Lorde - Melodrama, 2017

Lorde - Melodrama

"Lorde cíti krv, áno, chystá sa zničiť ťa. S týmto deckom sa nezahrávaj, keď ešte len začína," spievala pred tromi rokmi Lily Allen v skladbe Sheezus. Vzdávala v nej hold všetkým ženám, ktoré v posledných rokoch zamávali hudobným priemyslom. Jednou z nich bola aj vtedy ešte len 17-ročná Novozélanďanka s úspechom pripisovaným len príchuti novosti. Odteraz sa všetko zmení.

Silnú pozíciu pred vydaním dlho očakávanej druhej štúdiovky si začala Lorde upevňovať už na jar singlom Green Light. Prvá ochutnávka nadchádzajúceho albumu ukázala niekdajšiu tínedžerku, ktorá spievala o svojich kamarátoch, rodnom meste a prvom kontakte so slávou, ako láskou sklamanú vymetačku barov prespávajúcu kade-tade. Niečo sa stalo zle. Človek v refréne pochopil, že 20-ročná Ella Marija Lani Yelich-O'Connor si chce od svojho bývalého priateľa zobrať veci a radšej na všetko zabudnúť. Zdanlivo smutné zístenie číslo dva: speváčkin charakteristický minimalizmus takmer celý zmizol spolu s jej nevinnosťou.


Všetkého tak akurát

Kým skladby z nahrávky Pure Heroine (2013) boli postavené na nekomplikovanosti výrazných beatov, novinka je hudobne omnoho pestrejšia a rafinovanejšia. Singel Green Light priniesol zaujímavé spojenie klavíra s tanečným tempom, zborovým spevom v refréne a "bowieovskou" gitarou. V The Louvre zase vzdialene pripomína Bryana Adamsa a celé "hudobné experimentovanie" vrcholí patrične dramatickou Sober II (Melodrama), kde počuť aj sláčikové kvarteto. To je pri Lorde "vrchol prekombinovanosti".

Pravdepodobne za tým stojí A-čkový produkčný tím, menovite gitarista skupiny .fun Jack Antonoff (Sia, Taylor Swift), Frank Dukes a Malay (obaja Frank Ocean), Kuk Harrell (Rihanna, Beyoncé), Symbolic One (Kanye West, Eminem) alebo cenou Grammy ocenený austrálsky dídžej Flume, Jean-Benoît Dunckel z francúzskej dvojice Air a Andrew Wyatt zo švédskeho tria Miike Snow. Spomenuté mená predurčujú opus k R&B-hip-hopovému smerovaniu s veľkým komerčným potenciálom. Opak je však pravdou. Takzvaná "antipopová" princezná z Nového Zélandu šikovne drží pomyselný ukazovateľ v strede všetkých stupníc - tej s hudobným posunom aj cieľovou skupinou.

Trpké vytriezvenie zo vzťahu aj rozchodu

Nie je to len správne namiešaná hudba, ktorá robí z albumu Melodrama taký významný počin. Ašpirant na album roka 2017 je tematicky dvojvrstevný, a tak kým poslucháč príde na všetky významy metafor, snáď vyjde aj tretia štúdiovka. Spolu s Lorde autenticky čelíme všetkým javom sprevádzajúcim rozchod po veľkej láske, čím padáme do čiernej diery sebaľútosti (Liability), nostalgie (Supercut) a introspektívy (Writer In The Dark). Na druhej strane autorka stíha reflektovať aj spoločnosť okolo seba - do veľkej miery opitých rovesníkov a to, ako je možné, že medzi nich zapadá. Aj v tejto rovine je na pomedzí.

Najlepšie to vystihuje kontrast v zdvojenej skladbe Hard Feelings / Loveless. V prvej časti hudobného zlepenca spieva o tom, ako vlastne prebiehal rozchod, ktorý ju zabolel na jeden celý album. V pokračovaní potom deklaruje, že práve takéto sklamania zabíjajú v mileniáloch emócie v mene "generácie bez lásky". Podobne na tento generačný tumor nadväzuje aj závarečnou Perfect Places. Tu spieva tiež o tom, že všetci jej hrdinovia "vybledli", narážajúc na smrť Davida Bowieho a Princea, a tak nemá ako zranený človek útočisko inde, než vo večných večierkoch.


Chyby treba hľadať

Chybičky sú v prípade nasledovníka celosvetovo úspešného debutu iba kozmetické a čisto subjektívne. Napríklad, že Writer In The Dark je v skutočnosti to isté ako Liability len v menej zaujímavom ružovom. Veď koniec koncov, na oboch skladbách spolupracoval výhradne tandem Antonoff - Lorde. Háčik je v tom, že druhá menovaná je v zozname skladieb skôr, a tiež ju verejnosť spoznala medzi prvými štyrmi piesňami, ktoré uzreli svetlo sveta v rámci propagačných aktivít.

Hudobne sa nepríťažilivou javí aj jej repríza. V Liability (Reprise) si však Lorde priznáva, že sa mýlila, keď tvrdila, že je niekomu na príťaž. Z hľadiska "príbehu" je teda skladba v koncepte albumu nesmierne dôležitá. A keď už naozaj chce niekto hľadať chyby, spomenúť možno aj to, že po štvorročnej pauze je toho nového materiálu akosi málo.

Melodrama je úprimným a autentickým vyspievaním sa z traumy po strate prvej lásky, pociťovanej dievčaťom práve v období dospievania. Lorde zároveň priznáva, že spadla do sveta svojej generácie, ktorý možno nevie pochopiť, ale poskytuje o ňom uchulahodiaci obraz s očividným posunom. Úspešne tak vykryla "prekliatie druhého albumu" a zdvihla latku ešte o niečo vyššie. Ak sa jej hudobný priemysel "bál" po sebavedomom debute, speváčkina ďalšia práca môže naplniť proroctvo Davida Bowieho, že budúcnosťou hudby je práve ona.

Lorde - Melodrama
(Lava Records / Republic Records, 2017)

1. Green Light
2. Sober
3. Homemade Dynamite
4. The Louvre
5. Liability
6. Hard Feelings / Loveless
7. Sober II (Melodrama)
8. Writer In The Dark
9. Supercut
10 Liability (Reprise)
11. Perfect Places

Celý album môžete počúvať na Deezeri, nájdete ho aj v ďalších streamingových službách.



Autor: Marek Majzon
Foto: Universal Music

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu