Dave Grohl, 2021
Zdroj: Magdalena Wosinska

Dave Grohl nestrúha rebelské pózy, v knihe Rozprávač vás nabije optimizmom

Rock'n'roll je plný príbehov, ktoré skôr či neskôr dostanú aj svoju knižnú podobu. Nedávno k nim pribudla aj zbierka memoárov frontmana Foo Fighters. Pôvodné anglické vydanie vyšlo októbri 2021 pod názvom Storyteller, v preklade Sama Marca vyšla len prednedávnom (8.4.) pod hlavičkou Denníka N. Akým je teda Dave Grohl rozprávačom?


Niektoré memoáre slávnych rockerov sa nezaobišli bez nafúknutých príbehov o demolovaní hotelových izieb, šialených milostných pletkách alebo už tradičnej drámy s odvykačkami a závislosťami.

Preto sa vám môže stať, že ak čítate napríklad Heroínové denníky od Nikkiho Sixxa alebo Dlhú ťažkú cestu z pekla od Marilyna Mansona, tak sa topíte v žalostnom gýči až bulvárnych textov, kvázi šokujúcich výpovedí a s neveriacim úsmevom obraciate strany s poriadne prifarbenými spomienkami niekoho, kto sa rozhodol vybudovať si kult vlastnej osobnosti opisujúc svoj život akoby to bola jedna dlhá scéna z relácie Jackass.

Občas sa však stane, že ste svedkami cennej, literárne zaujímavej a autentickej autobiografie, ako je napríklad Singing Backwards and Wheep, fantastická kniha od nedávno zosnulej legendy temného blues a grungeovej vlny Marka Lanegana (RIP), ktorú každému odporúčam. Žiaľ, pre menej jazykovo zdatných, dosiaľ nevyšla v slovenskom preklade. 

Čo sa v mladosti naučíš, počas covidu akoby si znovu našiel

Čo však v slovenskom preklade vyšlo, je kniha iného grunge rockera. O niečo známejší Dave Grohl, frontman kapely Foo Fighters a nedá sa nespomenúť ho aj ako bývalého bubeníka kultovej Nirvany, robil počas koronového zajatia to isté, čo jeho niekdajší kolega zo Seattlu Lanegan. Rozhodol sa písať si memoáre. 

Nečakajte však nervydrásajúce čítanie plné konfliktov, zatknutí a storiek, o ktorých vierohodnosti sa dá pochybovať. Dave je z úplne iného súdka a rovnako ako jeho súputníci zo Seattlu, aj on verí v striktný kódex autenticity a drží sa pri zemi. Na prvých stranách svojej knihy dokonca hovorí o tom, že keď bol mladý, stretol dva typy rockerov. Jeden, celý napichaný botoxom, umelo-udržiavaný s vyleštenými zubami. Ten druhý vyzeral ako šupák, na ktorom sa podpísali dekády na cestách.

Priznané šediny

Zrejme už vtedy sa Grohl rozhodol, že ak má byť jedného dňa aj z neho starnúca rocková hviezda, tak chce mať svoje vrásky, rozpité kérky, priznané šediny a pokazený chrup. S touto odovzdanosťou k punkovým koreňom rozpráva svoj príbeh epizodicky, častokrát skáče do rôznych časových rovín. V samotnom úvode sa zamýšľa nad tým, ako má naučiť svoju dcéru hrať na bubny, keď sa to predsa aj on naučil vytrvalým plieskaním do vankúšov. Ak nerátame jednu hodinu s jeho bubeníckym idolom, ktorý prišiel až k nim domov a za ten čas mu iba ukázal, ako má správne držať paličky.

V tomto momente si hovorím, páni, ten mal ale šťastie. Čítam ďalej a hovorím si to aj v momente, kedy sa mu podarilo zbaliť na svoj konský úsmev a plachú tvár najkrajšie dievča zo školy. Hovorím si to aj v momente, kedy sa mu podarilo oklamať legendárnu hardcoreovú kapelu Scream, že mal viac rokov ako v skutočnosti mal, aby ho vzali medzi seba. Hovorím si to aj v momente, kedy mu zavolal Kurt Cobain a dal mu šancu.

Hovorím si to aj v momente, kedy si pádom z pódia, na dlho vytúženom kolosálnom štadiónovom koncerte po pár songoch zlomil nohu a následne ho úspešne odohral. Alebo keď Joan Jett súhlasila, že prečíta jeho dcére rozprávku pred spaním. Príbeh o tom, či ľudia prijmú prvý album Foo Fighters, ktorý takmer celý sám nahral, je ďalšou ukážkou toho, že všetci svätí rockového Olympu celý čas stáli pri ňom.

Esencia životnej sily v hudbe aj na papieri

Grohlovo čaro a čaro jeho príbehov spočíva v tom, že vás napĺňajú optimistickým pocitom. Autentickou a nevyčerpateľnou energiou oddaného vojaka punk rocku, ktorý mal skrátka v živote viac šťastia ako mnoho ľudí, ktorými bol obklopený. Neutíchajúca dráma, konflikty, ťažké drogové závislosti, zatknutia a tragické predčasné úmrtia akoby sa diali všade okolo neho. Akoby bol obalený neviditeľnou ochrannou zónou čistého šťastia a životnej sily, ktorú aj napriek veľkej tragédii, samovražde jeho dobrého priateľa, s ktorým zažil predčasný vrchol hudobnej karéry, naďalej pretavuje do šťavnatého umeleckého diapazónu. Grohl nie je participant okázalého rockového klišé a celú mladosť strávil skôr ako nekonfliktný pozorovateľ. Či už za rozloženými bicími alebo za stojanom mikrofónu.

Napokon sa vyprofiloval v činorodého a svojstojného umelca. Na svojom konte má dokonca už aj niekoľko dokumentárnych filmov ako Sound City či What Drives Us, momentálne si s kapelou vyrobili celovečernú hororovú komédiu Studio 666. Taktiež režíroval niekoľko videoklipov pre Foo Fighters ale aj iné kapely, ako napríklad Soundgarden. 

Svojim knižným debutom mapuje štyri dekády jeho najväčšej vášne - hudby a situácií, do ktorých bol vďaka nej hodený. Robí to s otvoreným srdcom a vďakou sympaťáka, čo je presne ten "vajbík", vďaka ktorému ho majú mnohí ľudia radi. Navyše tým prináša svojim fanúšikom nový umelecký formát, ktorý ešte nepreskúmal - literatúru plnú zaujímavých postrehov a príjemných scén so šťastným koncom. Hodnotiť to môžem len ako príjemné čítanie k rannej káve. 

Slovenskému prekladu, ktorý pre Denník N pripravil Samo Marec nemožno vyčítať veľa, možno len malé zaváhania (napr. undergroundová hudba pokojne môže ostať undergroundová a nie "podzemná"). Fanúšikom Scream, Foo Fighters, Nirvany, Queens of The Stone Age, Probot, Them Crooked Vultures a ďalších Grohlových hudobných projektov jeho autobiografické spomienky rozhodne vyčaria úsmev na tvári.

Autor: Matej Sekerka


Ukážky z knihy Rozprávač na webe Denníka N:

Ako Dave prežíval prelomový rok kapely Nirvana

Spomienka na obdobie po smrti Kurta Cobaina a začiatok Foo Fighters

Súvisiace články

Zobraziť diskusiu

blog comments powered by Disqus
Zobraziť klasickú verziu