Tri roky od debutového albumu Rieka sa zdali naozaj dlhé, no dnes vieme, že čakanie sa oplatilo. Fallgrapp pred pár dňami vypustili do sveta svoj druhý štúdiový album a o pozitívne reakcie nie je núdza. Oprávnene. Kým Rieka priniesla okrem originálneho zvuku aj chytľavé hity, ktoré nováčikom na scéne zabezpečili raketový štart, novinka V hmle je v súlade s názvom nielen jemne zahmlená, ale najmä zrelšia, zvláštne tajomná a letmo exotická.

Keď na Radio_Head Awards 2014 získali štyri ocenenia, bolo to veľké prekvapenie, ktoré prinieslo ambicióznemu projektu žiadanú pozornosť. Fallgrapp sú značkou s vlastným zvukom a charakteristickým prejavom, no pri všetkých tých splnených očakávaniach po prvom albume ponúkajú na novinke aj niečo nové, iné, čo nasmeruje poslucháča na cestu objavovania. Bez väčších problémov sa tak vyhli známemu "syndrómu druhého albumu", predstavujúcemu tlak z očakávaní po úspešnom debute (alebo všeobecnejšie - prelomovom albume), na ktorý musia umelci zároveň nadviazať, aj ho prekonať, resp. posunúť sa ďalej.

Harmónia zvukov aj hlasov

Fallgrapp to dokázali aj vďaka tomu, že sa s tvorbou albumu V hmle neunáhlili. Na nových skladbách síce začali pracovať bezprostredne po vydaní debutu, dopriali si však dostatok času na dozretie materiálu a zdá sa, že to nahrávke prospelo. Množstvo energie, ktorú jej venovali, sa pretavilo do pestrého, no pritom kompaktného a mimoriadne ladne plynúceho celku.

Tvorba druhej štúdiovky priniesla kapele niekoľko úplne nových skúseností. Predovšetkým obsahuje viacero zaujímavých vokálnych spoluprác. Ako prvý singel bola ešte na jeseň predstavená skladba Dym, v ktorej zamatová farba "frontmanky" Nory Ibsenovej pekne ladí v duete s Jurajom Benetinom (Korben Dallas). Mužské vokály pritom znejú na albume Fallgrapp prvýkrát, a to aj v podaní samotného lídra skupiny, skladateľa a producenta Jureša Líšku. Zároveň sa tiež prvýkrát zaplietli s rapom v spolupráci s Vecom v skladbe V predstavách.


Svoju silu však Fallgrapp ukazuje aj v klubovejších skladbách ako Session, za ktorou stojí ako hosť aj Jimmy Pé, či Echinacea. Kým pesničky so spevom sú skôr pomalšie, melodickejšie a často v sprievode sláčikov, inštrumentálne kúsky nechávajú vyniknúť divotvornú energiu elektronickej hudby. Nahrávka tak chvíľami pôsobí zasnene, inokedy pritvrdzuje a zvádza k tancu.

Skladby sú vytvárané z množstva hlasových a zvukových vrstiev, ani zďaleka však nejde len o producentskú alchýmiu. Fallgrapp je v prvom rade osemčlennou koncertnou kapelou, preto neprekvapí, že nad elektronickými zvukmi sa väčšinou týči bohatá sekcia živých nástrojov. Príkladom je skladba Vietor, ktorej skrátenú verziu s videoklipom kapela zverejnila v deň vydania albumu. V plnej, vyše päťminútovej podobe je krásnou ukážkou Jurešovej schopnosti a citu kombinovať elektroniku, živé nástroje a spev v jeden harmonický celok.



Prečítajte si tiež:

Zažili veľký úspech aj krízu. Fallgrapp za tri roky dozreli a ich hudba je ešte lepšia

Majú slovenské texty a ponuku hrať po celej Európe. Prečo ju museli odmietnuť?

Autorka: Marína Valentovičová
Foto: Katarína Bell

Súvisiaci interpreti: Fallgrapp