aj bratislavská kapela Saténové ruky, no už predtým ste ju mohli počuť v rotáciách Rádia_FM a ak sa vám to podarilo, je len malá šanca, že by ste si ju hneď pri prvom vypočutí nezapamätali. Volá sa Vivaldi, čo je narážka na skladateľovo najznámejšie dielo Štyri ročné obdobia. Práve o nich je totiž pesnička s naivno-depresívnym textom o tom, ako (a prečo) ľudia v každom ročnom období čakajú na to nasledujúce.

V texte, ktorý spieva jeho autor Vlado Janček, sa síce spomínajú len samé pozitívne klišé jednotlivých ročných období a hudba pôsobí nevinne až veselo, napriek tomu však pieseň už od začiatku pôsobí zvláštne znepokojujúco. Sčasti aj preto, že to aktuálne čakanie na ďalšie ročné obdobie je u mnohých spojené s nádejou na návrat do normálneho života v súvislosti s pandémiou. Pesnička pritom vznikla dávno pred ňou a zverejnenie bolo načasované na jarné mesiace čisto kvôli samotnému textu. Vydanie skladby počas aktuálnych opatrení teda nemohlo byť zámerom, no dodáva jej to ďalší rozmer.

Dôkaz toho, že napriek zábavnému textu nejde o žiadnu prvoplánovú bezstarostnú hitovečku, však prichádza až v úplnom závere. Edukatívna vsuvka s hovoreným slovom Braňa Bezáka fanúšikom kapely možno pripomenie skladbu Gravitácia, no dokonalou pointou je záverečná veta, ktorú považujem za punchline roka (nechcem to ale úplne kaziť citáciou, vypočujte si). Mnohým možno so zmrznutým úsmevom napadne, že to p***o už prišlo, no je vysoko pravdepodobné, že omnoho väčším problémom než COVID-19 je pre ľudstvo klimatická zmena. O tú sa kapela jemne obtrela už vlani v skladbe 37°C, teraz ponúka pieseň, ktorá možno raz bude už len spomienkou na časy, kedy sme na Slovensku mali štyri ročné obdobia...



Pieseň Vivaldi sa ešte pred zverejnením na internete dostala do hitparády Osmička Rádia_FM, kde je po dvoch týždňoch aktuálne na treťom mieste. V najbližších dňoch Saténové ruky zverejnia aj videoklip a bude to, ich vlastnými slovami, "švandovný animák". Kiež by nám mohlo byť do smiechu. Ale pravda je, že s hudbou a humorom sa všetko dá stráviť ľahšie.

Autor: Patrik Marflák
Foto: artwork - Ivana Šáteková

Súvisiaci interpreti: Karol Mikloš, Saténové ruky