Hudobný fond vydáva znovuobjavený klenot z diela skladateľa Jozera Grešáka

Jozef Grešák bol jedinečnou osobnosťou slovenskej hudby 20. storočia a popredným skladateľom so špecifickým rukopisom. Hoci patril k najinovatívnejším autorom moderného jazyka, jeho dielo upadlo na viac ako desaťročie do zabudnutia. O to cennejší je nový album s názvom Jozef Grešák, ktorý vychádza vo vydavateľstve Hudobný fond.

Dramaturgie a realizácie celého projektu sa ujal slovenský skladateľ a dirigent Marián Lejava, ktorý má so súčasnou hudbou bohaté skúsenosti. Ako sám hovorí, nápadu na nahratie vôbec prvého oficiálneho portrétu autorskej tvorby Jozefa Grešáka predchádzala náhoda.

"Počas spolupráce so Štátnou filharmóniou Košice, s ktorou sme hrali veľa súčasnej hudby, mimo inej aj samotného Grešáka, som sa stretol so svojou bývalou študentkou z Katedry hudobnej vedy Marianou Lechmanovou. Tá napísala o Grešákovi výbornú prácu a prejavila o jeho tvorbu veľký záujem. Slovo dalo slovo a vďaka jej iniciatíve sme vymysleli projekt so spoločnou dramaturgiou," približuje pozadie vzniku nového CD Marián Lejava.

Reprezentatívny program v podobe štyroch skladieb má za úlohu na časovo obmedzenom priestore zmapovať čo najširší záber skladateľovho diela. Poslucháč preto v samom úvode nahrávky nachádza takmer úplnú prvotinu Komorná symfónia, ktorú Grešák napísal ešte ako 16-ročný. V chronologickom poradí obdobia vzniku nasleduje Klavírny koncert zo 60. rokov, kedy sa autor zaujímal o Druhú viedenskú školu a odkaz Antona Weberna. Vrcholná etapa tvorby, tzv. "amébická", ústi do komornej opery Zuzanka Hraškovie či Organovej symfónie, ktorá CD koncepčne uzatvára. Viacero z uvedených diel venoval Grešák práve Štátnej filharmónii Košice, ktorá nový album pod taktovkou Mariána Lejavu nahrávala, čím skladateľovi vzdala poctu.    


Interpretačne sa nahrávka blysne zvučnými menami slovenskej klasickej scény. "Mal som privilégium, že som do projektu mohol prizvať svojich priateľov a fantastických umelcov – klaviristu Ladislava Fančoviča, sopranistku Lindu Ballovú a organistu Mareka Paľu – brata huslistu Milana Paľu," uvádza Lejava.

Grešákove skladby nesú punc originality a majú veľký zmysel pre farebnosť. Uvedené diela na albume sú toho jasným dôkazom. "Opera Zuzanka Hraškovie využíva veľký orchester, no inštrumentuje komorne. Cez to všetko dokáže nájsť množstvo farebných kombinácií, ktoré umne podčiarkujú tragický príbeh Zuzanky," vysvetľuje Lejava.

Grešák však svoje majstrovstvo "zašifroval" do špecifickej notácie, ktorá pre klasicky vzdelaného hudobníka predstavuje nemalý problém. "Mal svoj vlastný špeciálny rytmický aj metrický systém, akým svoju hudbu zaznamenával. Jeho osobitý hudobný jazyk bol napríklad zbavený taktových čiar. Aranžovanie a prepis do zrozumiteľnejšej notácie ochotne realizoval môj profesor Bystrík Režucha, ktorý o ňom hovoril ako o 'bájnej osobnosti', o ktorej sa veľa toho nevie," poznamenal Lejava.

Jozef Grešák mal okrem hudobného talentu aj veľmi silné humanistické cítenie. Námety na svoje opery čerpal z diel slovenskej literatúry (Kukučín, Hviezdoslav,...), ktorých spoločnou črtou je odpor kolektívu voči 'inému' jednotlivcovi – sirote či mentálne zaostalému. "Počas svojho života sa zasadzoval napríklad za práva týraných detí a veľmi intenzívne vnímal problémy okolo seba. Jeho hudba je plná týchto myšlienok, je ako hlboký prameň pravdy, čistoty a krásy," uzavrel Lejava.

Viac o CD Jozef Grešák

Redakciu Hudba.sk za Hudobný fond a vydavateľstvo Musica Slovaca informoval Robert Pospiš. Novinky môžete sledovať na stránkach www.hf.sk, www.musicaslovaca.skwww.facebook.com/hudobnyfond.sk.

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu