Sisa Michalidesová sa zapísala do povedomia ako skladateľka a flautistka. Okrem toho hrá v divadle Úsmev, ktoré sa venuje aj maskovému divadlu. Tvorí scénickú a filmovú hudbu a má na konte viacero sólových albumov. S Dream Rhapsody vyhrala súťaž o najlepší jazzový album Esprit 2015 a rovnaký úspech si zopakovala s platňou Chloe na nedávnom Esprit 2017.
V našom predošlom rozhovore ste spomínali, že točíte album Dream Rhapsody s Benitom Gonzalezom z Venezuely. Váš nový album Chloe je zase inšpirovaný mexickými príbehmi, ktoré vám rozprával synovec. Je náhoda, že v oboch prípadoch pochádza zdroj inšpirácie z Latinskej Ameriky?
Skôr ide o náhodu. Benito a vôbec väčšina latinsko-amerických muzikantov sú pre mňa inšpiratívni v tom, akí sú živelní a často pôsobia akoby hrali poslednýkrát v živote a ako keby mali po každej skladbe zomrieť. V prípade Chloe ma zaujali temné stránky mexických legiend, ktoré sa do skladieb pretavili. Mám na mysli čarodejnice, čupakabru alebo Indiánku, ktorá pre neopätovanú lásku zabila svoje deti a potom seba. Jej duch teraz láka mužov do jazera, aby ich utopila.
Zaujímavý je aj ostrov Isla de las Muñecas v Mexiko City, kde sú na stromoch zavesené bábiky. Vychádza im z očí hmyz. Legenda hovorí o dievčatku, ktoré sa utopilo v kanáli. Starému Mexičanovi sa ju nepodarilo zachrániť. Odrazu sa začali z vody vynárať bábiky a Mexičan ich začal vešať na koly. Doteraz prichádzajú turisti na ostrov a vešajú ďalšie a ďalšie bábiky. Existuje prípad troch mladých ľudí, ktorí si bábiky zobrali, avšak cestou autom havarovali. Počula som aj o žene, ktorá si priniesla bábiku domov, ale musela ju vrátiť, pretože stále počula jej plač. V tvorbe ma inšpiroval aj Carlos Castaneda. V jeho knihách ide o toltécku filozofiu.
Zatiaľ sa dvakrát podarilo vyhrať cenu Esprit len Lukášovi Oravcovi a vám. Mám pocit, že porota brala na zreteľ aj vašu hudobnú všestrannosť. Ide o to, že nie ste typická jazzová skladateľka, naopak, viete dať dokopy veľa nových impulzov a tým posúvate žáner - nech už sa volá akokoľvek - vpred. Do akej miery s týmto názorom súhlasíte?
Keď komponujem, prežívam rôzne obdobia. Spracovávam v sebe zážitky. Hudba je natoľko širokospektrálna, že naozaj nekončím pri klasickom jazze. Na Chloe som prvýkrát pracovala so skladbami, ktoré sa skladali z viacerých častí. Napríklad jedna z nich má 14 minút a osem častí. Mala som trochu strach, či je to správna cesta v prirodzenej náväznosti. Našťastie to vyšlo aj vďaka citlivosti muzikantov. Nenechala som sa zviesť svojím strachom.
Vypočujte si album Chloe na Deezeri:
Silná epická zložka
Do akej miery je vo vašej hudbe dôležitá dramaticko - divadelná zložka? Je pre vás lepšie, ak hudbu sprevádza zmysluplný, hlboký príbeh?
Jeden z porotcov napísal, že úspešne kombinujem divadlo s jazzom. Ja naozaj veľa čerpám z divadla, v ktorom i hrám. Ide o spoluprácu s talianskym režisérom Matteom Destrom, ktorý s nami úspešne zrežíroval tri hry s maskami. Postava Chloe je stelesnená v hre Silent Rhapsody. Je to silný príbeh dievčaťa bojujúceho o život. Tento spôsob divadla je pre nás výnimočný a mňa veľmi ovplyvňuje v obrazotvornosti. Poslucháči si môžu pri mojej hudbe odletieť do rôznych dimenzii. Pre mňa je príbeh naozaj dôležitý.
V rozhovore pre Jazz.sk som čítal, že vás ovplyvnil aj Richard Wagner, čo by mohlo korešpondovať s vaším epickým cítením, zmyslom pre drámu a silnú príbehovú líniu.
Áno, Wagner, Castaneda a všetky tie ponuré, hlboké veci. Keď som skladala Chloe, niekedy som musela doslova ujsť od klavíra, pretože to vo mne vyvolávalo veľa ťažkých pocitov. Myslím, že som bola až niekde tam hlboko. Úplne na spodku. Presne ako u Wagnera zneli ponuré motívy. To sa odrazilo napríklad v atonalite skladby Isla de las Muñecas.
Odkiaľ sa vzala potreba urobiť album s ponurými prvkami, zakomponovanými do dlhých, košatých suít? Vyplynulo to postupne z vášho hudobného dozrievania?
Peter Preložník, môj manžel a hudobník, klavirista mi už dávnejšie hovoril, aby som skúsila tvoriť dlhšie kompozície. Každopádne to vo mne nejakým spôsobom zarezonovalo. Prirodzene vznikali viaceré časti a spájali sa. V mnohých mojich CD-čkach sa odzrkadlili pocity z čias, kedy som bola chorá a nešlo bezprostredne len o Sisa a sivý holub, ale i Dream Rhapsody či Chloe, kde je skladba Fly, Chloe, Fly. Tá symbolizuje vzlietnutie k novému životu a je to aj nový smer, ku ktorému mi veľmi dopomohli muzikanti. Už po prvej skladbe bolo jasné, že to pôjde dobrým smerom.
Skúste nám týchto hudobníkov predstaviť.
Maďarského trubkára Kornela Fekete Kovácsa som si vybrala už dávnejšie. Ďalej je tam poľský klavirista Piotr Wylezol. Rytmiku majú na starosti Marián Ševčík a Tomáš Baroš, z dychárov sa objavujú Milo Suchomel a Karol Nitran. Na klávesové nástroje hrá Peter Preložník. Čiže sa nám podarilo spojiť ľudí z priestoru V4. Nahrávanie sa uskutočnilo v pezinskom kultúrnom dome, kde vznikala aj naša divadelná hra Silent Rhapsody, takže sa to celé nakoniec výborne prepojilo. A osobne si myslím, že výsledok je veľmi silný.
Bolo na Chloe vašim zámerom mať medzinárodnú zostavu alebo to vyplynulo prirodzene?
Kornela som poznala už dávnejšie a do jeho hry som sa úplne zamilovala. Tak som si povedala, že raz ho budem mať na CD-čku. Je to krásny človek, ľudský, má v hudbe obrovský prehľad. Je to skrátka profesionál. Takže uňho to bol zámer. Čo sa týka klaviristu, mala som vybratého iného človeka, ale v tom čase bol zaneprázdnený. Nakoniec mi trubkár Lukáš Oravec poradil Piotra a musím povedať, že sa na to úplne hodil. Vybrať si klaviristu bolo najťažšie. Musel mať jemný dotyk a prepojenie s mojou hudbou.
V tejto súvislosti pripomeňme, že postava Chloe pochádza zo Silent Rhapsody. Tá vznikla na základe knihy Sisa a sivý holub. Teraz máme na pultoch celý zhudobnený príbeh. Máte pocit, že týmto spôsobom je vaša dlhodobá životná záležitosť uzavretá a cítite svojím spôsobom nejakú vnútornú očistu?
Myslím, že ste to v podstate vystihli. Ďalšie CD budem nahrávať v New Yorku a bude sa na ňom podieľať okrem iných aj Benito. Hudba už bude úplne iná, akoby s týmto predošlým obdobím nemala nič spoločné. Ako keby som už nemala k minulosti (choroba) čo povedať. Album Chloe uzavrel jedno moje obdobie.
Spev iba v obmedzenej miere
Ako teda bude zhruba vyzerať váš ďalší album?
Mám hotové štyri skladby, ktoré sa skladajú z viacerých častí. Newyorskí muzikanti budú mať viac priestoru na improvizáciu.
A nechcete niekedy siahnuť po menej známych slovenských ľudových motívoch?
U mňa nefunguje to, že ak mi niekto niečo navrhne, tak si to môj mozog okamžite vymyslí. Všetkému musím nechať voľný priebeh. Ak to v tom období necítim, neviem to urobiť. No iné je to so zákazkami. Teraz napríklad skladám hudbu do Troch citrónov, čo je vlastne rozprávka na počúvanie, ktorá sa bude dať kúpiť v nemenovanom obchodnom reťazci. Sú tam orchestrálne, skôr také priestorové veci, ale aj folklórne motívy na píšťalke.
Mám na konte aj hudbu k filmu Johankino tajomstvo režiséra Juraja Nvotu a hoci ide o veci na objednávku, ľudia mi našťastie dávajú voľný priestor, pretože vedia, akým štýlom tvorím. Nevedela by som písať za predpokladu, že mi niekto striktne povie, aby som toto robila tak alebo onak. Hudba ku mne prichádza zhora. Ako nejaká pošta. Ja si už len otvorím obálku.
Naozaj necítite žiadny tlak, ak sa dozviete, že máte nejaký termín, do ktorého by bolo dobré doručiť hotový výsledok? Nebojíte sa, že inšpirácia dovtedy nepríde?
Niekedy áno. Napríklad ak mi povedia, že za tri dni mám spraviť dve alebo tri skladby. Vtedy sa väčšinou snažím uvoľniť a zmiznem do lesa za škriatkami a vílami. Niekedy pri klavíri presedím celé hodiny.
Koľko času vám v súčasnosti zaberá fyzické hranie v divadle?
My nehráme až tak veľa, lebo na všetky predstavenia treba vybavovať priestor a ďalšie náležitosti, takže sa k tomu až tak často nedostaneme. Divadlo ma však vie od hudby odpútať v pozitívnom zmysle. Vtedy fungujem ináč, som niekým iným, je to pre mňa vzrušujúce. Keby som nemala divadlo, tak by som sa ocitla v začarovanom kruhu. Dáva to môjmu životu ďalší rozmer. Všetko je prepojené. Navyše viem z divadla čerpať inšpiráciu k hudobnej tvorbe.
Prečo váš spev tak málo počuť?
Spievam na projekte Veľkí herci malým deťom alebo v divadle, no v mojej hudbe ho využívam skôr ako nástroj alebo vokál. Nazvime ho všeobecne ako scat (improvizovaný spev, väčšinou pozostávajúci zo slabík - pozn. autora). Ten ma najviac zaujíma. Veľa ľudí mi hovorí, aby som spievala. Chodím aj na spev k súkromnej učiteľke.
Výrazné sóla na malom priestore
Vy sama komponujete skladby pri klavíri. Netrúfli by ste si platňu odohrať úplne sama ako klaviristka?
Nie, pretože nie som klaviristka, hoci na ňom hrám odmalička.
Spomínali ste, že texty prenechávate iným ľuďom. Zmení sa to podľa vás niekedy? Nebavia vás napríklad scenáre k divadelným hrám?
Napísala som knihu, ale scenáre nepíšem. Čo sa týka textov, na to mám stále Petra Konečného, ktorý ma už roky pozná. Preto sa vie veľmi dobre ponoriť do mojej hudby a napísať text, ktorý sedí, ako keby presne tú hudbu "prečítal". Nemusím mu ani hovoriť, o čom skladba je. A ďalšia vec je, že považujem text za umelecké dielo. Aj obal CD-čka považujem za umelecké dielo, pre mňa je to komplexná záležitosť. Takže tieto diela by mali vytvárať umelci, ktorí ich naozaj vedia robiť. Text by mala byť skutočná poézia s metaforami, nad ktorými sa ľudia zamyslia. Aby to nebolo prvoplánovo jednoduché.
Vaša kniha Sisa a sivý holub bola pomerne úspešná. Nechceli by ste súčasné, nazvime ho ako šťastnejšie obdobie, ktoré nasledovalo po nej, zdokumentovať v ďalšej knihe? Alebo si na to ešte nechávate väčší časový interval?
Pravdou je, že som ďalšiu knihu začala písať, ale ešte som len zhruba v štvrtine. Nejde to totiž zo mňa tak prirodzene ako pri knižnom debute, ktorý som písala tak, akoby mi niekto hýbal rukou a na papier už išli hotové veci veľmi rýchlo. Išlo o to, aby som aj ľuďom s podobným zdravotným problémom pomohla.
Najbližšie vás môžu fanúšikovia vidieť 27. júna v rámci Mikulášskeho jazzového festivalu, kde sa chystáte predstaviť Chloe naživo. Viete nám povedať viac o tomto koncerte?
Naživo by mala odznieť celá platňa okrem skladby Isla de Las Muňecas, pretože je tam veľa dychov a na koncerte nebudem mať pánov Suchomela a Nitrana. V zostave budú okrem mňa figurovať Kornel Fekete Kovács, Piotr Wylezol a Tomáš Baroš, na klávesových nástrojoch bude hrať Matej Maximilián Mikloš a bicie bude mať na starosti David Hodek. Odhadujem, že koncert bude trvať minimálne 50 minút.
Budú mať muzikanti priestor na improvizácie?
Samozrejme, že vždy majú. Napriek tomu, že hudobné party sú dosť vypísané. Niekde však budú sóla trochu obmedzené. Pretože nie je nič ťažšie než zahrať na malom priestore sólo, aby bolo výrazné. O to je to potom vzrušujúcejšie.
Mikulášsky jazzový festival 2018 sa uskutoční od 27. do 29. júla v Liptovskom Mikuláši. Lístky sú v predaji v sieti Predpredaj.sk.
Autor: Marek Danko
Foto: PR
Súvisiaci interpreti: Sisa Michalidesová
