Sedem rokov o nej nebolo počuť a nikto už zrejme ani nepočítal s tým, že by sa opäť vrátila na hudobnú scénu. Talentovaná Martina Schindlerová mala našliapnuté na obrovskú kariéru, tej sa však kvôli rodine dobrovoľne vzdala. Dnes je späť plná odhodlania a po dvoch deťoch vyzerá rovnako dobre, ako v dobe, kedy ju materské povinnosti zaujímať vôbec nemuseli.
Zlom prišiel v roku v roku 2012, kedy sa "Shisha" vydala a kvôli rodine úplne stiahla do úzadia. Kvôli tomu, aby bola inkognito sa dokonca prefarbila na blond. Na spev však nikdy nezanevrela a aj počas sedemročnej materskej dovolenky chodila k svojej učiteľke spevu a skladala svoje prvé autorské piesne, ktoré plánuje postupne púšťať do éteru. Dnes dokonca opäť študuje právo a spieva azda s väčším nadšením ako kedykoľvek predtým.
Každý si s tebou bude navždy spájať SuperStar. Ako na toto obdobie spomínaš?
Asi najviac v mojej kariére ma ovplyvnila práve táto súťaž. Vďaka nej som sa začala živiť iba spevom a dostala som sa do povedomia a priazne svojich fanúšikov. Mám na to naozaj len prijemné spomienky.
Ty si vtedy mala 16 rokov. Ako si to celé zvládala? Mala si nejaké hviezdne maniere?
Myslím si, že nie. Neodpadávala som z toho a prijala som to tak, ako to bolo. Tá medializácia k tej profesii jednoducho patrí. No určite som si vďaka tomu držala väčší odstup od ľudí, pretože zrazu ich okolo mňa bolo oveľa viac.
Ak by si sa mohla vrátiť v čase, skúsila by si SuperStar znovu?
Určite áno a som veľmi rada, že tá príležitosť prišla práve v tom veku. Bola som zvyknutá vystupovať od 6. rokov a tým, že som mala 16, tak som mala pocit, že mi je všetko jasné. Väčšinou som všetko videla buď čierne alebo biele a nezaoberala som sa ničím iným okrem spievania. Mala som v hlave oveľa menej myšlienok ako teraz v tridsiatke.
Na ktorý moment z tohto obdobia spomínaš najradšej?
Nemám jeden moment, veľakrát som bola dojatá z potlesku, alebo z hodnotenia porotcov. Ale nedá sa povedať, že na to spomínam. Nestíham sa k tým chvíľam vracať, aj keď boli pre mňa krásne a významné, a určite sú vo mne uložené.
Spievala si pieseň Je T'Aime, ktorú si zaradila aj na svoj debutový album. Nemrzí ťa, že si ľudia s tvojim menom takto výrazne nespojili tvoju vlastnú skladbu?
Ja som asi vyslovene pozitívny človek, pretože som sa z toho tešila. Niektoré dievčatá mi potom písali, že vďaka tomu išli študovať francúzštinu a ja som rada, že som ich v tomto smere motivovala.
Nechcená obeť bulváru
Vždy si bola miláčikom bulváru. Dočítala si sa o sebe niekedy niečo obzvlášť kruté?
Mám selektívnu pamäť a naozaj veľa vecí si už nepamätám. Je to istým spôsobom taká obrana. To negatívne sa snažím vytesniť zo svojich spomienok. Preto ani neviem urobiť nejakú hitparádu neprávd, ktoré som sa o sebe dočítala. Zvykla som si na to a beriem to tak, že ľudia, ktorí čítajú bulvár sa tým nejakým spôsobom odreagujú. Ja som len nejaký prostriedok pre novinárov, ktorí o mne môžu písať. Zrejme aj tí čitatelia vedia, že to čo sa o mne píše, nie je celkom pravda.
Čo ťa na práci speváčky baví najviac?
Už to, že som od Boha dostala tento dar, že si môžem zaspievať, je úžasné. Baví ma celý ten proces, keď vzniká pesnička. Teším sa z toho, keď sa nejaká melódia spojí s klavírnym podkladom, a potom sa k tomu pridajú ďalšie hudobné nástroje a vokály. Potom sa vymýšľa vizuál klipu, rieši sa promo a čerešničkou sú samotné vystúpenia. A tiež toto povolanie zahŕňa rozhovory a fotenia. Je to zaujímavá práca. A ja sa sústredím iba na pozitíva.
Takže ti skutočne nič neprekáža?
Samozrejme, niekedy tá medializácia zasahuje až príliš do súkromia a moje súkromie už nie je len moje, ale aj mojich detí a iných členov mojej rodiny. Snažím sa na nich brať ohľad, aby som im nebrala tú možnosť mať to súkromie.
Podporíš svoje deti, ak sa rozhodnú ísť cestou hudobníkov?
