"Čo očakávate od tohto koncertu?" spýtal sa gitarista a frontman kapely Alex Callier slovenského publika hneď po príchode na pódium. Odniekiaľ zaznelo "Happiness!", na čo automaticky reagoval: "Šťastie? Naozaj? V týchto časoch? Ale áno, v podstate okrem toho názvu... Toto je tiež smutná skladba."
Hooverphonic naozaj majú rovnomennú pieseň, všetci sme ale pochopili Alexovu bezprostrednú reakciu. Žijeme zvláštnu a náročnú dobu. Nádych do normálnosti po vyše dvoch rokoch pandemických opatrení a zmien, ktoré postretli život hádam každého z nás, nám znemožňuje vojnový konflikt neďaleko našich hraníc.
My stále môžeme počúvať zvuk nástrojov z pódia, zatiaľ čo východne od nás ľudia ako my načúvajú hluku vojny schovaní v úkrytoch. Nesmierne paradoxné časy, počas ktorých by sa ale nemalo zastaviť súkolie všetkých zložiek normálneho života. A medzi ne patria aj slobodné koncerty. Je obdivuhodné, že Hooverphonic svoj koncert v Bratislave nezrušili, aj keď z pohľadu Belgicka a západnej Európy môže byť aj Slovensko považované za rizikovú oblasť.
Zdroj: Martina Mlčúchová.Pozrite si celý fotoreport
Výročie a návrat najslávnejšej zostavy
Belgické trio, ktoré sa v Bratislave po troch rokoch tentokrát predstavilo ako päťčlenná formácia, postavilo svoje turné na dvoch špeciálnych momentoch. Prvým bolo dvadsiate výročie ich albumu The Magnificent Three, druhým to, že sa na pódium vrátili so speváčkou Geike Arnaert, a to viac ako dekádu od posledného spoločného koncertu. Kratučké 15-minútové meškanie si pomaly nikto ani nevšimol a priestorom zaznela úvodná skladba večera Glitch of the Heart. Podmanivo pomalá a aj keď umiestnená na poslednom albume Hidden Stories, atmosférou pripomínala časy z prelomu tisícročí.
Alex Callier bol v komunikácii s divákmi, ktorí priestory MMC zaplnili veľmi solídnou účasťou, veľmi aktívny a okrem úvodného apelu vstupoval do prehovorov k publiku už len s témami týkajúcimi sa hudby, či ich vzťahu k Bratislave. Po úvodnom, trošku nemastnom privítaní sa nerozpakoval zasmiať sa aj do vlastných radov a fanúšikov sa opýtal, či sa nepomýlil, lebo sa mu na chvíľu zazdalo, že koncertuje v Belgicku. Tu už sa všetci zasmiali, zatlieskali tentokrát už s poriadnou vervou a energetický most medzi hľadiskom a pódiom sa sprejazdnil.
V rámci milých invektív do vlatných radov Callier tiež spomenul, že pieseň Belgium In The Rain zložil len dva dni pred posledným bratislavským koncertom v roku 2019, pričom pôvodne ju nazval Belgrade In The Rain. Podľa vlastných slov ju však po návrate domov a zistení, aká je nudná, musel premenovať na Belgicko v daždi.
Zdroj: Martina Mlčúchová.Hooverphonic na Slovensku hrávajú radi a počas vyše dvadsaťročnej kariéry majú rozhodne z čoho vyberať. Ja by som tuzemský koncert z hľadiska dojmu z hudby rozdelil na dve časti. Pripadal mi trošku dramaturgicky rozbitý, ale nie je to asi ani samotnou dramaturgiou, tá by aj pri inom usporiadaní môj dojem sotva zmenila. Ide totiž o to, že tvorba Belgičanov je buď hĺbavejšia, s náznakmi temnejších plôch, inokedy zase znejú ako kapela, o ktorú sa idú potrhať korporáty, aby ju mali na svojej fádnej firemke v zmysle – nepoteší, neurazí. Tento dojem sa mojou mysľou tiahol celým večerom. Musím ale úprimne dodať, že reakcie publika tento názor vonkoncom neodrážali a polemiku o tom, že tu veľká kapela dlhšie nekoncertovala a užili by sme si hocičo, musím dať k ľadu a napíšem len, že ľudia sa skvelo bavili.
Kapela celkovo pôsobila veľmi úsporne, light design bol príjemne minimalistický, akustické gitary podmanivé, neprehliadnuteľný, ale pokorný a milý bubeník oplýval feel good charizmou. Práve preto ma zaujalo to, že Geike Arnaert, účasť ktorej bola jedným z ťahákov tohto koncertu, bola vo svojom prejave voči publiku veľmi striedma. Hlasovo sebavedomá a decentná sa prechádzala textami bez toho, aby mala potrebu zainteresovane komunikovať s obecenstvom. Osobne pre mňa vynikla hlavne v jednej z balád, kde na pódiu zostala len s gitaristom a oprostila sa tak od očakávaní veľkých hitoviek, ako sú Sometimes alebo naozaj skvelá Mad About You, ktorá nestratila absolútne nič zo svojej naliehavosti.
Hooverphonic je zrejme jedna z tých kapiel, ktorá svojich poslucháčov rokmi nestráca, ale ani nenaberá. Pokiaľ ju poznáte, viete čo zhruba dostanete. V súčasnej konkurencii si ale nemyslím, že by pre potenciálneho nového poslucháča nejako výrazne zasvietila.
Autor: Michal Húska
Súvisiaci interpreti: Hooverphonic
