Mnohí ho spoznali len pred pár rokmi, no po pomyselnom prelomení ľadov sa o ňom hovorilo ako o jednom z najvýraznejších českých objavov posledných rokov. Po vyše dvoch dekádach na scéne si však stále neveril, preto si podľa vlastných slov úspech nedokázal užiť. A už to ani nestihne. V sobotu večer zomrel vo veku 41 rokov.

Smutná správa sa objavila v nedeľu popoludní na oficiálnych stránkach jeho skupiny David Stypka & Bandjeez a v nasledujúcich hodinách na ňu reagovalo viacero českých i slovenských kolegov (niektoré z ich spomienok uvádzame v druhej polovici článku).

Spevák mal rakovinu pankreasu, jedno z najagresívnejších nádorových ochorení, ktorému v auguste 2019 podľahol aj Peter "Ďuďo" Dudák z kapely Hex. Zhruba v tom istom čase Stypkovi zhubný nádor diagnistikovali a hoci mu po jednom z prvých vyšetrení nesprávne predpovedali posledné tri mesiace života, vďaka úspešnej operácii a následnej chemoterapii bojoval omnoho dlhšie, stihol odohrať aj niekoľko koncertov a snáď i nahrať nový album. Podľa českých médií jeho organizmus definitívne zlomilo ochorenie Covid-19 s veľmi ťažkým priebehom. Hudobník po sebe zanechal partnerku a tri deti.


Nenápadný, no o to vzácnejší zjav

Nebýva zvykom, že sa umelec na hudobnej scéne presadí, až keď mu ťahá na štyridsiatku. Taký je však príbeh českého speváka, gitaristu a skladateľa Davida Stypku, ktorý síce hrával v rôznych kapelách už od 90-tych rokov, no cenu Anděl v kategórii Objav roka si prevzal až v roku 2016, dva mesiace pred svojimi 38. narodeninami. O rok neskôr získal cenu Sólový interpret roka a ďalšie dve nominácie (Album a Skladba roka) vďaka prelomovému albumu .neboj (2017). Vtedy ani on sám nemohol tušiť, že vydania ďalšej platne sa už nedožije. Na trh sa však pravdepodobne dostane, keďže už v roku 2019 informoval o novom albume s názvom Dýchej, ktorý s kapelou plánovali nahrať.

Spomínaný predošlý album .neboj obsahuje niektoré z najsilnejších skladieb jeho kariéry ako Jericho, Kříž, Vrány taky, či krásny duet s Ewou Farnou Dobré ráno, milá. Zdalo sa, že po rokoch konečne prišlo to, po čom túži každý hudobník - zvýšený záujem publika, priazeň médií aj uznanie známejších kolegov z brandže, medzi ktorými si získal množstvo fanúšikov a začal s nimi čoraz viac spolupracovať. V silnom a veľmi otvorenom rozhovore pre magazín Reportér však Stypka priznal, že o sebe aj tak stále pochyboval. Dlhodobo trpel vyhorením, nespavosťou a depresiou, pričom pred vystúpeniami si musel dodávať odvahu alkoholom.

Paradoxne ho z týchto problémov "vyliečil" až nález pri CT vyšetrení a vedomie, že jeho život sa napriek mladému veku možno blíži ku koncu (v čase rozhovoru veril, že rakovinu porazí). Podľa vlastných slov si až vtedy začal užívať každodenné chvíle strávené s deťmi či s muzikou. "Nevedel som správne prežívať pekné veci, to ma naučila až choroba. Ľudia ti môžu gratulovať k cenám, lenže keď radosť nemáš čím prijať, tak aj keby ťa po chrbte potľapkával Bob Dylan, tebe to bude jedno. Ale potom sa stane, že dostaneš od života facku, a zrazu sa dokážeš radovať z toho, že ideš s deckami na záhradu," povedal pre Reportér. "Predtým som bol kretén, ktorý sa vŕta vo všetkých starostiach sveta," priznal.


David Stypka sa narodil 21. júla 1979 v meste Frýdek-Místek. Zomrel v neďalekej obci Dobrá, kde býval so svojou rodinou. Jeho prvou kapelou bola skupina Najzar, s ktorou od polovice 90. rokov pôsobil na lokálnej scéne v Ostravsku. Debutový album s názvom Tula skupina vydala až po štrnástich rokoch fungovania, v roku 2007. Skupina paradoxne po vydaní debutu prešla do útlmu a ďalší album nahral Stypka až o sedem rokov neskôr s novým projektom Bandjeez. Meniaca sa zostava postupne vydala nahrávky Čaruj (2014), EP Jericho (2016) a .neboj (2017), ktorý na trh uviedlo vydavateľstvo Universal. Popri hudbe pracoval ako regionálny novinár, dramaturg hudobného klubu, predavač v obchode so sviečkami či grafik.

Ewa Farna: Nie sme vo veku, kedy kamaráti odchádzajú

Pre Davida Stypku bola v tvorbe prvoradá úprimnosť a autentickosť. V rozhovoroch hovorieval, že aj keby napísal chytľavú skladbu, no nemal by k nej dostatočne silný text, tak by ju nevydal. Jeho textárske umenie a "opravdickost" si cenili aj kolegovia z hudobnej scény, ktorí sa s ním rozlúčili na sociálnych sieťach.

"Pred pár týždňami sme spolu písali texty u Teba na terase, rozobrali sme život do totálnych 'zarohov', vedeli sme zabrdnúť do hlbokých tém, a smiali sme sa, že tak si ľudia asi nepredstavujú vznik popových songov. (...) Písala som Ti predvčerom správu: 'Snáď je Ti lepšie, vieš ako, Dýchej.' (...) Doprdele, David, nie sme vo veku, kedy kamaráti odchádzajú," napísala v osobnom príspevku Ewa Farna.

Jej slová prostredníctvom instastory citovala aj Jana Kirschner, ktorá tiež napísala: "Je ťažké povedať zbohom mladému, talentovanému človeku, ktorého hlas, príbeh, poézia ma od prvej chvíle hlboko zasiahli a vedela som, že ide o niekoho výnimočného. Verila som, že stále je na všetko čas a naše sporadické, dlhoročné debaty o muzike raz naplníme a nahráme spolu niečo skvelé..."

Zo slovenskej scény mal blízko aj k skupine Korben Dallas, ktorej členovia boli jeho fanúšikmi už predtým, než prišli jeho prvé veľké úspechy. "Davida a Bandjeez sme spoznali v roku 2015 vďaka tejto pesničke. Boli sme odvtedy v kontakte. V decembri 2019 sme si spolu zahrali na malom turné v Prahe, Brne a Bratislave. Boli to zároveň naše posledné klubové koncerty pred covidom. Odpočívaj v pokoji bratenku," uviedla kapela a zdieľala videoklip Dělám z albumu Čaruj (2014).


"David bol básnikom. Bol básnikom v tom zmysle, že i v kulisách dnešnej estrádnej doby za slovami hľadal významy. Vedel, že umenie je vážna vec. Svojou piesňovou tvorbou čnel nad súčasnou produkciou nespochybniteľne ako maják nad útesom," napísal v emotívnom rozlúčkovom statuse raper, textár a režisér videoklipov (vrátane klipu Dobré ráno, milá) Jonáš Červinka alias Lipo.

Svoju spomienku Davidovi Stypkovi venovali aj ďalší kolegovia a kamaráti ako Martin Harich, Ota Klempíř, Xindl X, skupiny Jelen a Mirai, či Klára Vytisková.


Koncert pre Český rozhlas, september 2017:


Online koncert Bandjeez chajdy, marec 2020:


Autor: Patrik Marflák
Foto: Radek Drbohlav