Debutovým albumom Viete ako... si frontman zoskupenia Ľudové Mladistvá Martin "Majlo" Štefánik plní sny. Spolupracuje so sláčikovým kvartetom a v pripravovanom videoklipe k skladbe Hlaše, ktorý vzniká pod réžiou Branislava Vinczeho a s Viktorom Cickom za kamerou, sa objavujú tanečníci z jeho obľúbeného divadla Debris Company.
Hoci Ľudové Mladistvá spájajú folklór s jazzom, na folklórnom festivale ešte nikdy nehrali a to aj napriek účasti v televíznej súťaži Zem spieva. Sám líder projektu hovorí, že sa celé dva roky sústredil na to, aby stvoril silný album, čo sa mu podľa kritík aj podarilo. Folklór je preňho inšpiratívny a jazz miluje, vyčerpateľnosť tejto kombinácie však nepopiera.
Recenzia: Ľudové Mladistvá svojím debutom posúvajú hranice slovenskej hudby
Je ľudová tvorba pre vás inšpiráciou, ktorá vás posúva ďalej?
Definitívne. Celkovo folklór. Tým, že nie som z folklórneho prostredia a ani som sa folklóru nevenoval, keď som bol malý, lebo ma k tomu rodičia nenútili, tak mi to celé prišlo zaujímavé až po prvej skladbe, v ktorej som s folklórom pracoval. Je to pre mňa prvý štýl, ktorý sa mi najskôr nepáčil, ale začal som mať z neho zimomriavky. Darmo sa tu budeme na niečo hrať, jednoducho folklór máme v sebe stále všetci. Máme to generačne dané.
Podarila sa vám exotická kombinácia jazzu a slovenského folklóru, ale aj tak človeku napadá, že ako sa to dá posunúť ďalej. Tak, ako je atraktívna, nie je táto kombinácia aj obmedzujúca?
Tento projekt nebol vymyslený, že teraz budeme ako Polemic 30 rokov na scéne. Tento projekt vznikol v zmysle - poďme hrať, lebo nás to baví. Tam nebolo nič vykalkulované a vypočítané, že teraz vydáme s týmto projektom 12 albumov. Začali sme hrať a vznikol album, hráme koncerty, tak ideme ďalej. Keď bude čas to ukončiť, tak sa to ukončí (smiech). Nikdy som nepovedal, že toto je projekt, ktorý bude trvať do konca môjho života. Samozrejme, je to obmedzujúce, lebo čím by to bolo zaujímavé, ak by sme spravili ďalší album rovnaký? Aj keď pracujem už na ďalšom a bude iný.
A môžete mi prezradiť viac, ako iný?
Pred tromi týždňami vyšiel nový album Ľudových Mladistiev, tak by to mohlo na rok a pol stačiť. Dosť sme sa na tom "namakali" a príde mi blbé, aby som po troch týždňoch začal riešiť, resp. hovoriť o niečom úplne novom. Rád by som si teraz aspoň chvíľku užil voľno.
Je to krutosť malosti našej scény. Človek vydá album, obehne kluby a zrazu sa ho začnú pýtať, čo ďalej.
Áno, a pritom ja som to reálne písal dva roky.
Čo je v notách, to platí
Čítala som o vás, že ste veľmi pedantný pri nahrávaní aj pri skúškach.
Čo znamená pedantný?
Stojíte si za svojím a neoblomne trváte na tom, aby sa dodržiavala partitúra.
Áno, to je pravda. Keď som si stopercentne istý, že skladba je dobrá, tak vtedy ju donesiem do skúšobne. Nikdy som neprišiel do skúšobne alebo na skúšku s tým, že som doniesol dvadsať percent skladby a povedal by som, poďme to dotvoriť. Keď mám doma niečo napísané a nie som si tým stopercentne istý, tak to zostáva doma. V skúšobni ešte prechádzame posledné detaily. Kapela má určitú konzultáciu a je tam určitá demokracia, ale keď je niečo napísané v notách a už sa nahráva, tak to musí byť tak, ako to má byť.
Z vašej kapely ide temperament, funguje aj v zákulisí medzi vami? Aké sú v zákulisí Ľudové Mladistvá?
Momentálne mám kapelu, za ktorou si brutálne stojím. Mám najlepšiu kapelu, akú som kedy mohol mať. Toto všetko trvalo dva roky. Kedy sa vystriedali dve várky speváčok, cimbalisti, huslista, všetko sa vystriedalo. Samozrejme sa to vystriedalo temperamentným spôsobom, lebo to inak nevieme. Takže sú temperamentné a v zákulisí dosť vyrovnané. Keď sa hádame, tak sa reálne hádame, ale myslím si, že teraz je to tak, že sme všetci pokojní. Stojím si za každým muzikantom. Temperamentní sme určite, ale menej ako v predošlom období.
Je na Slovensku náročné nájsť dobrých muzikantov?
Je to ťažké, lebo človek má úplne začínajúci projekt a nemá žiadne peniaze. Zo začiatku som to platil zo svojho. Bolo to veľmi ťažké a hudobníci boli nespokojní. Za koncerty sme dostávali len na benzín a hudobné veci a za takýchto podmienok profesionálny muzikant nepôjde hrať koncert, lebo sa tým živí. Nemôžem mu, vtedy ako 22-ročný, vysvetľovať, ale ver tomu, to bude dobrý projekt, uvidíš. Aj keď som to robil samozrejme. Obrovský problém sú peniaze. Na Slovensku nie je ťažké zohnať kvalitných muzikantov, ťažké je ich zaplatiť. Lebo na Slovensku sú veľmi kvalitní muzikanti.
Ste zástancom toho, že hudbou sa dá živiť. Čo to teda z vášho pohľadu obnáša, ak sa hudobník chce uživiť hudbou? Lebo cítim, že úplne také jednoduché to nie je.
Základnou vecou, prečo tomu stále verím, je to, že som nikdy doma od rodičov, tým, že boli muzikanti, nepočúval také rady, že maj hudbu ako koníček a živiť sa musíš niečím iným. A som im za to veľmi vďačný, lebo to dokáže hneď na začiatku zničiť psychiku človeka, prečo by nemal byť profesionálny hudobník. Ďalej treba veľmi veľa cvičiť a veľmi veľa tomu obetovať. Človek za tým nemôže vidieť peniaze, lebo tie prídu raz za čas. Vytvorili sme projekt General Foxx, kde sprevádzame raperov. Z toho žijem a ešte hrávam aj s Emmou Drobnou. Z Mladistiev sa uživiť zatiaľ nedá. Možno aj preto album trval tak dlho, lebo som musel chodiť na koncerty, cvičiť s kapelami a hrávať aj pomimo.
Čo vás prilákalo k hip-hopu?
Ani neviem. Od sedemnástich rokov hrávam v hip-hopových kapelách. Prvá bola Dharma Inc. Hip-hop brutálne šľape a strašne ma to baví hrať naživo. Keď som prišiel do Bratislavy, zavolal mi Moe, či idem hrať do AMO. Tam som hral štyri roky a už sa to tak nejako formuje a som s tým zrastený. Neskôr sme robili Live Hip Hop jam session pod názvom Rap meets the band. Teraz robíme výchovné hip-hopové koncerty a snažíme sa presvedčiť decká, aby sa nevykašľali na hudobný nástroj, lebo reálne každá hudba sa dá zahrať na nástroji. Projekt General Foxx funguje dva roky a za ten čas sme odohrali koncerty so Separom, DMS, Boy Wonderom, Strapom, H16 a toto leto ideme koncertovať s Majkom Spiritom.
Pop nie je zlý
Ako ste sa dostali k Emme Drobnej?
Poznáme sa odmalička, lebo sme z toho istého mesta. Ona išla na SuperStar, potom sme si dohodli skúšku a odvtedy spolu hrávame.
Emma Drobná je čistý pop v mainstreamovom priestore a váš projekt patrí do alternatívnej scény. Dokážete sa stotožniť s jej hudbou?
Ale to platí iba s projektom Ľudové Mladistvá. Nepovažujem sa za nejakého intelektuálneho človeka. Som muzikant, ktorého baví brutálne hrať a komponovať hudbu a baví ma od rapu cez Bacha všetko. Nie som na tom tak, že by som sedel v kaviarni na ibištekovej limonáde a búchal sa do hrude, aký je pop zlý a aké je to nespravodlivé, ľudia sú ovce a podobne. Pop nie je zlý. Neexistuje zlý hudobný žáner, len zlá hudba. Emma Drobná nie je zlá hudba. Možno budem prvý človek na svete, ktorému sa podarí spojiť tieto dva svety... Ale vlastne nebudem, v Amerike je bežné, že muzikanti hrajú s Justinom Bieberom a popritom majú svoje srdcové projekty, ktoré sú nenormálne, ale menšinové. A presne preto si pozriem aj Bieberov koncert, lebo oni tie "štvorakordové" popíky zahrajú ako najväčšie umenie.
Mám z vás pocit, že vás škatuľkovanie asi dosť otravuje.
Nenávidím to. Neviem, akú hudbu budem robiť za päť rokov. Mám v hlave plány, ale nebudem sa brániť ničomu. Mám pár interpretov, s ktorými by som nikdy nešiel hrať, ale to nie je problém žánru.
A nepoviete mi, ktorí to sú, však?
Nie, nepoviem (smiech). Aj tak ma to moje malé povedomie na Slovensku považuje za arogantného a týmto by som to ešte potvrdil.
Vážne?
Áno.
Toto som nezachytila.
Vau, tak potom sa o tom nebavme (smiech).
Debut, ktorému musel veľa obetovať
Ale poďme k vášmu debutovému album Viete ako..., ktorý sa stretol s pozitívnou kritikou. Bolo to pre vás prekvapením alebo ste to čakali?
Mám byť úprimný?
Jasné, inak by to nemalo význam.
Čakal. Od začiatku som to robil s tým, že sa to musí podariť a dával som do toho všetko. Myslím si, že si môžem povedať, že som od toho aj veľa očakával. Zrušil som niektoré koncerty, za ktoré som mal mať peniaze, aby som mohol doma komponovať. Fakt som za tým strávil veľa hodín. Vymýšľaním kompozícií aj samotným prevedením na koncertoch. Očakával som to, ale keď to prišlo, tak sa z toho fakt teším.
Na albume máte aj skladbu, ktorá je inšpirovaná motívom Páslo dievča pávy. Neobávali ste sa siahnuť po piesni, ktorá už dostala množstvo iných prevedení? Nebáli ste sa porovnávania?
Nikdy som nad tým nerozmýšľal. Iba som si išiel za svojím, že toto bude jeden z najlepších slovenských projektov, a to som mal v hlave dva roky. Som nefolklorista, ktorý chcel čerpať z folklóru a nemal odkiaľ čerpať, lebo na Youtube je iba To ta Heľpa, A ja taká čarná a Páslo dievča pávy, tak reálne odkiaľ mám zobrať skladby ako Hojana, Hlaše a ďalšie skladby na tom albume, ktoré som napísal? (smiech) Preto som prearanžoval skladbu A ja taká čarná, lebo som ju našiel na internete a páčila sa mi. Nekalkuloval som, čo na to budú hovoriť ortodoxní folkloristi, že som spravil otrepanú, mainstreamovú skladbu Páslo dievča pávy. Až potom mi SĽUK poskytol fakt veľký archív slovenského folklóru.
Hrali ste niekedy vlastne na folklórnom festivale?
Nehrali. Mali sme minulý rok ísť na dva, ale neviem prečo sa to potom nedoriešilo. Tento rok hráme na Hornonitrianskych folklórnych slávnostiach. Sme zvedaví, čo sa udeje. Možno budú po nás hádzať fujary, neviem.
V pondelok máte v Slovenskom rozhlase krst albumu, čo môžeme od tohto koncertu očakávať?
Cvičíme, takže dúfam, že zahráme dobrý koncert, kde budú hostia a bude tam hrať sláčikové kvarteto. Zavolali sme ešte perkusionistu Adriana Líšku, ktorý produkoval tento album. Ešte tam bude beatboxer Emil "Esso" Smoliga a odohrá s nami jednu skladbu. Po koncerte sa budem rozprávať s každým jedným, kto príde na koncert. Takže tam budeme do tretej do rána a strašne sa na to teším.
Autorka: Marína Valentovičová
Foto: TASR - Dano Veselský