Podporím ich vo všetkom, čo ich bude robiť šťastné, ak to bude mať hlavu a pätu. Myslím si, že ak má byť niekto spevákom, tak bude aj keby padali tanky. Vôbec to nie je o tom, čo sa ti v živote prihodí alebo či ideš do nejakej súťaže, pretože ak si spevákom, tak nemôžeš byť ničím iným.
Ako vôbec stíhaš kariéru speváčky, výchovu dvoch detí a doktorandské štúdium práva?
Ženu, ktorá má za sebou materskú dovolenku s dvomi deťmi, už nič nezastaví. Keď deti idú do škôlky, tak už zvládne aj postaviť mrakodrap, ak by si to zaumienila. Ten čas už si potom vieš rozvrhnúť tak, ako potrebuješ.
Pomohlo ti niekedy to, že si mediálne známa?
Asi by bolo pokrytecké, keby som povedala, že nie. Niektorí ľudia sú ku mne naozaj milší vďaka tomu, že ma majú radi ako speváčku. Takže určite to pomáha.
Koniec dlhoročného ticha
Keď si pred siedmimi rokmi prerušila spevácku kariéru, tak sa po tebe zo dňa na deň zľahla zem. Plánovala si to dopredu?
Nebolo to plánované, ale bolo to nevyhnutné.
Nemrzí ťa, že si v tej dobe všetko ukončila bez akéhokoľvek vysvetlenia?
Vyhodnotila som to tak, že vysvetľovanie by viedlo iba k ďalšej medializácii, ktorej som sa vyhýbala. Prvoradé sú pre mňa záujmy mojich detí a za daných okolností bol môj ústup jediné riešenie.
A čo tvoj posledný koncert? Vedela si, že je "posledný"?
Áno, vedela som to. Bola to firemná akcia a presne si pamätám, aké som mala šaty, kde som spievala a že som pri spievaní schádzala z takého vysokého schodiska. Tiež si potom pamätám ten moment, keď som sa po 7 rokoch opäť postavila na pódium v ChartShow.
Nechcela si sa vrátiť na scénu skôr?
Vystálo to z okolností, že práve vtedy som túto ponuku prijala.
Nebála si sa toho, že tu už tvoji fanúšikovia nebudú?
Ono to celé prišlo tak strašne rýchlo, že ja som sa báť nestihla, a ani rozmýšľať nad tým, aké to celé bude. Stále som v takom príjemnom šoku z toho, že na mňa moji priaznivci čakali a som za to vďačná.
Pri pohľade na teba má veľa ľudí pocit, ako keby sa za tých 7 rokov vôbec nič nezmenilo. Neuvažovala si nad zmenou imidžu?
V tom čase, kedy som nevystupovala, som bola blondína. Bola som inkognito a nikto ma nespoznával. Takto sa však cítim najlepšie.
Je pre teba u speváčky ten výzor dôležitý?
Je to také klišé, ale podľa mňa je naozaj dôležité to, byť sám sebou a autentický. Ak je imidž nasilu, tak je to podľa mňa potom na úkor tej osobnosti a nemôže sa v tom ten človek cítiť dobre. Potom je to aj na úkortých výkonov.
Dlho si sa bránila sociálnym sieťam. No dnes ich využívaš aj ty. Čo tak zrazu?
Sociálne siete sa rozvinuli, kým som bola na materskej. Ja som potom prišla naspäť medzi dospelákov a cítila som sa ako v španielskej dedine. Instagram aj Facebook už všetci ovládali, no pre mňa to bolo niečo úplne nové. Samozrejme, nie je to jadrová fyzika a dostala som sa do toho. Chvíľu to však trvalo.
A baví ťa to?
Je to pri mojej práci nevyhnutné a je prijemné mať tú spätnú väzbu od ľudí, ktorí ťa majú radi. Rovnako to je prostriedok, ako uviesť veci na pravú mieru, ak by o mne v novinách napísali nejaký špeciálny blud.
Nový album tak skoro nebude
V minulosti si vydala dva platinové albumy, máš rovnaké ambície aj do tretice?
Vydať album nie je mojim hlavným cieľom. Myslím si, že dnešnej dobe vládne sťahovanie pesničiek. Album je pre mňa métou až po čase, keď si zhromaždím pesničky, ktoré budem vydávať formou singlov a klipov.
Ako hodnotíš svoju predošlú tvorbu z albumov Patríme k sebe a Čo sa to tu deje?
Zodpovedali tomu obdobiu, v ktorom som sa vtedy nachádzala. Ja nie som ten typ, ktorý by teraz riešil minulosť a rozmýšľal nad tým, čo by urobil inak. Beriem to tak, že v tej dobe to bolo to najlepšie, čo som vedela ponúknuť. Teraz už som samozrejme niekde inde. No nerada počúvam svoje pesničky, pretože vždy by som to naspievala úplne inak. Chcem sa posúvať dopredu a stále by to malo byť lepšie a lepšie.
Je nejaká konkrétna skladba, ktorú dnes už vôbec počuť nemôžeš?
Nie. Rešpektujem seba aj svoju tvorbu. Každý sa chováme tak, ako nám to v danej chvíli príde správne. V tej chvíli som to dala najlepšie, ako som vedela.
S novou skladbou Radšej mi chýbaj ti pomohol Miro Jaroš. Kto túto spoluprácu naštartoval?
Tak my sme sa úplne prirodzene po rokoch stretli na obede a hovorili si o tom, kto má čo nové. Ja som Mirovi pustila svoje pesničky a ukázala mu moje texty, on mi zas hovoril o svojich projektoch. Jeden z mojich textov ho oslovil a do 24-hodín mi volal, že spolu s Markom Dannom k nemu urobili hudbu. Potom sme sa spoločne dohodli, že si urobíme výlet do Prešova, kde sme singel Radšej mi chýbaj nahrali v štúdiu u Randyho Gnepu.
Každý zrejme objektívne dokáže zhodnotiť, o čom táto pieseň je. Tvorí sa ti lepšie práve vtedy, keď máš v osobnom živote nejakú krízu?
Moje texty aj pesničky vznikli tak, že som v hlave začala počuť melódie, na ktoré sa prirodzene lepili slová. Nebolo to tak, že by som si sadla a chcela zámerne niečo tvoriť.
V jednom z rozhovorov si prezradila, že si sa pod svoje texty chcela podpisovať pseudonymom. Mala si už nejaké meno vymyslené?
Nemala. Tak ďaleko som sa nedostala, pretože potom som si povedala, že nechcem život tráviť tým, aby som rozmýšľala, čo povedia druhí. Tvoriť pesničky ma napĺňa, a keď som zložila prvú skladbu a nahrali sme ju s klavírom, tak som mala obrovskú radosť z toho, že som niečo také dokázala. Vôbec som to nerobila s tým úmyslom, aby to počuli aj iní ľudia. Účel toho bol splnený už tým, že to vzniklo a mne torobilo obrovskú radosť. Viem jednoducho, že ak sa chcem cítiť naplnená, tak musím tvoriť a spievať.
Videoklip Radšej mi chýbaj si nakrúcala v makovom poli. Kto prišiel s týmto nápadom?
Vizuál vymyslel Števo Lelovič a asi vyplýva aj z textu, keďže v refréne je veľa takých slovies, ako "kvitnem, vädnem, hyniem". Dohodli sme si video v husto zakvitnutom poli, ktoré sme hľadali po celom Slovensku, a nakoniec sme ho našli až v Maďarsku.
Počasie vám viackrát nakrúcanie prekazilo. Mali ste nejaký plán B?
Nemali a mala som z toho naozaj úzkosť. Mali sme už pripravený celý štáb a šesťkrát sme celý termín nakrúcania museli preložiť a režisér musel zo dňa na deň meniť celý 13-členný tím. Posledný termín bol v stredu v noci o jednej a opäť hlásili dážď. Volala som režisérovi, že to musíme opäť preložiť na štvrtok, on mi však hovoril, že už to meniť nemôžme. Nakoniec sme to predsa presunuli a síce pri natáčaní bolo okolo sviežich 9 stupňov, zvládli sme to.
Kto okrem tvojho klaviristu a učiteľky spevu ako prvý počul tvoje skladby?
Asi sestra. Ona je o rok mladšia a sme si veľmi blízke. Síce máme rozdielne názory a povahy, no vraj sa podobáme a rozumieme si.
Aké budú tvoje ďalšie skladby?
Teraz spolupracujem s Adamom Kurucom. (pozn. autora: produkcia Katka Knechtová, Lucie Bilá). S Adamom nahrávame jednu pop-rockovú pesničku, v ktorej bude spievať aj zbor. Som však perspektívne dohodnutá aj s Markom Dannom a Mirom Jarošom, že hneď ako si doriešia svoje vlastné veci, tak budeme spolupracovať ďalej. A teraz začínam pracovať na jednom projekte s cimbalovkou. Ide o takú špeciálnu úpravu moderných piesní, na to sa veľmi teším.
Chceš teraz nahrávať len svoje vlastné skladby?
Som otvorená spoluprácam. Ak ma niekto osloví a tá pieseň ma chytí za srdce, tak sa tomu brániť nebudem.
Veľa hudobníkov teraz prechádza k hip-hopu alebo reggaetonu. Neuvažovala si nad takouto zmenou aj ty?
Neuvažovala, ale naozaj to vždy záleží od konkrétnej pesničky. Ja počúvam rôznorodú hudbu od opery až po dance. Takže ani toto nevylučujem.
Autor: Dušan Marko
Foto: facebook.com/schindlerovamartina
Súvisiaci interpreti: Martina Schindlerová
