Lamb sú stále skvelí, v Bratislave však zaujali viac hudbou ako spevom

V rámci série Dobrý výber minulý týždeň v bratislavskom MMC vystúpila britská kapela Lamb. Do hlavného mesta sa vrátila po piatich rokoch. A bol to jednoznačne návrat, ktorý sa dá označiť prívlastkom veľkolepý. Pôvodné duo, doplnené o hráčku na violu Quintu, bubeníka Nikolaja Bjerreho a basáka Jona Thornea, si svojou takmer 100-minútovou šou publikum totálne podmanilo.

Dramaturgiu večera začala približne 40-minútovým koncertom napĺňať česká Khoiba, ktorá sa na scénu vrátila po niekoľkoročnej odmlke. Atmosférický pop dvojice Ema Brabcová a Filip Míšek som začal vnímať ešte v období vzniku Khoiby, teda okolo roku 2003. Na vtedajšiu dobu sa jednalo o veľmi príjemný lokálny počin, ktorý mal vďaka nevšednej farbe hlasu speváčky Emy Brabcovej v Česku aj na Slovensku celkom slušný úspech.

Nuda na lepkavej dlážke

Na rozdiel od iných, napríklad fotografky koncertu Martiny, ktorá je kapele stále verná, však veľké nadšenie z comebacku Khoiby zatiaľ nezdieľam. Organizátori pred koncertom avizovali, že v tomto prípade pôjde o predkapelu, ktorá nebude len do počtu, no podľa neutíchajúceho šumu v sále sa to nesplnilo. Zjavne som teda nebol jediným, kto sa pri jej koncerte nudil. Problém je, že po pomerne dlhej odmlke sa dvojica na novom albume hudobne napojila iba na to, čo hrávala približne pred dekádou. A mňa to jednoducho nezaujalo. Stratila sa akási výnimočnosť a pocit, že sa kapela niekam vyvíja či posúva. Neurazilo, no ani neohúrilo. Jednoducho priemer.

Khoiba v MMC, 25.11.2019Khoiba vystúpila ako predkapela Lamb v MMC - viac fotografií

Aby som však Khoibe úplne nekrivdil, Ema Brabcová uviedla koncert s tým, že sa ráno necítila dobre a zvažovala, či vôbec večer vystúpi. Druhým obranným argumentom a zároveň výtkou na adresu organizátorov bol otrasný stav podlahy v priestoroch MMC. Deň predtým sa tam podľa všetkého konala akcia vyžadujúca polievanie dlážky (zrejme) pivom, a tak sme sa všetci prítomní krásne lepili a pri pohybe za značného sprievodného zvuku odlepovali.

Žiaľ, toto sa v slovenských kluboch deje pomerne často a nie je mi celkom jasné, prečo. Bez ohľadu na stav klubu po predchádzajúcej noci by mal byť v deň ďalšieho koncertu dôstojne pripravený pre ďalších návštevníkov. Najmä ak ide o koncerty kapiel, v ktorých tvorbe majú dôležité miesto aj tichšie pasáže a zvuky lepkavej podlahy môžu popri samotnom znechutení z nečistoty kaziť aj hudobný zážitok.

Nevizuálna šou, ktorá navodila hudobnú extázu

Hľadiac na kapelu z Manchestru mi prišlo neuveriteľné, že sú na scéne už 25 rokov. Lou Rhodes prišla v impozantnej čelenke z čiernych pierok a v dlhých bielych šatách, ktoré navodzovali dojem božstva či kňažstva. Zvyšní členovia koncertnej zostavy Lamb boli oproti nej vizuálne nenápadní, čo však rozhodne neplatilo o hudobnej performance v ich podaní. Skvelý zvuk a výborní muzikanti, ktorí na prenesenie poslucháčov do inej dimenzie nepotrebujú žiadne špeciálne efekty či projekcie. To, čo stvárali bubeník Nikolaj Bjerre a basgitarista Jon Thorne, by som zaradil do kategórie extatické.

Lamb v MMC, 25.11.2019Lamb sa po piatich rokoch predstavili v Bratislave - celý fotoreport

Kapela sa do MMC, kde odohrala aj svoj posledný bratislavský koncert, vrátila s novým albumom The Secret Of Letting Go, vydaným na jar tohto roka. Je to už tretia štúdiovka Lamb po návrate na scénu v roku 2009 a ide o skvelý počin, ktorý v sebe nesie dávku energie a "špinavého" elektronického zvuku, ale aj zamatovosť a hĺbku. Na rozdiel od Khoiby je u Britov na nových nahrávkach okamžite počuteľná hudobná zmena a progres, alebo aspoň náznaky hľadania nového prístupu k tvorbe.

Viac je to však cítiť v inštrumentálnej zložke ich hudby, spev Lou Rhodes príliš veľa nového vzrušenia neponúka a platilo to aj na koncerte. Na môj vkus vnáša do svojho pódiového aj hlasového prejavu príliš veľa pátosu a vo vyšších polohách sa mi zdala dosť nevýrazná. Jej verní fanúšikovia (opäť musím spomenúť Martinu) asi nebudú suhlasiť, no za seba musím úprimne povedať, že som si najviac užil momenty, keď pódium prenechala ostatným hudobníkom, čo sa v priebehu večera stalo asi štyrikrát. Zároveň ale jedným dychom dodávam, že sa jednalo o taký inštrumentálny a energetický tlak, že by pri ňom vynikol len máloktorý spevák či speváčka.

Lou Rhodes, Lamb v MMC, 25.11.2019

Počas celého koncertu bolo vidieť, že kapela spoločné hranie aj reakcie publika skutočne užíva. Hudobný mozog kapely, klávesák a producent Andy Barlow, sa dokonca asi v polovici koncertu medzi pesničkami fanúšikov spýtal, kde berú toľko energie, keď je iba utorok. Vzápätí ho ľudia z asi 600-členného davu korigovali, že je dokonca je ešte len pondelok, na čo sa ospravedlnil so slovami, že počas dlho trvajúceho turné veľakrát ani nevie, v akom meste sa nachádza. To síce v prípade Bratislavy neplatilo, no pre zmenu si poplietol dni. Lou Rhodes na tom bola s pamäťou o niečo lepšie a zaspomínala si na bratislavský koncert spred piatich rokov, kde rovnako ako teraz vnímala z publika veľkú energiu.

Najsilnejšie prepojenie medzi divákmi a hudobníkmi na pódiu som ale vnímal u basgitaristu Jona Thornea. Neskutočný týpek hrajúci či už na basgitare alebo elektrickom kontrabase pôsobil ako smršť, no medzi pesničkami z neho bolo smerom k divákom cítiť stále väčší a väčší rešpekt a vďačnosť. Pokiaľ je jedným z typických znakov spokojnosti kapely servírovanie prídavkov, museli byť Lamb spokojní, a to veľmi. Párkrát v priebehu večera som sa zamyslel nad tým, či by s týmto setlistom boli schopní ešte niekedy vystupovať len ako duo a vyšlo mi jednoznačné nie. Preto verím, že v podobne silnom zložení ich ešte na Slovensku uvidíme.

Autor: Michal Húska
Foto: Martina Mlčúchová

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu