Parketový Lev: Koncertovanie je najviac, bez neho považujeme kapelu za zbytočnú

Bratislavská skupina Parketový Lev je pomerne novým menom na slovenskej scéne, jej doterajšie pôsobenie však ukazuje, že sa pomaly stáva jej neprehliadnuteľnou súčasťou. Začiatkom minulého roka vyšiel na CD jej debut, pozitívne prijatý recenzentmi i rockovými fanúšikmi. Tohtoročný 10. august bol pre skupinu malým sviatkom, úspešný album totiž vyšiel vo vinylovej podobe.

Ak hovoríme o skupine Parketový Lev ako o novom mene, rozhodne to neplatí v prípade jej štyroch členov, ktorými sú ostrieľaní "chlapci" bratislavského undergroundu. Začiatkom roka 2018 ju založili bratia Ján (spev) a Jakub (gitara a spev) Hrčkovci, známi aj z účinkovania v kapelách Kaktus, Ramones Bratislava alebo Sveťo Korbel & Personál. Dvojicu doplnili bubeník Alex Oplt (The Chronic Sleepers) a basgitarista David "Dafy" Nemlaha (Dafy & The Rafters).

Už o niekoľko mesiacov od vzniku formácie uzrel svetlo sveta ich debutový album nesúci meno skupiny. Obsahuje jedenásť poctivých a priamočiarych rock'n'rollových vypaľovačiek ochutených patričnou dávkou punku, rocku i blues, v ktorých jasne počuť odkaz na 60. i 70. roky. Okrem množstva priaznivých ohlasov vďaka nemu kapela získala aj nomináciu na výročnú cenu Zväzu autorov a interpretov v kategórii Objav roka.

Vinylový formát albumu vyšiel len pred pár dňami v českom vydavateľstve PHR v limitovanej ručne číslovanej edícii sto kusov, čo z neho pre fanúšikov kapely robí raritný zberateľský kúsok. Bonusom vinylovej verzie oproti CD je aj maľba s portrétmi členov skupiny, ktorej autorom je spevák Ján Hrčka. Vydanie prvej LP nahrávky kapely Parketový Lev bolo vhodnou príležitosťou na vyspovedanie jej členov. Výsledkom stretnutia, ktoré sa nieslo v uvoľnenej priateľskej atmosfére, je nasledujúci rozhovor.

Parketový Lev, 2019Foto: Dorota Holubová

Na úvod základná otázka. Odkiaľ sa vzal názov kapely Parketový Lev?

Jano: V roku 2015 som namaľoval obraz s názvom Parketový lev, ktorý bol súčasťou mojej absolventskej výstavy "Parketový lev a barový romantik" v bratislavskej Flatgallery, a zároveň sa tento obraz dostal v tom istom roku aj do finále Maľby roka. Keď sme hľadali pomenovanie pre naše zoskupenie, tak Dafy nás všetkých presvedčil o tom, že ten názov je odsúdený na úspech.

Parketový Lev označujú ako rock'n'rollovú kapelu. Stotožňujete sa s tým?

Kubo: Keď označujú, tak to asi bude pravda. 

Jano: Ja si skôr myslím, že punk rockeri nás majú za pop a naopak, poperi o nás hovoria, že to sú tí punkáči... Nevyberieš si...

Dafy: S označením rock'n'roll nemám problém. 

Alex: Pod pojmom rock'n'roll si každý predstaví niečo iné. Pre niekoho to môže byť životný štýl podľa pôvodného hesla "sex, drogy, rock'n'roll", pre iného len hudba, ktorú má rád, koncerty, kolotoče alebo pikantné jedlo. Muzika, ktorú hráme, určite vychádza z punk rocku. Je priamočiara, úderná a energická, no s určitým presahom do pop kultúry.

Je o vás známe, že vašou silnou inšpiráciou je americká punková skupina Ramones. Čím to je, že je hudba, ktorá vznikala pred niekoľkými desaťročiami, stále zaujímavá a nadčasová?

Jano: Dizajn samotných nástrojov sa už veľmi nemení, gitara Gibson Les Paul bude stále rovnako pekná ako kabinet Marshall a bubny budú mat vždy veľký kopák, jazzák, činely... Čiže tá prvá hlasná muzika, ktorá na tomto vznikala, sa dostala a dostane do pamäti každého fanúšika rockovej hudby.

Dafy: U mňa je to jednoduché: nič, čo v vzniklo mimo obdobia 60's, 70's a 80's, ma nebaví počúvať. Ale neviem, či ide práve o nadčasovosť.

Alex: Ramones je legenda, ktorá ovplyvnila snáď všetky kapely, ktoré máme radi, či už priamo alebo nepriamo. V podstate ich jednoduché, priame songy s typickým spevom boli a sú formou pre ďalšie generácie, ktoré vychádzajú z ich rock'n'rollu. O tom, že boli veľkí, svedčí aj fakt, že dnes idete do nákupného centra a v moderných obchodoch nájdete úplne bežne tričká s ich logom. Bežný návštevník to vníma skôr ako značku než kapelu, ale dôležité je to, že svoj odkaz stále odovzdávajú aj v roku 2020.

Zrejme to neboli len Ramones, kto vás inšpiroval. Ktorí ďalší hudobníci alebo hudba vás ovplyvnila?

Kubo: Všeličo od Ramones po Boney M... The Rolling Stones, Aerosmith, Billy Idol, The Hellacopters, Hanoi Rocks, Backyard Babies, atď. Dokonca mám rád aj Bruna Marsa, čo je úplne iná šálka kávy. 

Jano: Mám rád aj Chicago blues, 60's, môže byť aj britpop, a celkovo gitarovú hudbu bez umelej hmoty.

Dafy: U mňa je to najmä starý punk okolo CBGB a anglický punk "77", tiež si veľmi rád pustím glam rock. Konkrétne okrem Ramones aj Stiv Bators, Blondie, The Boys, The Teens, Mud a Status Quo.

Alex: Ovplyvnila ma hudba, ktorá vychádzala z Ramones. Ale tej hudby, ktorú mám rád, je naozaj kvantum. Mojou obľúbenou kapelou je napríklad tiež Foo Fighters, ktorí aj v súčasnosti radi hrajú na koncertoch cover piesne Blitzkrieg Bop od Ramones. Vplyv Ramones je jasný aj u kapiel, kde sa to na prvý pohľad nezdá.

Váš prvý a stále aktuálny album zaznamenal pozitívne ohlasy. Predpokladali ste to alebo ste boli skôr opatrnejší v očakávaniach?

Jano: Zopár vecí sme hrávali s Kubom ešte pred vznikom kapely akusticky pod názvom Bratia Hrčkovci. Niektoré pesničky celkom dobre fungovali v krčme, napríklad Keď idem domov alebo Moje dievča. Ale, úprimne, vôbec som neočakával nomináciu na objav roka ZAI (Zväz autorov a interpretov, pozn. red.) alebo popredné miesta v súťažiach.

Dafy: Dúfal som, že by to nemusel byt úplný "prúser". 

Alex: Ja som vždy radšej opatrnejší a rád sa potom nechám prekvapiť. 

Autormi hudby a textov väčšiny piesní na albume sú na striedačku Jano a Kubo. Ako vznikajú vaše piesne?

Kubo: Väčšinou je najprv riff a potom text, osvedčené. 

Jano: Napadne mi melódia, rytmus a spev... V podstate keď už celú pesničku nosím v hlave, tak si ju zahrám na španielke a nahrám do telefónu pre chalanov aj s "hatlapatlaninou". Keď povedia, že to nie je úplná kravina, tak vyrobím aj text.


Mnohým textom na albume aj napriek skepse a pochmúrnosti nechýba vtip. Napokon, aj váš prvý videoklip k piesni To nie si ty to len potvrdzuje. Kto to celé okolo klipu vymyslel?

Kubo: Šikovná fotografka Dorota Holubová, za čo jej ďakujeme. Inak, môj brat je starý známy vtipálek

V jednej zo skladieb na albume je hrdinom Dee Dee, bratislavský tulák s dušou rockera. Je jeho predobrazom nejaká reálna postava, alebo ide o pripomienku na zakladajúceho člena Ramones?

Kubo: Dee Dee je král! Mám s ním aj foto! 

Jano: Je to známa postavička z okolia Kamenného námestia. Neďaleko som býval a denne som ho stretával. Hovorí si Elvis, ale vyzerá totálne ako Dee Dee Ramone z obdobia jeho hip-hopovej sólovky Dee Dee King. Dlho som ho už nevidel, snáď ešte žije.

Dafy: Jeden vážený Bratislavčan, mohol by byť aj prezident. 

Vydanie albumu vo formáte LP je pre hudobníkov prestížnou vecou. Myslíte si, že limitovaný počet 100 kusov pokryje dostatočne záujem fanúšikov?

Jano: Som veľmi rád, že label PHR Records do toho išiel a snáď bude s nami aj naďalej spolupracovať. Sto kusov je skôr taká lahôdka pre zberateľov.

Dafy: Bolo by super, ak nie... 

Nahrávka albumu vznikla v bratislavskom klube MMC, čo nie je typické nahrávacie štúdio. Jednou z kvalít nahrávky je jej zvuk. Ako sa vám v MMC nahrávalo?

Kubo: Nahrávalo sa nám výborne, vďaka Viliamovi Štrbovi (hudobný a zvukový režisér, pozn. red.), ktorý to celé zaznamenal, je to macher! 

Jano: V YMCA sme ako doma, máme tam skúšobňu, klub a ešte tam aj dobre varia.

Dafy: Aj mne sa nahrávalo výborne, v budove sa totiž nachádza bar s najlepšou Plzňou v Bratislave! 

Alex: Je pravda, že nahrávať album priamo na pódiu nie je bežné. Ja som si nahrávanie práve vďaka otvorenému priestoru a výbornej akustike, ktorú klub ponúka, veľmi užíval. Naša kapela sa v priestoroch MMC a v jeho bezprostrednom okolí cíti ako ryba vo vode, bolo to skoro ako doma v obývačke.  

Zažil som pár vašich koncertov, vrátane ten historicky prvý, keď ste vystúpili ako predkapela Slobodnej Európy. Mňa ste si získali na prvé videnie a počutie aj úprimnosťou, ako ste si to užívali. Koncertovanie je pre vás asi dosť dôležité... 

Kubo: Ďakujeme za podporu. Lajfko je najviac.

Jano: Koncertovať, stretávať nových fanúšikov a šíriť rock'n'roll kde sa dá. Apropo, hľadáme manažéra.

Dafy: Bolo to skvelé a samozrejme, koncertovanie je pre mňa osobne najdôležitejšie. Bez neho považujem kapelu za zbytočnú.

Alex: Koncertovanie by malo byť prioritou pre každú kapelu. To je to, čo nás baví najviac.


Aká je podľa vás súčasná situácia s koncertmi - ak si odmyslíme koronu? Vnímate, že sa vytráca záujem o živé vystúpenia kapiel?

Kubo: Ťažko povedať, ešte sme ich veľa "pokoronových" koncertov nemali, ale je to slabšie ako za čias Kaktusu, keď sme boli krpci.

Dafy: Možno len stúpa náročnosť poslucháča, nie je fér všetko zvaliť na nezáujem ľudí. Tiež by som nešiel na koncert kapely, ktorej tvorba ma neoslovila. Každopádne k tejto téme pripúšťam diskusiu. 

Alex: Dnešná doba je viac online než v časoch, kedy sme my začínali s prvými kapelami. Myslím si, že ľudí stále baví chodiť na koncerty, ale sú vyberavejší. Mladšie generácie majú možno tendenciu dať niekedy prednosť, povedzme, youtuberom alebo virtuálnej realite pred koncertom. Ale o to viac ma teší, keď vznikne mladá rocková skupina.

Venujete sa aj v súčasnosti paralelne svojim v minulosti rozbehnutým aktivitám (Kaktus, Ramones Bratislava, Personál...)?

Kubo: S Ramones Bratislava hrávame zopár akcií do roka, je to neuveriteľné, ale stále ma tá hudba baví, ako keď som ju počul prvýkrát. Kaktus a Personál spia.

Jano: Všetko sa momentálne točí okolo Parketového Leva. Výnimkou je len Ramones Bratislava, s ktorými si tri-štyrikrát do roka struhneme nejakú slušnú akciu, ako hovorí Kubo.

Dafy: Mám ešte svoju punkovú kapelu Dafy and the Rafters, ktorá funguje s malými prestávkami cca. 10-12 rokov.

Prezraďte najbližšie plány. Nečrtá sa nový album?

Kubo: Niečo sa črtá, nechajme sa prekvapiť, koniec koncov aj my... 

Jano: Robíme nové veci, aj včera sme sa boli fotiť u Dorotky.

Sledujete hudobné dianie na Slovensku? Čo vás v poslednom čase zaujalo?

Dafy: Jeden fantastický pouličný spevák pod Michalskou bránou! Až po tretej pesničke som si všimol, že nespieva anglicky ale nejakým vymysleným jazykom.  

Alex: Čo sa týka rockovej scény, sú tu stálice, na ktorých som vyrástol, ako napríklad Inekafe, Plus Mínus a Slobodná Európa. Potom tu máme pár novších ako Zoči Voči alebo From Our Hands. V poslednom čase ma zaujala skupina The Butchers s ich novinkou Everything.
Jano: Popri všetkých mojich aktivitách som zamestnaný aj ako zvukár v Zichyho paláci a pred dvoma týždňami tu mala koncert speváčka Katarína Máliková, zaujalo ma ako vie dobre spievať.

Ozaj, a stále platí, že "punk nie je mŕtvy"?

Kubo: Tak určiteee!

Jano: Na "Punkáči deťom" neni!

Dafy: Kým sú ľudia, čo sa rozhodujú slobodne, punk nezomrie.

Alex:
Punk nikdy neumrie!

Vypočujte si celý album Parketový Lev:


Autor: Ivan Straka
Foto: Dorota Holubová

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu